malinova

Babička zabíjala krtkov tak, že im naliala vodu do diery a keď krtko vybehol, dostal motykou po hlave. To máte tiež dedinskú romantiku.
Pamätám si, že jedného krtka nám dala, lebo sme zvykli voziť rôzne zdochliny v kočiariku. Keď neprežilo kuriatko v rozbitom vajci, ktoré sme zachraňovali, tiež sme ho chvíľu vozili v kočiariku. Potom aj zdochnutého zajaca, pokým nám ho babička stuhnutého nevyhodila.
Moderným deťom sa kupovali cikajúce bábiky a zdochnutý krtko mal tú výhodu,že mu aj ako zdochnutému ešte tiekla krv z ňufáka a my sme sa hrali, že to soplinká.
Takže sme ho vozili a handričkami mu každú chvíľu s povzdychom utierali sopel – zas soplinká. Bolo to zaujímavejšie ako porcelánové bábiky s obitými hlavami do zelena, ktoré ale mali tiež svoju romantiku zemského raja u babičky. Ale vyslovene sme dávali prednosť „deťom“, ktoré niečo robili. Preto veľmi vďačnými deťmi boli tekvice s vydlabanými ústočkami, ktoré sme mohli aj kŕmiť lyžičkou. Potom stačilo tekvicu obrátiť a tie jadierka s mazľavou hmotou a vodou, vyzerali ako nefalšované zvratky. – Zas moja grcká! –
Aj keď bol krtko zdochnutý, stále to bolo čosi mäkké a predtým živé… Pokým neprišla babička a celkom stuhnutý neletel na hnoj. Inak naše top deti neboli bábiky, ale pravidelne len mačiatka. Boli už tak zvyknuté, že oddane sa nechali vodiť za labku po dvoch. Nezvyknuté mačky začnú škriabať. Moje vždy boli všetky ryšavé, túto dynastiu založil môj legendárny ryšavý kocúrik Zlatko. Keď niekto uvidel na dvore mačiatko v šatovej zásterke alebo čepčeku, hneď vedel, že som prišla, aj keď prišiel neskôr.
Tak, to boli deti. Okrem toho sme mali škôlku, kde veľké sliepky boli veľkí škôlkari a menšie kurence boli malí škôlkari. Prechádzali sme sa v slepačom dvore ako dozor a napomínali veľké sliepky, aby neubližovali kurencom – Prečo si ju ďobla? Nevidíš, že máš svoju misku zelenú? – Rozložili sme im tanieriky ako v škôlke, kde každá mala len tri zrná. Toto nám babička dovolila, pokiaľ sme s nimi nešli raz aj na výlet na pole a chceli od nich, aby chodili v dvojstupe. Potom nám to zatrhla, lebo vraj prestali znášať vajcia. Predstavte si, aký bol čistý prasačí chliev, keď sme tam mali kabinet a úradovali tam celé dni. Tiež som si myslela, že je to norma, že všetci ľudia majú také čisté slepačie dvory, že tiež chodia po nich bosí ako my. Chodili sme celé dni bosí a ísť do kadibudky cez slepačí dvor znamenalo, že ladne skáčete medzi slepačincami. Babička ich každú chvíľu zametala. Len raz do týždňa sa vám stalo, že ste mali medzi prstami slepačinec, čo ste si umyli v blízkom hydrante. Ale keď som vyrástla, videla som, že iní ľudia majú také slepačie dvory, že sa môžu na slepačincoch šmýkať. Babička mi vždy dala natrhané štvrťky novinového papiera a povedala: – Odnes na Poštu! – To znamenalo do kadibudky. Zajacov mala 50 a kačky málokedy, no mali vyrobené aj kúpalisko. Najradšej som pozorovala sliepky s kurencami a vždy sa dali nachytať na prudký pohyb ruky, že niečo sa rozdáva. Aj keď boli ďaleko v záhrade, nabrali aerodynamický tvar a bežali o dušu. V dolnej záhrade bolo kaderníctvo. Kukurice boli zákazníčky a vypytovali sme sa ich, aký účes si želajú. Mali rôznej farby vlasy a plietli sme im vrkoče.

.