„Bez lokálnych lockdownov to nepôjde“

Z článku, na ktorý sa odvoláva aj Chmelár:

 

Dátový analytik: V novembri môžeme mať 700 úmrtí a nemocnicami prejde do 8000 ľudí

 

„Malo celoplošné testovanie skutočný efekt na vývoj pandémie? A pokiaľ áno, kedy uvidíme výsledok?

 

Akékoľvek testovanie, vrátane plošného, má význam. Pozitívny výsledok vyvolá v každej rodine pomerne veľký cirkus. A je relatívne jedno, či antigénové testy zachytili len dve tretiny pozitívnych. Malo to efekt aj význam, stálo to však veľmi veľa peňazí.

Kedy sa teda odzrkadlí celoplošné testovanie aj na výsledkoch PCR testov?

 

Ak skutočne doma zostalo niekoľko desiatok tisícov spoľahlivo pozitívnych, šírenie nákazy to spomalí. V kombinácii s troma sadami zavedených opatrení je vo výsledkoch vidno, že sa to začína prejavovať. Ťažko povedať, ktoré z opatrení s tým ako súvisí. V Bratislave má napríklad určite výborný efekt fakt, že veľa firiem zodpovedne prešlo na homeoffice. To, že v Čadci nebol nariadený prísny lokálny lockdown ako na Orave a v Bardejove, je zasa fatálne zlyhanie. Ľudia tam nezostali doma a naďalej pendlujú do Žiliny, alebo do Českej republiky. Chodia tam a späť už siedmy týždeň a lokálny lockdown Kysúc stále neprichádza.

Lokálne lockdowny fungujú veľmi dobre v Nemecku aj v Rakúsku. Je to dobrá cesta a ukazujú to aj dáta odtiaľ?

 

Je to určite dobrá cesta a funguje to aj preto, že ide o krajiny s disciplinovaným obyvateľmi. Nefunguje to len tam – príkladom je švédske Malmö, aj austrálske Melbourne, ktoré bolo prakticky zavreté štyri mesiace. Význam to má, lokálne lockdowny je však treba spustiť pri oveľa nižších hodnotách incidencií za sedem alebo 14 posledných dní, aké tu máme my. Príkladom je nemecký Berchtesgaden.

 

Ako to tam nastavili?

 

Nemci majú svoj semafor nastavený od marca a dokonca ho ani výrazne nezmenili. Prvýkrát kričia, keď majú incidenciu 35 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. My sme nechali v Tvrdošíne bežať birmovky a svadby v normálnom mode, keď sme mali v septembri incidenciu 35 nie na 100-, ale na 10-tisíc obyvateľov. Keď bolo v Berchtesgadene 270 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, zavreli ho 20. októbra úplne a teraz po dvoch týždňoch prešli do národného mesačného miernejšieho lockdownu. Sedemdňovú incidenciu stabilizovali pod 400. V Čadci sme momentálne na incidencii takmer 900 prípadov na 100-tisíc a dvojnásobok oproti 26. októbru. Na čo sa čaká?

 

Čo teda treba urobiť?

 

Plošné testovanie je fajn, ale bez lokálnych lockdownov to nepôjde.

 

Na Orave a v Bardejove sme lokálne lockdowny mali. Zabrali tam?

 

Výsledky za Oravu a Bardejov budú úplne iné ako výsledky v Čadci či v Sabinove. Takéto opatrenia jednoducho pomáhajú. Sme vzdelaný, talentovaný a poslušný národ. Nie sme na Balkáne, kde si robí každý, čo chce. U nás vláda vzbudzuje rešpekt a vzbudzujú ho aj lokálne samosprávy. Okrem nečinnosti vlády sú tu problémy aj kvôli piatim percentám kazisvetov.

 

Hovorili ste o Čadci a Sabinove. Kde okrem týchto okresov to podľa vašich analýz najbližšie „buchne“?

 

Vysoké čísla – najmä incidencia za posledných sedem dní prepočítaná na 10-tisíc obyvateľov – sú okrem Žiliny, Martina, Ružomberka a Liptovského Mikuláša aj v Poltári, Prievidzi, Bánovciach nad Bebravou a doťahujú sa na nich Nitra, Považská Bystrica, Kysucké Nové Mesto a prekvapivo aj Skalica.

 

Prečo to stúpa práve v týchto oblastiach?

 

Ľudia migrujú a chodia do práce, či na týždňovky, najmä do priemyselných oblastí. K menovaným oblastiam musíme ešte pripočítať aj Trnavu či Hlohovec.

 

Prehľad najhoršie postihnutých okresov k 30. 10.

samé tabuľky a prehľady…

 

 

Už ste vymenovali takmer 20 okresov. Lokálne lockdowny by mali byť až v toľkých celých okresoch, alebo len v ich častiach?

 

Nehovorme tomu jednoducho lockdown a vychádzajme skôr z nemeckých opatrení. Tamojšie semafory opatrení nemajú len tri farby, ale až päť. Znamenalo by to, že sa niekde zavrú všetky zariadenia, úrady, všetky školy. Niekde sa, naopak, druhý stupeň škôl nezavrie. Dobré čísla majú okresy Levice, Šaľa, Nové Zámky, Galanta, Banská Štiavnica, Rožňava, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica, Revúca, Komárno, Trebišov. V nich školy nebolo treba vôbec zatvárať a Nemci by to tak spravili. Sú tu aj jednotlivé obce, pred ktorými mala byť betónová zátarasa, podobne ako v Berchtesgadene a zavreté kaderníctva, rôzne služby a aj škôlky.

Dobré oravské čísla po pilote nás nespasia. Nás spasila prvá a druhá vlna obmedzenia mobility. Orava začala klesať pred pilotom, a ten potom pomohol. Dvojitý zásah. Výborná práca. Čadca v pilote nebola, škoda. Ak pilot zabral na Orave, zabral by aj v Čadci. Dnes majú plnú nemocnicu a riaditeľ volá o pomoc.

 

Tá by sa však nemala týkať celej krajiny, ale jednotlivých miest, regiónov, v ktorých by sme mohli uvoľniť niektoré opatrenia. Týkať by sa mali ekonomiky a škôl, ale aj záležitostí, ktoré nám prinesú psychickú pohodu a duševné zdravie – napríklad skupinových športov a aktivít v exteriéri.

 

Sú to všetko dobré správy oproti tomu, čo sa deje dnes vo Švajčiarsku, v Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku a koniec koncov aj v Nemecku. Tí sa na tú horu stále len šplhajú a ani nerozmýšľajú nad tým, že pôjdu dole. Sme teda na tom relatívne dobre a prvé, druhé či tretie kolo testovania v postihnutých okresoch nám určite pomôže.

 

Aký vývoj očakávate pri počte hospitalizovaných? Budú nemocnice stačiť?

 

Hospitalizácie v nemocniciach sú najdôležitejší parameter a dôležitý je aj počet novo hospitalizovaných za posledný týždeň. Hoci máme ku koncu októbra hospitalizovaných 1556 ľudí, v priebehu októbra ich nemocnicami dohromady prešlo 3-tisíc. Treba sa však pripraviť na troj- či štvornásobné čísla. Predpokladáme, že ich v novembri prejde nemocnicami až okolo 8-tisíc.

 

Z toho sa dá vypočítať aj počet úmrtí.

 

Žiaľ, toto bude zlé číslo. Už v októbri to bolo tak, že asi šesť percent hospitalizovaných zomrelo. V novembri to môže byť aj okolo 700. Treba sa na to pripraviť, lebo je to parameter vírusu covid-19, s ktorým nič nespravíme.

 

Hovoríte o 700 mŕtvych za jediný mesiac? Za prvú vlnu a doterajšiu časť druhej vlny ich máme niečo cez 280.

Treba sa pripraviť na najhoršie a dúfať v najlepšie. Potrebujeme vírus zastaviť pred nemocnicami, nie v nemocniciach.

 

Premiér aj minister zdravotníctva pred časom hovorili, že ideme českou cestou, len sme dva týždne pozadu. Je to tak? Ukazujú to súčasné dáta?

 

Nikdy to tak nebolo a v druhej vlne to tak nebude. Česi idú z veľkého kopca veľmi veľkou rýchlosťou a sedia v plne naloženom nákladnom aute. My sme na tom boli silou choroby aj rýchlosťou jej šírenia lepšie, hoci ešte v auguste sme na tom boli trendom podobne. U nás všetko prebehlo v nižšej rýchlosti a pri menšej záťaži „toho nášho auta“. Súvisí to aj s tým, že sme 1. októbra prijali zásadné opatrenia a ďalšie sme prijali 15. októbra. V Česku sa ešte v septembri vysmievali z rúšok a organizovali hromadné zrazy študentov.

Bolo by však dobré uviesť ako dobrý príklad aj vhodné a zodpovedné správanie ľudí v Šali, Leviciach či v Bratislave. A Bratislava má pritom veľký problém s vysokou mobilitou, dvoma až troma hranicami v blízkosti a napriek tomu sú tu čísla celkom dobré – vo štvrtok tu hlásili 230 prípadov na 100-tisíc obyvateľov za sedem dní. Fantastické. To je ekvivalent slovenského mediánu na úrovni 450. Mali by sme dostať slobodu. Cez Vianoce môže mať Bratislava ten medián „v parite“ na úrovni 200, a to bude skvelá správa. Vyzerá to na „success story“. Takéto čísla bude mať Čadca možno na Veľkú noc. Dúfam, že budúci rok.

Dáta jasne indikovali potrebu zákroku nielen na Orave a v Bardejove, ale aj v Sabinove, v Starej Ľubovni a aj v Čadci a Kysuckom Novom Meste.

Kto za to môže?

 

Tí, ktorí majú dávať vláde dáta. Nepracujú asi rýchlo, ani komplexne a mám pocit, že občas dodajú aj informáciu, ktorá je ľúbivá, ale môže byť v skutočnosti presne opačná. Vírusu pritom stačí týždeň či dva – namnoží sa a máme problém. Dobrým príkladom, ako sa to môže rýchlo pokaziť, je teraz okres Poltár. Pred dvoma týždňami tam bolo sedem pozitívnych na 10-tisíc obyvateľov, po týždni ich bolo 14 a teraz takmer 50.

 

Problém sú teda štátni analytici?

 

Tím, ktorý tam predtým bol a na jar robil veľmi dobrú robotu, bol v podstate rozpustený. Jeho hlavou, ale aj hlavičkou, bol mimoriadne schopný odborník, pán Martin Smatana. Neviem, akým tímom ho nahradili, ale zrejme to rovnako dobré nie je. V časoch, keď bolo potrebné tím posilniť.

 

Jednou vecou je vyhodnocovanie dát, druhou ich zbieranie. Postupuje štát dobre pri zbere dát?

 

Myslím si, že štát pri svojej kapacite všetky potrebné dáta má. Mať surové dáta je jedna vec, dôležité je však správne a vhodne ich zoskupiť, zistiť trendy a tie interpretovať. Keď medzi sadami parametrov objavíte nejakú kauzalitu, je to stále len hypotéza, ktorú treba overiť.

 

Zverejňujete a analyzujete oveľa viac dát než štát. Oslovili vás, aby ste im pomáhali?

 

Keďže sú naše výstupy zaujímavé a možno aj trocha provokatívne, tam hore si nás všimli a pýtali sa, či im môžeme poslať dáta, ktoré máme. Poskytli sme im ich hneď a zadarmo. Teší nás ich záujem.“

 

https://dennikn.sk/2129539/datovy-analytik-v-novembri-mozeme-mat-700-umrti-a-nemocnicami-prejde-do-8000-ludi/?ref=tit1

 

(krátené, odporúčam zaplatiť si Denník N aspoň na 1 mesiac a sledovať analýzy od odborníkov)

 

 

.

Ešte k tým špinavým protislovenským prostitútkam

22.11.2024

Progresívni novinári sa urážajú, že to nie je pravda. To máte pravdu, že prirovnať vás k prostitútkam je urážkou všetkých prostitútiek, ktoré vždy predávali a predávajú len svoje telo! Výlučne len svoje a nie cudzie ako vy! Je to ich telo a môžu si s ním robiť čo chcú! Osobne ho predávajú a osobne tie následky znášajú! Nijako to nie [...]

„Zmyslom západných útokov na Rusko zjavne nie je záchrana Ukrajiny. Tej hrozí opak v podobe ničivej odvety“

22.11.2024

Američania a Briti bojujú proti Rusku ale používajú na to ako mäso na vojnu Ukrajincov. Na takéto vojny potrebujú „priateľov“ – vazalov ako mäso vo vojne o zdroje. Samozrejme, že nehovoríme o obyčajných Američanoch a Britoch, ale o psychopatických oligarchoch, ktorí majú ľudí len ako pešiačikov do ich vojen. K tomuto im pomáhajú len [...]

Šéfredaktorka SME dnes: „Ja som sa predstavila ako „špinavá protislovenská prostitútka“

21.11.2024

Všimnite si, že nepredstavila sa ako nacistka alebo ako dezolát, hoci jej médiá takto nálepkujú voličov iných strán už deväť rokov! https://komentare.sme.sk/c/23414562/preco-norov-zaujimaju-ficove-utoky-na-novinarov.html To som ani nevedela, že v roku 2016 Fico novinárom povedal, že niektorí z vás sú „špinavé protislovenské prostitútky“. Neviem, [...]

Msta-S, ruská húfnica, kanón, streľba, bombardovanie, vojna na Ukrajine

Hrabko: Na dianí na Ukrajine sa nič nezmení, kým do toho nevstúpi Trump

23.11.2024 08:26

Pribúdajú politické signály, že by sa mohli začať rokovania o zastavení bojov na Ukrajine. Reálne to však bude až s Trumpom, povedal publicista.

Libanon, Bejrút

Izraelský úder otriasol Bejrútom, na mieste zničenej budovy sú mŕtvi a ranení

23.11.2024 08:05

Niekoľko mŕtvych a ranených si v sobotu skoro ráno vyžiadal izraelský vzdušný úder na obytný dom v centrálnej časti Bejrútu.

Roberta Metsolová

Šéfka europarlamentu Metsolová sa obáva nemeckých volieb, hovorí o populistoch: Koho zvolia sklamaní občania?

23.11.2024 07:50

Metsolová apelovala na proeurópske a proukrajinské strany v Nemecku, aby pred voľbami spojili svoje sily.

vojna na Ukrajine, Bachmut, Da Vinci, Dmytro Kocjubaljo

ONLINE: Rýchlo a zbesilo. Ruská raketa Orešnik doletela k Dnipru za 15 minút rýchlosťou 13-tisíc km/h

23.11.2024 07:15, aktualizované: 08:57

Nová ruská raketa, ktorú Rusko použilo pri útoku na Dnipro, mala šesť hlavíc, každá ešte šesť kusov submunície.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,662
Celková čítanosť: 5783309x
Priemerná čítanosť článkov: 3480x

Autor blogu

Kategórie