(Napríklad pri odpájaní plynu. Najvyšie 60 % u progresívnych jedincov 26 % okamžité, taká silná morálka.)

Zopakujem, prečo kritizujem niektoré médiá a nie politikov.

Odjakživa ľudia kritizujú politikov a nie médiá, pretože si myslia, že médiá píšu len to, čo od nich chcú politici. Preto ako vinníkov vidia politikov a médiá len ako sluhov tých politikov. 

Aj keď politici majú reálnu moc, ich moc by im bola celkom zbytočná, keby tie myšlienky, ktoré sú občanom vnucované aj cez zákony a nariadenia, ľudia neprijímali.

Predstavte si, že chcú politici niekde podporiť vojnu, kdekoľvek, ako sme videli. Keby si to chcelo presadiť pár lokajských politikov, ľudia by to neprijímali, len takí, ktorí sa zaujímajú o pár týchto politikov. Preto reálnu moc, aby s tým občania súhlasili, majú médiá na základe mnohomesačnej propagandy. To isté, s čím nemajú súhlasiť, čo majú chcieť, čo nemajú chcieť, po čom volať, čo odsudzovať. Ľudí neovplyvňujú politici ale médiá, ako tých politikov podávajú. A stále sa môže zdať, že len ako sluhovia tých politikov, že tí politici si tie médiá zaplatili. Preto obviňujú politikov a nie médiá.

Uniká im, čo pritom vedia, že čo majú politici presadiť, vo všetkom kľúčovom nie je z ich hlavy! Naši politici si to nevymysleli, aké vojny majú ľudia podporovať, aké opatrenia, po čom majú volať, čo odsudzovať, to isté kľúčové vidíte aj v iných štátoch, v ktorých si to tiež neplatí len pár ich len lokajských politikov.

Samotní politici presadzujú len to, čo im je nariadené ako aj médiám. Nie politici zadávajú médiám, čo majú písať! V médiách sa ešte skôr dozviete, čo musia aj politici dodržiavať a v čom poslúchať. Je to presne naopak, že politici musia poslúchať propagandu, ktorá sa vedie v médiách.

O výbere politikov rozhodujú médiá – ako ich prezentujú, na čo u nich upozorňujú, čo o nich zamlčia, čo dokola pretriasajú na ich diskreditáciu. Všetky ciele, ktoré budú musieť politici dodržiavať, sa najprv dozviete z médií.

Čiže nie pár tajtrlíkov si platí médiá, tých by nikto neposlúchal a nemali by oporu bez médií, ale títo tajtrlíci musia poslúchať pretláčané médiá.

Nepočúvaš? Platí v prvom rade pre politika! Tak pôjde mnohomesačná diskreditačná kampaň, aby sme ťa odstavili.

Poslúchaš? Pôjde nenápadná oslavná kampaň, ako si prekvapil, čo sme nečakali ako dozrel, zmúdrel, ako si počína. Vládnu nám médiá a to celému svetu. Ľudia, čo im rovnaké informácie v mnohých krajinách určujú.

Úlohou politika je poslúchať a zrealizovať to, čo v nich má presadzované a úlohou občanov je robiť na všetkých naokolo nátlak, že takto si to musia všetci myslieť!

Preto kritizujem niektoré médiá a nie politikov. Aj keby tých politikov vymenili, bol by na nich naďalej celkom rovnaký nátlak, že musia poslúchať, inak budú postupne vymenení. 

Matoviča nechceli, nebol spoľahlivý, neplnil zadania podľa predstáv. Preto šla mnohomesačná kampaň, čo si mnohí ani neuvedomujú, ako z neho vyrobili psychopata práve niektoré médiá, čo tým masírovali ľudí dennodenne. Hegera tiež nechceli, ale začal vzorne poslúchať, preto aj z truľa vyrobili politika, čo výnimočne dozrel! Keby prestal, najmenší problém vyrobiť z neho truľa. Ale poslúcha, tak má mediálnu podporu. Koho zvrhli, o tom rozhodli médiá. Koho vnucovali, má podporu médií a vyrábaný obraz. Keď Sulík neposlúcha, je slon v porceláne alebo nemorálny tupec, keď to nezapadá do predpísanej propagandy. Keď sa s Pellegrinim ráta, tak ho šetria, vždy ako poslúchajú a musia poslúchať viac než bežní občania, inak pomaly skončia.

Pár tajtrlíkov nezmôže celkom nič aj keď podpisujú, len podpisujú alebo stláčajú gombíky. Nič z toho by občania neprijali, keby predtým a za tým na túto tému nepôsobili médiá a občania nátlakovo medzi sebou. Výkonnou mocou sú vaši spoluobčania, čo vás prenasledujú, keď ich médiá neposlúchate ako farára v kostole. Lebo tak zaznelo na omši – v médiách, čo je morálne, čo nie je morálne, kto je hriešnik a komu sa máte klaňať.

Preto kritizujem niektoré médiá a nie politikov.

Nie je novinár ako novinár. V socializme napríklad nejaký riaditeľ prišiel na schôdzu a povedal aj to, čo musel. Ale bolo vám jasné, že mu nevymleli propagandou hlavu, že osobne sa do toho nevkladal. Proste to odznelo, akože chápeme štruktúrovanú moc a ľudia zostali po takých správach nevymletí.

Dnes opäť vzniká fenomén novinárov, akí boli asi medzi prvými komunistami – uvedomelí a fanaticky vymletí podľa požiadaviek (napr. morálne je okamžite odpojenie od plynu). Toto sme v posledných rokoch socializmu nikde nevideli! Dnes takých vyrábajú znova a hlavne z mladých novinárov. Vidíte fanatikov ako zo sekty, ktorí majú zadanie šíriť to ako v sekte a rozposielať do celej spoločnosti. Na to im stačí spracovať a zastrašiť malú časť svojich čitateľov, hlavne intelektuálov, ktorých je čím vydierať (práca, kariéra, prijímanie v ich sociálnom okruhu kolegov a priateľov). Títo vo všetkých dôležitých sférach intelektuálnej spoločnosti urobia svoje nátlakom na spoluobčanov. Takto to fungovalo aj v socializme, aj vo všetkých totalitných režimoch.

Socialistické celebrity jdou k soudruhům pro pochvalu (1985)

Nie všetci boli vymletí. V posledných rokoch už asi nikto, preto sme na politicky uvedomelých zabudli, na tých prvých mladých a fanatických komunistov, ktorí sa potom medzi sebou kádrovali v uvedomelosti a prenasledovali navzájom. Ale v prvom rade sa na to ide cez intelektuálov (je ich čím vydierať), umelcov (na prvom mieste pre reklamu), novinárov, vysokoškolských učiteľov, rôzne významné spoločenské angažované organizácie. Preto ako prví pôsobia ako vymletí práve intelektuáli. Šoféra autobusu by ste nemali čím vydierať a skôr by prežil, keby s ním iní šoféri skončili ako sa fašistom. Intelektuál, to je otrok vo svojej brandži, už by skončil, nemal prácu. Čo je horšie, ani priateľov, ktorí sa boja o svoju prácu a kariéru. Musí byť ticho a zaradiť sa, aspoň predstierať, že je tiež vymletý, teda morálne uvedomelý.

.