malinova

Dnes chcem ku konkrétnemu problému okolo Traubnera napísať, že nesúhlasím s tým, aby si tu ktokoľvek mohol prísť do médií a zničiť inému človeku život, keď nemá žiadne dôkazy na to, čo mu ten druhý urobil.

Ja Traubnera nepoznám, ale prečítala som si článok tej mladej ženy, ktorá Traubnera obvinila zo sexuálneho obťažovania.

Viete si predstaviť, koľko ľudí si môže také obvinenia vymyslieť alebo zveličiť niečo, čo zle prežívali a videli v tom sexuálne obťažovanie, hoci nebolo?

Ja by som tak slepo neverila. Ešte aj keby vás manžel zmlátil a dolámal, tak sa vyšetruje, ako k tomu mohlo dôjsť a neodsúdia ani len násilníka s fyzickým napadnutím len tak, bez dôkazov. Ako je možné, že len sexuálne obťažovanie na to stačí a už celkom bez dôkazov?

Myslím si tak preto, lebo pri mnohých vyšetreniach sa pacientka má vyzliecť do nohavičiek a nie je to sexuálne obťažovanie. Nedávno sa nám ženám dve kolegyne sťažovali na nedôstojné zaobchádzanie s pacientkami, kde im naraz robili ultrazvuk aj prsníkov aj vagíny. Takže ich tam nechali premávať sa nahé a naraz všetko doradu. S nejakou úctou k intimite žien by to vyzeralo inak a nie ako keď väzňov vyzliekali – Tu sa postav, tam sa postav. To nešlo o sexuálne obťažovanie, len zrýchlenie práce ako s dobytkom.

x pacientiek mohlo a zažilo v našom zdravotníctve nepríjemné situácie. Stačí citlivejší človek alebo psychicky narušený a môže mať z toho traumu a dôsledky. A keď je tam lekár sám, ťažko dokážete, či na lekára len neprenáša to, čo cíti, že je narušená jeho intimita, ktorá sa veru v našom zdravotníctve nerešpektuje.

Iste by mala a má traumu aj nejaká babička, keď na ňu neberú ohľad pri močení a v izbe je návšteva. Tá by z toho traumu už nemala mať?

Chcem povedať, že množstvo pacientov môže mať traumy z nášho zdravotníctva a oveľa ťažšie, než sexuálne. Ja sama som mala traumu z toho, keď som videla ako sa správajú k mojej mame po amputácii nohy. Ani na to spomínať nechcem, ako je človek v zdravotníctve len dobytkom, nohou alebo ľadvinou z toho a toho čísla izby, čo už ani mená nemajú.

Veľmi, veľmi ľahko môže mať mladé dievča traumu, keď ešte mladý človek všetko vnímavejšie prežíva a môže ťažko prežívať aj to, čo iný už vôbec nie.

Títo liberáli hneď každému všetko veria. Tak sú už zameraní na traumy, že stačí, aby niekto napísal do novín, že toho a toho šikanovali a hneď to bude argumentom ako keby každý hovoril svätú pravdu a nepoznali ste ľudí. Nie náhodou sa všetko vyšetruje a nie náhodou sa hľadajú po obvineniach dôkazy.

Ale predstavme si, že by sa to bolo naozaj tak stalo, ako to spomínaná udáva. Keď niekomu záleží na tom, aby sa také v spoločnosti nedialo, nerieši sa to tak, že nejakého náhodného mediálne zmasakrujeme, ale opíšeme tento príbeh anonymne a budeme rozoberať, ako tomu predísť.

A v prvom rade tomu predídeme tým, keď vychováme deti tak, aby povedali rodičom všetko nepríjemné alebo podozrivé, čo zažili. To znamená, že keď dieťa alebo puberťák vyjde z ordinácie, kde s ním väčšinou môžeme byť a nie je to nič zvláštne, tak nám okamžite povie, čo sa mu nepáčilo, čo mu bolo nepríjemné, čo ho zraňovalo.

18 ročná žena nemá čo mať problém povedať vlastnému rodičovi, že sa jej nepáčilo, keď jej lekár pozeral do nohavičiek, keď sa jej pýtal na sexuálny život, keď sa zaujímal o sex. Zdravo vychované dieťa vám všetko toto okamžite povie, lebo nemá pocit žiadneho tabu o tom hovoriť.

A presne to, že sa tak nestalo a 18 ročná žena má problém o takom niečom prehovoriť, už znamená hlbší problém v tejto téme. Vy to nepovažujte za normálne, keď 18 ročný človek nemôže prehovoriť o lekárovi ako keby mal okolo seba samých nepriateľov.

To už evidentne nebude problém len toho lekára, ale aj takej rodiny, v ktorej sa nemôže prehovoriť o sexe a že lekár mi chcel liezť do nohavičiek. Však my nie sme v 19. storočí! Tu bude problém strachu z dotykov už v tom, že 18 ročný človek sa bojí o tom prehovoriť. A rodina za to nemôže len keď je narušený a mal strach z dotykov už predtým. Potom mu akýkoľvek dotyk môže spôsobiť aj traumu. A už narušenému a s nie normálnym postojom o to viac.

Takže napríklad toto sa mohlo anonymne riešiť, aby si rodiny deti vychovávali tak, aby sa už malé deti nebáli rodičom hovoriť nepríjemné zážitky, oznámiť, keď im niekto ublížil, oznámiť bežné otázky lekára, keď ich sám 18 ročný človek považuje za normálne. Lebo toto všetko, čo ona opísala, znáša len človek, čo to považuje za normálne!

Chýba tu osveta k výchove v rodine, k sexuálnej výchove u detí, k ochrane vlastnej intimity pred nepríjemnými zážitkami. Toto všetko mohli naše liberálky rozoberať a robiť osvetu, keby im záležalo na tom probléme a ako tomu predchádzať.

Ako to vyriešite, keď nájdete náhodnú obeť a urobíte na ňu mediálny pohon?

Čo sa tým rodičia a iní ľudia dozvedeli užitočné pre budúcnosť? Alebo ako tomu predchádzať?

===

Toto som si napísala, keď o tom písal Murín, ale potom som sa do toho nechcela starať a ja tu rozmazávať niečo na cudzieho človeka. Celkove som mala dojem, že tu bol problém v rodine, v ktorej sa nevedia o tom porozprávať, čo nie je normálne. Nešlo o šesťročné dieťa a aj také sa dá tak vychovať, že vám povie nepríjemné zážitky, keď má takú výchovu, akú ma mať. A pokiaľ nemalo, aj tu je problém, ako potom vníma sexualitu a intimitu aj v dospelosti.

Medzičasom som sa dozvedela viac vecí o neurologickom vyšetrení, lebo ja som na takom v živote nebola ako pacient, len ako rodič.

A toto by sa pritom dalo tak jednoducho vyriešiť. Je taký problém, aby boli pacienti dopredu poučení o tom, s čím sa stretnú pri neurologickom vyšetrení a prečo?

Veď to ani nemusia jednotlivo vysvetľovať, keď nie je problém poslať informácie objednaným pacientom alebo mať to uverejnené na stránke lekára, na čo sa má pripraviť pri vyšetrení, čo všetko môže byť súčasťou a prečo.

Ako vidím, tu doplácajú lekári na neinformovanosť pacientov a nemal by to pacient vedieť, čo môže očakávať? A zvlášť, keď ide o jeho intimitu? A po gynekológovi hádam v najväčšom rozsahu, keď sa zaujíma ešte o sexuálny život, čo ani gynekológ sa nezaujíma? Koľko ľudí to vie, čo všetko a prečo môže byť súčasťou takého vyšetrenia? Však to netušia, takže potom môžu byť zaskočení a prekvapení. 

Stačili by informácie a predišlo by sa nedorozumeniam. Prípadne by si potom pacientky vybrali neurologičku, keby to dopredu vedeli.

Veď z toho, čo som sa dozvedela, myslím si, že menej zasahuje do intimity aj gynekológ. Aj len z čítania na obranu neurológov mi to pripadá ako väčší zásah do intimity, keď ju nechá vyzlečenú prechádzať sa, prehmatáva prsníky, vypytuje sa na sexuálny život.

Čo na to pacientky psychicky pripraviť informovaním, aby si mohli prípadne nájsť lekárku a zvlášť keď pôjde o mladé dievča?

Ja sama som na takom vyšetrení nebola, ale bola som prítomná na takom neurologickom vyšetrení so svojou dcérou a to mala už po 18-tke. Po ťažkom úraze s krvácaním do mozgu, keď jej preto hrozila po úraze operácia mozgu, bolo nutné sledovať, či to nemôže mať následky ako epilepsiu.

Náhodou sme patrili k neurologičke. Neurologička ma neposlala preč a predpokladala, že ako matka chcem byť pri vyšetrení po takom úraze. Brala som to ako samozrejmosť, keď to aj pre ňu bola samozrejmosť. Na nič zvláštne intímne si z toho nespomínam. Nevyšetrovala jej prsníky a nepýtala sa jej na sexuálny život. Keď sme potom boli u ďalšej neurologičky, aj tam to bolo také isté. Tiež ma tam samozrejme neurologička nechala a nebolo to iné než u ortopéda.

Piati neurológovia: Takto sa nevyšetruje

„Na otázky odpovedali traja krajskí odborníci pre neurológiu. Dvaja z nich sú profesori v tomto lekárskom odbore, rovnako ako Traubner. Denník SME im uviedol diagnózy a vyšetrenia, ako mu ich opísali respondentky, bez menovania Traubnera.

Všetci piati odborníci vyšetrujú pacientky s epilepsiou iným spôsobom. Ženy si pred nimi nemusia dávať dole podprsenky, ani sa bez nich pred nimi prechádzať, nepozerajú im do nohavičiek ani im nechytajú prsia. Denník SME im uviedol diagnózy a vyšetrenia, ako mu ich opísali respondentky.

Pre stanovenie diagnózy a liečby epilepsie nie je podľa prednostu Neurologickej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Vladimíra Donátha potrebné ani chytanie a prehmatávanie pŕs. Donáth je zároveň šéfom Slovenskej ligy proti epilepsii.“

https://domov.sme.sk/c/22434884/pavel-traubner-lekarske-vysetrenia.html

Napriek tomu si myslím, že on mohol vyšetrovať inak, ale potom by mali byť o tom pacientky dopredu informované, aby si mohli vybrať neurologičku a bolo by po problémoch tohto druhu.

Pobavil ma jeden komentár na túto tému:

„Mili gynekologovia,

Nemyslím si, že pôjdeme z kopca, lebo každá žena vie, čo môže a má u gynekológa čakať. A gynekológovia to riešia veľmi diskrétne a decentne. Žena sa tam neprechádza po ordinácii vyzlečená. Ženy si zoberú šaty alebo sukňu, čiže sa nerozprávajú s gynekológom vyzlečené a nemajú narušený pocit intimity pri rozhovore. Len tú chvíľu, keď ich vyšetruje, ležia a majú na sebe oblečené šaty alebo sukňu, takže je to decentné ako pri filmoch o pôrodoch.

A keby im vyšetroval prsníky, tak si zas odhalia len prsníky a stále sú oblečené. No spýtajte sa ich, či vyšetrujú prsníky, za celý život som to zažila len raz.

Gynekológovia tú intimitu žien majú veľmi dobre zvládnutú a to pri sebe práve preto už nemávajú sestričky. Možno preto, že gynekológovia s tou intimitou žien počítajú.

.