malinova

Počúvala som tlačovku Hlasu a musela som uznať, že pôsobí veľmi seriózne. Aby som voči nemu bola objektívna, rozmýšľala som, prečo ja mu vlastne neverím?

Čo ak sa mýlim? Čo ja mám vlastne voči tomuto človeku?

Keďže ja sa kauzami Smeru nezaoberám, ja nemám dôvody, aby som vám tu vedela vymenovať, ako on môže byť zapletený do kauz Smeru, takže toto celkom prenechávam iným, takže prečo ja mu vlastne nedôverujem? A uvedomila som si, že sa to stalo len a len kvôli Blahovi, ako reagoval na Blahu.

Nebudem tu opakovať Blahove názory s ktorými som súhlasila. Viem, že mal plné právo ich mať a nič tým neporušoval. A na to Pellegrini, vlastný spolustraník sa vyjadril celkom ako len lokaj EÚ, že toto nedovolíme, aby sa takto spochybňovala EÚ a toto si nikto nemôže dovoliť atď. Pellegrini bol ochotný hrať úlohu ochotného lokaja, ktorý bude snaživo prenasledovať názory svojich aj spolustraníkov, keď to tak mocní žiadajú. To bol presne ten moment, keď som si povedala – Toto je len lokaj a toto nikdy nezabudnem, že takto sa zachoval voči Blahovi a zachoval by sa voči každému, aby sa páčil mocným. Presne odvtedy je pre mňa lokaj.

Možno teraz tak nepôsobí, lebo všetko, čo kecá, pôsobí veľmi seriózne a umiernene, ale aký by bol človek, to sa ukáže práve v takých chvíľach, ako bola tá chvíľa s Blahom, keď naňho boli útoky. Vtedy seriózny politik zhodí svoj kabát „serióznej umiernenosti“ a kádroval by aj brata, aby sa zapáčil mocným, ktorí mu môžu zabezpečiť kariéru. A od tej chvíle si myslím aj, že mu neskutočne musí ísť o kariéru, keď sa ukázal tak snaživo „politicky uvedomelý“.

Niečo také nikdy neurobil Sulík, niečo také nikdy neurobil Matovič, niečo také nikdy neurobil Fico a niečo také nikdy neurobí Blaha. Niečo také bolo obrazom politického snaživca – k moci a za cenu potopenia kohokoľvek, ja sa rád zúčastním aj politických čistiek. Pripomenulo mi to liberálnych progresívcov a to mi stačilo. 

Takže, stručne povedané, neverím mu po jeho reakciách na Blahu. Možno vám sa to bude zdať blbosť, ale ja si myslím, že na takýchto reakciách sa ukážu charaktery. V takých chvíľach, keď aj inak snaživý a umiernený politik prejde do aktívnej superlokajskej pozície. Čo by asi tak robil v iných kľúčových veciach? Už by nebol snaživý lokaj? Už by si nezachraňoval svoju ďalšiu kariéru „politickou uvedomelosťou“?

Áno, môžem mu krivdiť, ale presne odvtedy mu neverím.

Nech je Blaha aký chce, ale nikdy nebol lokajom a nikdy ním nebude. A tu veľmi dobre všetci vedia, v akom zmysle nebude lokajom.

V septembri 2019 som písala a stále si to tak myslím:

„Táto scéna dobre vystihuje, ako v živote skončia, len zneužití. Ospevovaní len ich malými skupinami, v ktorých sa preháňa o ich veľkosti, ako v tej scéne, že William Wallace by musel mať dva metre (rozumej žiadne chyby a nie je to ideál). To môžete čakať na záchranu Ježiša, liberáli neocenia Blahu a smeráci Sulíka. Pre opačnú skupinu je to vždy rebel – žobrač:

Servilnými to pohne len v televíznom kresle, lebo pre nich je vlastná chrbtica len rozprávka. Rozprávkový Wallace nikdy nepríde a nikdy nebude mať dva metre, aby vyhovoval všetkým. Bude to obyčajný rebel, pre smerákov tak nevhodný, ako Sulík a pre liberálov tak nevhodný, ako Blaha, ktorého charakterizuje, že mu toľkí neveria, že by voľačo aj zmohol v krajine servilných!

A toto je osud vás servilných s vašimi sponzormi a kočnermi na n-tú. Ale o tom nám asi neporozprávate. Ako sa vám to v živote veľmi oplatilo. Obraz vašej rozumnosti:

Každá strana má svojho Wallacea a nespočet svojich Bruceov.“

Keby bol mal Smer všetkých poslancov ako Blaha, nikdy sa neocitnú na lavici obžalovaných, iba ak lokajmi ako Pellegrini.

.