Mam dost infantilnych dospelych dejedincov.

Vždy, pod každým článkom o medveďoch sa objaví slovenský výkvet dospelých detí, ktoré nemajú vlastné deti o ktoré by sa báli a preto sú odvážni len spoza počítača, čo majú riskovať rodičia v oblastiach s výskytom medveďov pri ľudských obydliach. Je to presne ako s nebezpečnými miestami na ceste, že kompetentní tu čakajú len na úmrtie, aby sa odvážili konať proti želaniam EÚ, že Slovensko má byť skanzenom pre medveďov, keďže u seba ich zlikvidovali. 

„Ako mal macko vediet, ze tam nemoze, ked tam chybala znacka Zakaz vstupom medvedom? 🙂
Ked ludia lozia niekam kam nepatria, tiez ich regulacne postrielaju?“

„medved v lese a na poli je nieco normalne
medved v dedine ked tam zabludi je tiez nieco normalne
ked chcu ludia bezpecnost tak nech chodia iba do mestskych parkov
a kedysi boli medvede vsade, takze reci o tom ze doteraz tu nebyvali su o nicom
ozaj ako bezpecne je teraz v Egypte ?“

„ked chcu ludia bezpecnost tak nech chodia iba do mestskych parkov“ – pred 2 rokmi sa medvidica s 2 mladymi prechadzala v prievidzi po mestskom parku kusok od zakladnej skoly plnej deti
pre tych, co nevedia kde je prievidza len dodam, ze nie je vo vysokych tatrach“

Darmo sa oháňajú mestskými parkami, lebo divé zvery sa dnes preháňajú už nielen po parkoch ale aj po sídliskách a ohrozujú obyvateľov a zvlášť deti. 

Dnešná nenormálna doba, v ktorej je medveď pre mnohých takých jedincov viac než dieťa, dáva medzi človeka a zviera rovnítko. V tom v podstate ukazujú svoj prístup k ľuďom, že ľudí radi nemajú, ale myslia si, že sú plní lásky, keď nejakého medveďa len teoretického budú zastávať a len v diskusiách. Pritom absolútne nechápu logiku, že keby tu neboli ľudia, tak medvede dnes nemajú také možnosti množiť sa a kŕmiť na poli a vzájomne by sa zredukovali. To, že tu máme tak rozmnožených medveďov, tak práve vďaka ľuďom a čo pestujú. Môžu sa dnes rozlúčiť nielen s lesom, ale aj s hájmi, poľnými cestami a mestskými parkami a okolím sídlisk vo veľkých mestách.

Ešte nedávno som zažila, že sme v škole v prírode mohli chodiť aj cez les do dediny a dnes by som chcela vidieť tých ľudí sprevádzať deti cez les. Ešte raz ma pošlú do školy v prírode, tak budem len pred chatou. Presne kde sme boli, o dva týždne tam medveď napadol človeka.

Slovensko opakuje, že smrteľný prípad napadnutím medveďom nemáme, ale ja som presvedčená, že sa v tomto klame a ten smrteľný prípad, čo sme mali, kompetentní len schválne zaobalili, že smrteľný nebol. Mám na mysli ten prípad, keď jedného muža hľadali päť dní a potom prvé oznámenia boli, že takto ho zohavil medveď.

A viete, ako dokážete, že ho nezabil medveď? Stačí, keď ho len pohryzie, napadne a nemusí ho zabiť, zranený človek, keď beží o pomoc, sa veľmi ľahko zabije aj sám. Nikde nebolo dokázané, že najprv ten človek hore na kopci odhodil turistické palice, rozbehol sa dolu aby sa zabil a potom ho našiel medveď a dohrýzol mu tvár. Práve tie palice, čo sa našli hore na lesnej ceste, svedčia o tom, že pre niečo sa ten človek rozbehol tak cestou dolu, že sa vykašlal aj na svoje palice. Veľmi pravdepodobne mal už dohryzenú tvár, nevidel alebo zle videl a vôbec sa nečudujem, že potom sa človek ľahko zabije pádom na skalu. 

Pochybujem, že ho našiel medveď potom, aby ho obhrýzol. A že bol obhryzený medveďom, o tom svedčil jeho kamarát, čo boli skúsení nejakí záchranári.

Takže, nezabil ho medveď a keď niekoho oslepíte kyselinou a pádom v skalnom prostredí sa zabije, tak nespôsobil mu ten človek smrť. On ho len polial kyselinou, že nevidel a chudák, musel medzi skalami bežať o pomoc. No náhodou spadol na skalu.

Takto teda nemáme smrteľný prípad a kompetentní čakajú na ďalší, lebo neboja sa medveďa, keď ich deti neohrozuje, ale EÚ, že by už u nás a na náš úkor nemali skanzen medveďov. Keby ich mali doma, celkom inak by to posudzovali. 

A keď už máme žiť v džungli, že je to ako na divokom západe a môže vás napadnúť divé zviera aj v mestskom parku, tak pripomínam, že na takom divokom západe sa aj ľudia mohli ako zvery brániť a mali na to zbrane. Takže, ak som rovnoprávna s medveďom, tak ja by som mala mať zbraň, keď idem na prechádzku. Nielen medveď sa môže brániť, aj človek. Ale ľudia, ktorí nenávidia ľudí a môžu ich nenávidieť, lebo sa uspávajú teoretickou láskou k teoretickým medveďom, si takto ospravedlňujú nenávisť k ľuďom, že už nemajú mať žiadny životný priestor a len na chodníku pred domom.

Čo budete písať, keď budeme mať prvé úmrtie dieťaťa? Že bolo len jedno?

Dúfam, že ste vegetariáni a že nevlastníte auto na ktorom by ste jazdili ešte aj do prírody!

Potom hovorte o láske k zvieratám! A až potom, keď aj dieťa bude pre vás niečo viac ako medveď. A hlavne vaše!

Už dávnejšie si ukladám informácie o medveďoch, lebo pre našu rodinu v Česku je to raritou. V Česku volajú na políciu aj vtedy, keď sa v lese pohybuje medveď.

„Miesta, kam sa Jozef vybral, nie sú zradné, nie sú tam ani žiadne rokliny, len husté lesy, svahy a veľký priestor. „Nie je to náročný terén a pre bežného turistu úplne v pohode. Mohol ale spadnúť. Je to ako hľadať ihlu v kope sena, ale stále veríme. Hoci je to veľká oblasť, nevzdávame sa,“ hovoril počas pátracej akcie druhý záchranár Lukáš Gallo (32), ktorý sa do hľadania Jozefa pustil s trojročným psom Ajaxom.“

„Horský záchranár nám potvrdil, že Jozefa pravdepodobe napadla zver a podľa všetkého to bol medveď. „Mal tak dohryzenú a rozožratú tvár, že ho nebolo ani poznať. Našťastie mal pri sebe doklady a podľa oblečení sa zhodovalo s nezvestným Jozefom,“ uviedol pre Plus JEDEN DEŇ horský záchranár.“

„Podľa našich informácií na Jozefa počas túry zaútočil medveď. Zranenia utrpel aj následkom pádu, no zatiaľ nie je jasné, či ho najskôr napadla šelma a následne spadol, alebo to bolo opačne. Polícia začala trestné stíhanie pre usmrtenie.“

„Muža mal napadnúť v horách medveď. Polícia zverejnila výsledky pitvy, ktoré útok šelmy vyvrátili.

V popoludňajších hodinách sa po predbežnej súdnej pitve ukázalo, že príčina smrti bola iná.

„Podľa predbežných výsledkov súdnej pitvy, ktorá bola dnes dopoludnia vykonaná v ÚSL Martin, neboli zistené také poranenia na tele nebohého, ktoré by svedčili o útoku inej osoby, alebo zvieraťa,“ uviedla hovorkyňa trenčianskych policajtov Elena Antalová s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola príčinou smrti 41-ročného turistu mozgová smrť v dôsledku tupého úrazu hlavy, ktorý utrpel pádom z výšky v členitom horskom teréne.

Pri obhliadke tela nebohého bezprostredne po jeho nájdení obhliadajúci lekár jednoznačne nevylúčil cudzie zavinenie a odporučil súdno-znaleckú pitvu, ktorú vykonali vo Fakultnej nemocnici v Martine. Jozefova tvár bola doráňaná, pravdepodobne nebohého medveď znetvoril po smrti.“

https://www1.pluska.sk/Regiony/Stredne-Slovensko/Zachranari-boli-pohladu-nezvestneho-turistu-ZDESENI-Jozef-41-zomrel-PRISERNOU-smrtou?itm_source=plus1den&itm_medium=topbox-right&itm_campaign=internal&itm_content=homepage&itm_position=1

Po prečítaní týchto správ, aká je len „pravdepodobná príčina smrti“, po ktorej „pravdepodobne nebohého medveď znetvoril po smrti“, som rozmýšľala nad tým, či je možné, že by sa to niekto snažil ututlať, keby pravdepodobná príčina smrti bola iná. A myslím si, že áno, že je to možné, aby na Slovensku nebola žiadna panika, aby sa to nemuselo riešiť, čo sa doteraz aj tak neriešilo.

V tejto otázke by ma zaujímalo, že prečo by medveď napadol mŕtveho a dohrýzol ho?

Odpoveď môže byť aj taká, že medveď mohol toho človeka len zraniť a on ako už zranený mohol mať aj následný úraz pri páde.

No myslím si, že môže byť v záujme mnohých ľudí, ktorí ohrozenie ľudí medveďmi neriešia, aby sa vyhli informáciám do médií.

Svedčí o tom to, že mnohé noviny žiadne tieto okolnosti nespomínajú akokeby dostali pokyn, aby ich nezverejňovali, hoci v Česku o tom informujú.

Áno, možme povedať, že aj z dôvodu nebulvarizácie a ohľadu k rodine. Ale pokiaľ išlo aj o útok medveďa, tak by občania mali byť o tom informovaní.

Isteže si neprajem paniku, ale ani opak – zamlčiavanie, aby sa jej predišlo, pretože to môže zas iným ľuďom, čo to majú riešiť, len vyhovovať, že zas to riešiť nebudú.

2020

„Naši obyvatelia majú pre tohto medveďa obmedzený pohyb po dedine, lebo majú strach so stretnutia s ním. Ľuďom navyše ničí úrodu, láme stromy, dokonca začal rozoberať strechu na rodinnom dome. Minule jedna rodina, ktorá ešte nemá oplotený pozemok, ostala doslova v šoku, keď vyšla na terasu a našla tam medveďa,“ spomína starosta Belej – Dulíc.

Starosta pripomenul, že minulý rok bola situácia s medveďmi ešte horšia. Po dedine – miestnych cestách, sadoch, záhradách a oboch cintorínoch im pobehovalo až päť jedincov.

„Každý rok bombardujem kompetentné úrady poľovnícke združenia, aby nám pomohli vyriešiť problém s premnoženým výskytom medveďa v našej obci, no žiaľ, zatiaľ ťaháme za kratší koniec. Prioritne potrebujem ochrániť našich obyvateľov a ich majetok,“ referuje Igor Kapusta .“

https://myturiec.sme.sk/c/22453379/v-belej-pobehuje-medved-po-zahradach-rozobera-strechy-a-lezi-pred-autami.html?ref=trz

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/520420-v-ocovej-maju-sou-zive-medvede/

– promenáduje sa priamo pod oknami domov.

– Mnohým naháňa strach

– Ján Pohorelec takmer denne vída zhruba trojročného medveďa priamo pred domom.

– Jeho rodina ani susedia vraj už dva týždne poriadne nespali, lebo keď šelmu zacítia psy, spustia divoký brechot.

– Sú prázdniny a deti vôbec nechodievajú von.

– Dospelým tiež nie je všetko jedno,

– „Neďaleko je autobusová zastávka a keď tam jedna pani vystúpila, stál len desať metrov od nej.

– Neďaleko vraj ľudia videli aj medvedicu s mladými.

– Ďalšou obľúbenou zónou šeliem je podľa neho kukuričné pole, v ktorom ich za jeden večer spozorovali poľovníci     niekoľko.

– Osem kusov vraj ľudia videli v priebehu troch hodín aj pri miestnom letisku.

– Medveďa pobehujúceho popod okná podľa poľovníka Rudolfa Huliaka zatiaľ nevedia na sto percent stotožniť.

– „Raz sa nachádza v hornej časti dediny, inokedy v dolnej.

„Chcú identifikovať, prípadne označiť problémového jedinca. V spolupráci s predstaviteľmi obce chcú vymedziť tzv. zóny ticha, v ktorých zabezpečia minimalizáciu pohybu ľudí v neskorých večerných a nočných hodinách.

po definitívnom označení medveďa urobia všetko pre to, aby ochránili ľudské zdravie a život.

„Medveď je veľká šelma, všetci musíme byť opatrní a robiť všetko pre to, aby nedošlo k nejakému úrazu či niečomu horšiemu,“

To všetko je pre nich celé roky len monitorovanie a vyhováranie sa na zabezpečenie odpadu. Na zabezpečenie odpadu nie sú dostatočné finančné prostriedky a preto sa na to budú vyhovárať ďalšie roky. Pre skrátenie témy tu nedám dlhé argumenty od Hataru, prečo by už ani zabezpečenie odpadu nepomohlo. To by bolo na samostatný celý článok na základe ďalších článkov k tomuto riešeniu a ďalším možným riešeniam, nakoľko sú a môžu byť účinné.

Nedávam vám na to ani linky, lebo sú mimoriadne dlhé, keďže rozoberajú rôzne riešenia a ich účinnosť. Keby bol záujem, môžem z toho urobiť výber na samostatný článok, čo sa týka len riešenia odpadu.

Rovnaké je to aj s diviakmi:

Video, ako to popisuje svedok, čo šiel 30 m za ňou:

https://www.zilinak.sk/prispevky/12452/foto-video-diviak-napadol-na-banovskej-ceste-zenu-hasici-ani-policajti-ju-nenasli

„V nedeľu 21. júla došlo vo večerných hodinách k nešťastnému incidentu na Bánovskej ceste v Žiline. V oblasti sa mala pohybovať skupinka viacerých diviakov, pričom jeden z nich zaútočil na prechádzajúcu ženu. Celú udalosť videl svedok Daniel, ktorý bol od ženy vzdialený približne 30 metrov.

„Tridsať metrov predo mnou diviaci napadli pani zhruba vo veku do 50 rokov. Napadli ju z pravej strany, dostala dosť silný úder do pravého boku a spadla. Bežala smerom ku rieke, počul som ju 30 až 40 sekúnd. Ja som kričal tiež, snažil som sa odplašiť diviakov, potom som volal políciu a odvtedy po nej pátrame,“opísal situáciu.

Žena po náraze diviaka spadla do kríkov a následne sa rozbehla ku rieke. Jej hlas bolo počuť ešte niekoľko sekúnd, potom však zostalo ticho. To, či spadla do rieky, alebo utiekla rýchlo preč, je otázne. „Kričala dosť výrazne, tá rana musela byť dosť veľká. Boli tu zhruba tri dospelé kusy a asi šesť mladých,“ spresnil svedok Daniel.

Diviaky obsadili žilinské sídlisko. Miestni sa boja, že zaútočia

Prechádzajú sa pomedzi paneláky a ľudí sa vôbec neboja. Diviaky v žilinskej časti Hájik stratili plachosť, za potravou chodia priamo ku kontajnerom pred bytovkami. Tento stav tam trvá už celé roky. Obyvatelia sú presvedčení, že divé zvieratá sú nebezpečné najmä pre deti. Situáciu podľa nich treba riešiť. Šéf oblastného zväzu poľovníkov však tvrdí, že práve deti ich zvyknú hladkať a kŕmiť rožkami.

„Nie je to sranda, veď nám tu behajú malé deti. Nikdy nevieme, kedy a kde sa diviaky zrazu objavia,“ povedala.

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/514536-zilinske-sidlisko-hajik-obsadili-diviaky-je-im-tam-dobre/

Na Aničke kočíkoval trojmesačného syna, do cesty sa mu postavil tristokilový diviak

https://kosice.korzar.sme.sk/c/22537273/na-anicke-kocikoval-trojmesacneho-syna-do-cesty-sa-mu-postavil-tristokilovy-diviak.html?ref=av-left

na skolskom dvore uz v roku 2017

https://www.kosiceonline.sk/polovnik-diva-zver-v-kosiciach-je-premnozena

Prechádzka vo večerných letných hodinách po parku v rekreačnej časti Anička začína byť veľkým rizikom.

„Pri prechádzke po chodníku sa vám ľahko môže stať, že vám pri uchu zakrochká diviak a jeho ničivý lomoz vás vyvedie z rovnováhy. Príjemná prechádzka sa tak môže stať životu ohrozujúcou…“ píše náš čitateľ, ktorý videl rozryté miesta v parku.

Diviačia zver je v súčasnosti  premnožená a jej výskyt je registrovaný už aj v obytných zónach“

https://kosicednes.sk/udalosti/diviaky-maju-eldorado-na-anicke/

Stretnete ich pred vchodom, na zastávke aj v parku. Košickými ulicami sa premávajú diviaky

https://www.noviny.sk/slovensko/570941-stretnete-ich-pred-vchodom-na-zastavke-aj-v-parku-kosickymi-ulicami-sa-premavaju-diviaky

Hladná zver pustoší obľúbené rekreačné miesta v Košiciach: Parkoviská ovládli líšky, park diviaky

Diviaky v parku Anička vyčíňajú už aj za denného svetla.

https://www.cas.sk/clanok/1056960/hladna-zver-pustosi-oblubene-rekreacne-miesta-v-kosiciach-parkoviska-ovladli-lisky-park-diviaky/

„Situácia s divou zverou začína byť kritická. Obľúbený rekreačný park Anička v košickej mestskej časti Sever nezvláda nápor diviačej zveri, ktorá plieni areál. Kompetentní chcú nepriaznivý stav zvrátiť, no zatiaľ majú zviazané ruky. Problémy sú však aj v meste.

Na parkoviskách i po centre sa promenádujú líšky.

Divá zver v uliciach je novodobým problémom

Prichádzajú už aj srny. Od ľudí som počul, že v noci po Hlavnej ulici chodí líška a nazerá do otvorených reštaurácií. Pre líšky sú v meste zdroje potravy a je to pre ne aj bezpečnejšie prostredie, lebo sa tu nestrieľa. V budúcnosti sa k nim pravdepodobne pridajú aj šakaly, ktoré sa rozšírili do strednej Európy. Ak sa približujú k ľuďom, vidno na nich nezdravý vzhľad alebo neprirodzené správanie, treba si držať odstup. Môžu byť nebezpečné, ak ich človek zraní alebo prekvapí veľmi zblízka. K útoku môže dôjsť hlavne vtedy, ak človek vojde medzi samicu a mladé.“

VAŠE VIDEO: Diviaky v tesnej blízkosti nákupného centra

https://www.tvkosice.sk/video/5fc7c330124712a70c305d64

Ružomberkom šprintoval vystrašený medveď

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/514108-ruzomberkom-sprintoval-vystraseny-medved/

2021

Na strednom Slovensku zaútočil medveď. Zima je teplá, šelmy nespia, varuje ochranár

Mladíka mal medveď prekvapiť na prechádzke a ťahať ho asi dvadsať metrov. Po útoku si pomoc zvládol zavolať sám.

https://www.aktuality.sk/clanok/862957/na-strednom-slovensku-zautocil-medved-zima-je-tepla-selmy-nespia-varuje-ochranar/

Včera som si zle uložila zaujímavé informácie, prečo sa u nás tak diviaky rozmnožili. Bohužiaľ mi to všetko zmizlo a musela by som to znovu všetko vyhľadávať.

Prekvapilo ma, že to nie je tým, že človek im zaberá miesto, ale tým, čo sa sadí na poliach, čo poskytuje diviakom raj na rozmnožovanie, že sa ich početnosť zvyšuje tak, ako predtým nie. Kde majú väčšie úkryty bez prirodzených nepriateľov a že by to vlastne človek, čiže naše poľnohospodárstvo mohlo ovplyvniť tým, čo sadíme. A my robíme všetko preto, aby sa naopak ešte viac rozmnožovali. Nemusí to byť pravda, veď na tieto témy sa kompetentní hádajú, ale o tomto nikde nie sú diskusie, že aj takéto obvinenia sú, že to spôsobuje to, čo sadíme.

Tiež to povedie k tomu, že diviaky budú napádať ľudí na sídliskách v meste, majú to už aj v Dúbravke v Bratislave. A povedie to aj k tomu, že napadnú aj deti, ktoré sa pritom budú pohybovať len na vlastnom sídlisku v meste. Argumenty, že naopak sú príliš rozmnožení ľudia, nejako nesedí s tým, že by sa mala zvýšiť pôrodnosť.

Budeme to riešiť tak, aby sa znížila u ľudí, lebo premnožení sú ľudia na Slovensku a mali by sa znížiť ich počty?

Minulý rok stačil jeden diviak, aby usmrtil poľovníka v Nemecku. Zdá sa vám nereálne, že skupina diviakov dokáže zabiť dospelého človeka alebo dieťa?

Už aj na Slovensku boli útoky skupiny diviakov na ženu s dvomi deťmi a na ženu s dieťaťom na rukách. Nepohybovali niekde v lese, ale blízko svojich domovov.

Taktiež sa to len monitoruje alebo ani to?

31.júla 2020

Medveďa z Očovej, ktorý stratil plachosť, zastrelili:

„Eliminácia bola v tomto prípade nevyhnutná, lebo medveď stratil plachosť a pre obyvateľov bol nebezpečný,“ povedala Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana. K radikálnemu kroku pristúpili ochranári na základe monitorovania, ktoré trvalo niekoľko dní. Museli totiž identifikovať, či skutočne ide o problémového jedinca, ktorý sa pravidelne objavuje v blízkosti ľudských obydlí.

„V pôsobnosti CHKO Poľana bolo vlani na základe zákonných podmienok ulovených šestnásť medveďov,“ dodala Fabriciusová. Zdá sa, že takéto kroky sú v súčasnosti nevyhnutné. Tým, že populácia našej najväčšej šelmy stále rastie, je potrebné prijať aj opatrenia v podobe ochranného odstrelu. Keďže v Očovej a jej okolí videli ľudia aj ďalšie medvede, obec naďalej vyzýva na opatrnosť a obozretnosť vo večerných či nočných hodinách.

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/520987-medveda-z-ocovej-ktory-stratil-plachost-zastrelili/

Chovateľ dokonca prikrmuje aj tohto jeleňa, ktorý k nemu podľa jeho slov prišiel z voľnej prírody. Prípad opäť prešetrujú veterinári. Tí zvolali stretnutie, na ktorom chcú dať majiteľovi diviakov jasné podmienky za akých sa musí o zvieratá starať.

https://www.noviny.sk/slovensko/452484-video-dedincania-ziju-v-strachu-po-uliciach-opat-behaju-diviaky

TVRDENIE: „Problémy s medveďmi môžeme riešiť aj ponukou pre ich presídlenie do okolitých štátov.“

„Ide o úplne nevhodné a nerealizovateľné riešenie – uskutočniť ho možno, ale nie úspešne, t.j. tak, aby sa medvede usídlili a neobťažovali. Prečo? Rozhodujúci by bol výber medveďov. Vylúčiť by bolo potrebné všetkých neobťažujúcich medveďov, žijúcich v hlbokých lesoch.Vylúčiť by však bolo potrebné aj všetkých nájdených mladých medveďov bez matky v blízkosti ľudských sídiel. V rámci imprintingu si už totiž zafixovali malú dištančnú vzdialenosť od človeka a tá sa už nikdy nezmení a nezväčší do potrebnej miery, teda takej, aby sa medveď ľuďom vyhýbal. Po presídlení by sa správali rovnako obťažujúco, ako v prostredí pôvodnom. Takéto medvede sú už pre život výsostne v hlbokých horách navždy stratené. Vysvetľovať však našim odborníkom o imprintingu a jeho nezvratných následkoch na celoživotné správanie zvierat je zatiaľ asi zbytočné. Jednoducho: predpoklad obťažovania v novom prostredí je u takýchto medveďov veľmi vysoký. Úspešne by mohli skončiť iba pokusy s presťahovaním medveďov, vyňatých z hlbokých horstiev teda viac-menej bez prítomnosti človeka. To by však bolo voči celému biotopu i voči samotným takýmto medveďom úplne nekorektné. Navyše, nedosiahli by sme zámer, aby sa u nás zostávajúce obťažujúce medvede od dedín vrátili na čiastočne vyprázdnené teritória v horách.

Hladného medveďa láka do obcí vôňa potravy a ak sa k vyhliadnutej a zavetrenej potrave nedostane z dôvodu nedobytného kontajnera, neznamená to, že už o pár dní na lákavý zápach rezignovane mávne labou a povie „Ani tam nejdem…“. Hlad i pud mu kážu vždy znovu a znovu sa presvedčiť, či vôňa potravy znamená aj možnosť skonzumovať ju. Domnievať sa, že ak kontajner viackrát neotvorí, tak rezignuje je naivné. U trvalo hladných vytlačených medveďov (a nielen medveďov) navyše takmer úplne zlyháva metóda pokus-omyl, nakoľko pud sebazáchovy (potreba nasýtiť sa) je silnejší. V tomto prípade je dokonca táto sebazáchovná línia silnejšia ako strach z možných a hroziacich nebezpečenstiev v prostredí cudzieho tvora – človeka. Hladný medveď má teda úpornú inštinktívnu potrebu preskúmať každý lákavý potravinový zápach, preto sa ku nedobytným kontajnerom vracia (okrem ojedinelých prípadov extrémne účinného zastrašenia viacerými formami a prostriedkami naraz). Cieľom však nie je dosiahnuť stav, aby medveď kontajner neotvoril, ale aby prestal do obcí a do ľudského prostredia vstupovať! V tomto zmysle by sa – čisto teoreticky – skôr žiadali kontajnery hermetické, t.j. vzduchotesné. A ak niekde medvede po inštalácii nedobytných kontajnerov naozaj prestali obec navštevovať, tak to nebolo zásluhou kontajnerov, ale prirodzenej migrácie (pre život možno už stratených) medvedíkov pri vyhľadávaní predsa len normálnejšieho, originálnejšieho teritória, v ktorom chcú nájsť zároveň aj vhodný brloh na prezimovanie a kde naturálna potrava (vrátane živočíšnej) bude dostupnejšia. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že sa pravdepodobne ešte nestalo, aby sa ktorýkoľvek medveď so zníženou plachosťou voči človeku zdržiaval na pokraji tej istej obce či viacerých obcí v okolí počas celého svojho života – takýto jav máva trvanie najviac rok alebo dva za sebou, najčastejšie však len niekoľko mesiacov či dokonca týždňov. No ani migrácia a vyhľadávanie nového teritória takýmto medveďom vždy nepomôžu. Odvšadiaľ sú vyhnaní usadlíkmi a tak hľadajú, niekedy až blúdia, ako by im bolo úplne jedno kde. Napríklad priamo v centrách obcí aj miest, ako bolo možné zaznamenať počas posledných rokov (ako napríklad v Martine v roku 2010, v Lučenci v roku 2011, či dokonca V Hurbanove 2012). Jednoducho, niet pre nich prirodzené miesto na svete, a ak by sa aj našlo, tak už raz stratená plachosť voči človeku (v súčinnosti s princípom ľahšieho odporu pri získavaní potravy) ich nakoniec opäť privedie do jeho blízkosti a k lákavým potravinovým zdrojom. Nakoniec končia zastrelení.“

https://hatara.blog.sme.sk/c/321244/o-com-brumcia-medvede-ii-cast-vyskum-a-prakticke-vychodiska.html

https://hatara.blog.sme.sk/c/345462/dodatok-ku-blogom-o-medvedoch.html

„Odhady počtu medveďov na Slovensku sa pohybovali od ochranárskych 400, najviac 600, až po poľovníckych vyše dvetisíc kusov. Takýto veľký rozptyl donútil odborníkov vypracovať presnejší expertný odhad pre Európsku úniu, v ktorom uvádzali 800 kusov. Všetko to boli len odhady.

„Piatimi štatistickými metódami sme zistili, že máme vyše 1 240 medveďov,“ konštatoval Boroš.

V minulosti vrhla medvedica každé dva-tri roky jedno, výnimočne dve mláďatá, ale vychovala jedno. Teraz má tri aj štyri a vychová ich aj všetky. Dostupnosť potravy je vysoká a predátorov málo. Počet sa zvyšuje a musíme si vedieť povedať, čo je pre územie únosné. Žijú tam ľudia aj iné živočíchy. Nezasahovať vo veľa prípadoch už nie je možné. Ak sa časť prírody manažuje, treba manažovať aj druhú,“ konštatoval riaditeľ.

Manažovať v preklade znamená, umelo, teda sťahovaním alebo reguláciou, dosiahnuť ideálny pomer a počet. Príroda to nie je schopná riešiť sama? Bola by, myslí si Boroš, ale len keby v Európe neboli ľudia. Medvede by sa päťdesiat rokov rozširovali, kým by narazili na hranicu.

Bolo by ich veľa, potravy málo. Prestali by sa množiť, napádali by sa navzájom, neprežívali by mláďatá, choroby by sa šírili rýchlejšie, až kým by sa nedostali na únosnú hranicu.

Vplyvom klímy sa posunulo pestovanie kukurice. Po celom Horehroní sú kukuričné polia. Medveď už nemusí ísť na juh, zíde z hory a nažerie sa,“ vysvetľuje Boroš. „Kukuricu má pod nosom. Na Liptove je hora, potom rieka a za ňou pole. Medveď je vynikajúci plavec. Sadne do kukurice a žerie.“

Sú vypasenejšie

Inak povedané, medveď prišiel na to, že je jednoduchšie sedieť v láne kukurice, ako zbierať v lese čučoriedky jednu po druhej.

Boroš tvrdí, že medveď je inteligentné zviera. Keď raz na niečo príde, naučí to aj mláďatá. U synantropnej (privyknutej na ľudské prostredie) medvedice je deväťdesiatpercentný predpoklad, že také budú aj mláďatá.
Čo znamená zmena v potravinových návykoch? Možno nie väčšie, ale určite vypasenejšie medvede.

„Máme informácie, že na jeseň sú medvede vypasenejšie, ako boli v minulosti. Váženia ukázali, že napríklad dvojročný 110-kilový medveď má 40 kíl tuku. Také čísla neboli nikdy. Dvojročný mal 80 kilogramov a prežil dlhú zimu, a to boli iné zimy.“

„V kukurici nie je problém vidieť osem až desať medveďov a nebijú sa. Veľmi zaujímavé bolo zistenie, koľko percent poľnohospodárskych produktov sa podieľa na zložení potravy. V čase, keď dozrievajú, je to 60 až 80 percent. Niekedy, keď medveď z Tatier ani nepoznal kukuricu, to bolo možno dvadsať percent.“

https://dennikn.sk/355857/konecne-vieme-kolko-mame-medvedov/

Ale viem, že sú aj odvážni ľudia, ktorí milujú zvieratá a preto sa neboja riskovať:

Sama mám aj takú priateľku, čo tak miluje prírodu, že sa absolútne nebojí chodiť celkom sama na niekoľkodenné túry po lese a sama spať v lese. A taktiež máme v rodine ženu, ktorá sa profesionálne venuje skúmaniu života vlkov. 

Aj po oslepení medveďom miluje život:

Přežili kousnutí 2

A vôbec sa mi nechce odpovedať tejto diskutérke:

„A takéto dristy o mamickách z deťmi čo stretnú diviaka v parku alebo deti za dedinou napadne medveď to je ale úroveň .“

To nie je úroveň, to je fakt, že mamičky s kočíkmi na prechádzke riskujú stret s diviakom a 200 metrov za niektorými dedinami už stretnete medveďa a aj priamo v dedine, kde preto deti nemohli chodiť cez leto po vonku. Takže si uvedomte, že je to fakt a nie úroveň vnímania.

Diviak napadol ženu na Bánovskej ceste v Žiline, hľadali ju hasiči aj polícia

.