Toto je stále len povrch nášho mužského sveta:

Ludia si myslia, ze sa to nedeje, lebo zeny to naozaj nerozpravaju.
Poznam taky pripad obtazovania aj v okoli. Jedna zena sa rozviedla (nie jej vinou, manzel ochorel na schizofreniu) a jej novy partner sexualne obtazoval jej dve dcery. Nie ze by ich bol znasilnil, ale v puberte ich oblapal, obchytkaval, pusinkoval az na jazyckovu. A ich mama tomu nechcela verit a nikdy ani neuverila. Jedna z dcer ma doteraz z toho traumu, ze jej to vlastna matka neveri a obvinuje ju, ze si to vymyslela. Asi by sa tazko na stare kolena vyrovnavala s tym, ze toto na dcerach dopustila a nechcela o tom vediet.
Ja si myslim, ze preto to nechcela vediet, lebo bola na tom s detmi biedne, nic nemali a jedli len hole rezance, tak boli chudobni. A tento pan im pomahal prezit. Asi preto si to vytesnovala, lebo sa mozno bala, ze bez neho a jeho pomoci nepreziju. Smutny pribeh.

A zazila napriklad aj to, ze mlady chlapec bezal cez ich branu a necakala, ze k nej priskoci, strci jej ruku medzi nohy a utecie. Jej sestra zas zazila, ze na nu skocil jeden na chodniku pred domom, kde boli kriky a toho pohryzla na predlakti. Iny ju zas chcel obtazovat zozadu a duchapritomne ho kopla velmi ostrym opatkom. Taketo si zeny nerozpravaju. Ale po medializacii s Kramarom pospominali, ci je pravda, ze nemaju zazitky.
Ja som zas zazila, ze som sla sama este na ZS a isla oproti mne skupinka chlapcov. A z nicoho nic ku mne jeden skocil a pobozkal ma na usta. A to sa vraj vsadil, ze ma pobozka. Potom som zazila, ze iny siel okolo mna na bicykli a stihol ma z toho bicykla chytit za prsnik a sprintoval prec. A potom som zazila, ze som sla vecer domov a za mnou siel nejaky chlapec. Nepomyslela som si, ze ma chce obtazovat, ale nieco sa spytat a ten ma potom nahanal az po vytah. To uz som bola vydata. A potom som zazila, ze ma obtazoval opity sprievodca a ked som sa branila, otvoril za jazdy dvere na vlaku a strcil mi hlavu do otvorenych dvier na vlaku. Bolo to v nocnom vlaku. Roky som sa potom bala cestovat nocnym vlakom. V tom case som mala 18. Ten by sedel, keby som sa chcela sudit, ale neznasilnil ma, len ohrozoval na zivote zo zlosti, ze sa nedam zastrasit a dovolim si ho odmietat. A potom mi jednu kamaratku, co mala dve deti, znasilnil Rom. A ta veru olutovala, ze to bola ohlasit a zazila ponizujuce vysetrovanie.
Ked sme si to vypoculi, vsetci sme sa zhodli, ze radsej nic take neohlasit.

Čím sa vyznačujú muži, ktorí sa takto k maskérkam správajú?

Väčšinou sú zo staršej alebo mojej generácie, teda štyridsiatnici a viac. Mladí chlapci neobťažujú nikdy. Tí ma pri pozdrave objímu, dáme si aj pusu na tvár, ale nikdy nemajú tú slizkú polohu.

Čím to je?

Vyrastali inak, sú to iní muži. Je tiež možné, že som pre nich vo svojich 43 rokoch stará. Avšak nedovoľujú si ani voči mladším kolegyniam, takže vekom ženy to nebude.

Rozprávate sa s mužmi, ktorých líčite, o tom, prečo to robia?

Ani nie, pretože viem, ako to dopadne. Oni sa niekedy do tej témy pustia sami. MeToo pre nich neexistuje a je to blbosť. O feminizme hovoria spôsobom, že viete, že keď o nejakej žene povedia „to je feministka“, v skutočnosti myslia „to je krava“. Vyhlasujú, že prichádzajú o možnosť byť džentlmenmi, čo v ich poňatí znamená, že vám otvoria dvere a buchnú vás po zadku.

Prekáža to všetkým?

Všetkým nie. Sú maskérky, ktoré s tým nemajú problém. Príde mi to zvláštne, ale ony si povedia: „No čo, starý chlap, nech si siahne.“ To, samozrejme, prispieva k zmäteniu tých mužov, ktorí si potom myslia, že keď to neprekáža tejto, nebude to prekážať ani tamtej. Ale mne to príjemné rozhodne nie je.

Ako si to vysvetľujete?

Prostredie ani situácie nie sú pri obchytávaní a obťažovaní spúšťačom. Každý muž veľmi dobre vie, kde je hranica, a tí, čo ju porušujú, to robia zámerne. Nikoho nič neoprávňuje na to, aby na ženy okolo seba siahal. Veď si to predstavte obrátene.

Ako to myslíte?

Že sa vám bude páčiť kolega a budete za ním chodiť a siahať mu na zadok, hladkať ho po stehnách, šepkať mu, nech si na seba zase vezme tie upnuté nohavice, že mu v nich je krásne vidieť ten jeho pekný zadok. Aj keby ste neboli jeho šéfka a nemali moc ho pripraviť o prácu, je to predsa absolútne neprijateľné. Aj preto som to niekoľkokrát urobila.

Čo ste urobili? Obchytkávali hercov?

Áno. Išla som okolo nich a plesla ich po zadku.

Ako reagovali?

Veľmi sa divili. Úplne ich to šokovalo. „Veď si ma pred dvoma hodinami potľapkal ty, tak prečo s tým teraz máš problém?“ Hovorím im, aby to pochopili. Ale veľmi nepríjemné sú koľkokrát len tie reči. Trebárs keď sa herci medzi sebou pred nami bavia o svojich sexuálnych zážitkoch. Niekedy o tom hovoria dosť hrubo, až im musíme povedať, nech si také veci rozprávajú v šatni. Nechápem, že im nedochádza, aké nepríjemné to pre nás je.“

z článku:

Obchytkávanie od hercov som zažila mnohokrát, viac mi prekážajú ich oplzlé vtipy, vraví maskérka

https://dennikn.sk/1941616/obchytkavanie-od-hercov-som-zazila-mnohokrat-viac-mi-vadia-ich-oplzle-vtipy-vravi-maskerka/?ref=top

Toto je stále len povrch toho mužského sveta. Je to aj omnoho horšie:

https://qz.com/india/762840/an-indian-acid-attack-survivor-is-taking-her-inspiring-story-to-new-york-fashion-week/

Toto je stále len povrch toho mužského sveta. Je to aj omnoho horšie. A preto si mnohí muži myslia, že oproti násilníkom už ženský svet poznajú, hoci tu nikdy nemohol existovať. Neexistovala by v ňom mužská súťaživosť, podľa toho spoznáte, či v mužskom stále ste!!!

Od ženského – citového sme vzdialení minimálne tisíc rokov!

Nebude v ňom existovať mužská súťaživosť, ani v náboženstvách, ani v profesiách, ani na školách, v ničom, ženy ju povinne nepreberú. Deti sa budú vychovávať k sebadôvere, aby o svojej hodnote a jedinečnosti nikdy nepochybovali. Muži v ňom nikdy nezažijú poníženie od žien ako dôsledok necitového sveta, ktorý mohol existovať aj od a práve zotročených žien.

Je to svet, ktorý si ešte neviete nepredstaviť, ale bude presne taký, ako skladby, ktoré počúvate a myslíte si, že to nie je možné.

Je to možné, lebo ten ešte nespoznaný a nesúťaživý ženský svet je presne taký.

Dnes o mužoch. Pre tých, čo sa len narodili so semenníkmi

Nechcem vám brať ilúziu, že poznáte ženský svet, ale ešte ste sa s ním v tomto živote nestretli a zbytočne si ho budete predstavovať ako matriarchát, pretože matriarchátom by nebol!

Mužský svet charakterizuje rozumový a súťaživý pohľad a my všetci vo svete nepoznáme nič iné, než len tento a práve mužský pohľad na svet a mužskou optikou celkou inou od prežívania toľkých žien, ktoré si napriek prevažne mužskému svetu uchovali svoj vlastný ženský a celkom iný a s inou optikou vnímania reality a toho, čo je dôležité.

Ak sa pozeráte na svet cez city a nič okrem citov neporovnávate, potom stojíte na brehu a len brehu toho ženského sveta, ktorý tu nikdy nebol pre všetkých pod mužskou optikou, ako len pod mostom a len v podprahovom vnímaní inej, krajšej reality. Spoluprežitie, spolucítenie charakterizuje ten zaznávaný svet, kde sa už ani muži mužskými očami nevidia, len očami lásky alebo nelásky a nepochopenia vo všetkých spochybňujúcich búrkach ženského len ladenia citov.

Ja si neviem predstaviť, že by žena, čo milovala čo len jedného muža, súhlasila, aby niekto mužov vyhlasoval za menejcenných a aby dopustila, že jej dieťa mužského pohlavia by mohlo byť niečo menej, než iní ľudia a bolo by jej ľahostajné, čo sa mužom deje!

Žena musí stratiť ženský svet, aby dopustila ponižovanie mužov a nevidela v nich práve pre lásku a práve to najkrajšie, čo jej určovalo celý život.

Nie, nie je to pravda, že žena najviac dokáže kvôli deťom, kvôli deťom si milióny žien nezničili život tak bezhlavo, ako si ho dokážu aj vedome a dobrovoľne ničiť kvôli mužom aj keď celkom nič nehrozí. A pritom by nemuseli, lebo na sexe nie sú závislé a predsa aj ako odolnejšie viac svoj život riskujú kvôli láske, než muži, ktorí len nevedia odolať.

Ja to o mužoch neviem, len muži to o vás tvrdia, že najväčším šťastím pre muža je, keď je žena, ktorú miluje, s ním šťastná. Možno to už iní muži ani nevedia, čo ich robí šťastnými alebo z toho nezažili ani odtieň, aby to iným mužom potvrdili, že muž sa cíti najsilnejší práve vtedy, keď mu je žena a celkom prirodzene vďačná, že práve on je zárukou jej šťastia, že takú nesmiernu moc má v jej živote a práve on! Nie niekto iný, ale práve on!

Muž už asi musí nebyť mužom, keď na to potrebuje súťaživosť a nie cit ako zrkadlo, čím som a kto ja som, v tomto nenahraditeľný! Možno to už poznajú len ako vernosť, čo v mužskom svete aj len predstieranú vernosť a ešte aj tú si vážia ako niečo neobyčajné, tak je toho málo práve v mužskom svete samých rivalít mužov, milencov a mileniek necitového sveta.

Už sme sa dosť napočúvali, aká by mala byť žena a čo je to byť ženou. Vedia muži, čo by robil muž? Keby existoval v každom, čo sa ich do mužského sveta len narodí?

Od koho to vie, keď muž nemôže existovať bez svojej polarity v žene?

Boli by mužom ľahostajné degradované ženy, keď už naozaj milovali a keď tiež majú dcéry? Bol by im osud milovaných ľahostajný? Bolo by im ľahostajné ich utrpenie a ponižovanie?

Sú to vôbec muži, ktorým je? Alebo sa prizeráme len na atrapy mužov, čo sú nejako citovo postihnutí neľudskou výchovou a krutými citovými zraneniami práve mužského sveta, ktorý aj zo žien vytvára len rivalky bojujúce o prežitie po rovnakých zraneniach?

Normálnemu človeku by nikdy nestačila len predstieraná láska a partner bojujúci len o prežitie, ktorý by vás pri prvej príležitosti opľul, keby mohol…

Z tohto sa dokážu tešiť len citovo ťažko postihnutí, aby im stačilo v živote len divadlo na city, vďačnosť alebo vernosť. A predsa ich toľko chodí po tomto svete, čo vnútorne chradnú, hladujú a o láske sa im môže len snívať pri nejakej pesničke, keď im im to niekto na chvíľu zahral.

Niet žobrákov, kto sa s naozajstnou láskou v sebe stretol, lebo už nikdy by nepristal na to, aby bol vedome žobrákom, ktorému by stačilo na ňu len divadlo. Také mreže sa už vylamujú prvé, nech by bol už kdekoľvek, aj proti svojej vôli. Láska si svojich hýčka, keď nebola len zmyslovým ošiaľom. Už vždy budete vidieť, hoci aj mlčky, čo všetko ňou nie je aj keby ste chceli klamať a pokračovať v divadle na skromnosť. Už vždy viete, či držíte v rukách hodváb alebo len si ho snažíte predstaviť, čo inak videli by ste aj v tme.

Mužom by nebolo jedno, čo sa deje ženám. Vždy by mysleli v mene svojej ženy a v mene svojej dcéry. Už navždy by bola pre nich rovnakou bytosťou každá jej dcéra a jej dcéra. Prebudil by sa v nich inštinkt ochrany ako sa láskou a materstvom prebúdza v každej žene. Keby boli muži.

Len je ich málo. Ostatní blúdia svetom ako žobráci, ktorým na lásku stačí divadlo, ktoré nazvú láskou, keď nemajú čo iné. Hrajú sa potom na vernosť, na morálku, na cudnosť, na ženskosť a všetko je to v ich živote ako promenáda mníšok a pobehlíc, ako lístie na jesennom chodníku. Za to že milovali iných a nie ich!

A tak je to spravodlivé, že ženský svet a lásku zažijú len muži.

Škoda, že je ich málo. Keby ich bolo veľa, ženský svet by mohol existovať aj reálne a nebol by to matriarchát, ako sa mnohí len utešujú.

Muži sú silní a preto by nikdy nemohol byť matriarchát! To len slabí muži potrebujú patriarchát a vynucovanie divadla na ich silu a na vernosť takým „mužom“!

Keď pôjdete chodníkom opadaného lístia vlastnej sily a lásky, kde len chimérou je žena a láska, aspoň v cudzích tónoch máte ženskú a mužskú silu.

Najprv je v nej mužská a potom ženská, ale to by ste mali neomylne spoznať, kedy začína ženská:

.