Založ si blog

Ako zachrániť základné ľudské práva v Európe

Ziolkovský:

„Kresťanské argumenty k téme človeka majú rovnocenné miesto vo verejnom diskurze,“ dodal na záver.“

 

Také isté ako moslimské alebo inej viery alebo ateistické.

 

Európa už nepatrí len kresťanom, ak platí, že máme slobodu vo vierovyznaní. Európa nevyhlásila, že kresťanstvo je náboženstvo nadradené iným náboženstvám alebo slobode byť ateistom. A keďže sú tu rovnoprávni inak veriaci a ateisti, kresťanské argumenty jedného náboženstva sú rovnoprávne argumentom inak veriacich, moslimov a ateistov.

 

V praxi to znamená, čo dovolíš jednému náboženstvu, musíš dovoliť aj iným. Ako pustíš do médií názory a argumenty jedných, rovnako musíš aj druhých, v rovnakom zastúpení odlišných názorov.

Spoločným základom môžu byť len základné ľudské práva v Európe, ktoré majú rešpektovať všetci rovnako.

 

Ak dovolíš vyučovanie jedného náboženstva na školách, musíš dovoliť aj iným.

Ak dovolíš výhradu svedomia jedným, musíš aj druhým.

Ak dovolíš, že katolíci nebudú predávať antikoncepciu, moslimovia nebudú predávať, variť alebo podávať bravčové mäso. Vegetariáni si môžu uplatňovať odmietanie predaja a podávanie akéhokoľvek mäsa a to vás čaká aj s aktivistami v klimatickej kríze, budú odmietať všeličo a budú sa dovolávať svojho svedomia, čo máte rešpektovať a preto nedostanete!

Preto si 3x rozmyslite, aké budete mať požiadavky, lebo také isté budú mať aj iní a v mene toho istého.

Neočakávajte, že v Európe bude vyhlásené, že niektorí ľudia sú viaccenní a preto ich názory a výhrady budú viaccenné a iným nadradené.

 

 

Konzervatívci často spomínajú, že zákony majú byť také, aké si odhlasuje väčšina. A tá väčšina časom bude moslimov, čiže zákony v prvom rade musia byť upravované nie podľa väčšiny ale podľa základných ľudských práv v Európe, aby sa nestalo, že si väčšina odhlasuje ako nadradené náboženstvo islam, zákaz mimomanželského styku alebo odsúdenie na smrť podľa svojich predstáv a mnohoženstvo.

Nás musí teraz zaujímať, ako udržať v Európe základné ľudské práva.

 

Vymyslite argument, prečo si moslimovia nemôžu uplatňovať zákaz bravčového mäsa.

Poviete im, že preto, lebo ani katolíci si nemôžu?

 

Vymyslite argument, prečo sa moslimovia v Európe nemôžu dovolávať presadzovania svojho náboženstva do politiky a politických strán moslimov, ktoré už vznikajú a existujú.

Poviete im, že preto, lebo ani iné náboženstvá to nemôžu a musia rešpektovať spoločné základné ľudské práva?

 

Čo im poviete, keď ich bude čoraz viac a viac, že vy nemôžete žiadať zákony na základe len toho, že vás je niekde viac?

 

Aj trochu rozmýšľate dopredu alebo si predstavujete, že vznikne domobrana, ktorá bude po tých iných strieľať?

A keď nie strieľať, aké argumenty chcete mať?

 

Povedz, že kresťanské argumenty majú rovnocenné miesto a otváraš dvere všade tam, kde ich otváraš, aj moslimom.

 

To neznamená, že nemáš byť kresťanom. To znamená, že aj ateistu považuješ za človeka a preto sa budeš odvolávať na základné ľudské práva v Európe. Nie, nie sú menej, než katolícke argumenty.

 

 

To všetko urobíš preto, lebo chceš uchovať základné ľudské práva v Európe a ešte ti na nich záleží.

A to všetko urobíš preto, aby si ich ochránil proti základným ľudským právam iných náboženstiev, ktoré neuznávajú ľudskú rovnoprávnosť.

A to všetko urobíš preto, aby sa aj tu v Európe ľudia kvôli náboženstvám nevraždili. Ochraňuješ tým kresťanov aj moslimov proti ich fanatickým náboženským dogmatikom, ktorí to vedeli v dejinách dať len na vzájomné vraždenie.

 

 

 

„Pozrime sa do tabuľky, náhodne vyberiem napríklad číslo 18 – Androgénna bisexuálna žena, podľa vysvetlivky je to žena, ktorá ma fyzické charakteristiky ženy, identifikuje sa adrogénne, teda ako oba pohlavia a sexuálna orientácia je na oba pohlavia.

Zaujímavejšie je číslo 25 – Mužská homosexuálna androžena. Fyzická charakteristika je androgénna, teda bezpohlavná, bližšia k ženskému pohlaviu, mentálne sa identifikuje ako muž a sexuálna preferencia je na ženy.

Uvediem ešte jeden príklad, číslo 60 – Androgénny bisexuálny andronite. Fyzický vzhľad je bezpohlavný hermafrodit, mentálne sa identifikuje ako bez pohlavia a sexuálna preferencia je k ľuďom bez pohlavia, čo su teda ľudia, ktorí podľa vysvetlivky majú zjav oboch pohlaví.“

63 GENDERS… NOW 81 GENDERS

https://apath.org/63-genders/

 

Prešlo odvtedy 20 rokov a ja som doteraz stretla len dve alebo tri lesby, vlastne päť, čo som sa dozvedela spätne. 

Ani jedna mi nič o svojej sexualite nehovorila, takže človek by netušil, keby mu to niekto o nich nepovedal.

Raz za celý život sa mi stalo, že mi niekto na ulici povedal: „Videla si ich? Išli okolo nás homosexuáli a držali sa za ruky.“

Rýchlo som sa obzerala kde, lebo aj ja som chcela niekde nejakých homosexuálov uvidieť, ako sa držia za ruky. Ale keď sme nechceli prehľadávať ulicu, ani som ich nevidela. Možno uvidíte práve to, na čo ste zameraní. 

Vás vážne netrápi, že tu máme mať vojenské základne, absolútne nekontrolovaný prílev migrantov a iné oveľa dôležitejšie témy?

Vážne je väčší problém, koľko tu budeme mať rôznych WC, keď aj toaletný papier si máte doniesť z domu? Hrozí, že tu postavia množstvo záchodov?

 

Čo sa týka počtu pohlaví. Keď môže existovať dlhý jedálny lístok, človek nemôže byť jednoduchší ako nejaký drink.

Oveľa viac mi vadí, že vnucovanie rôznych veriacich tu máme na veľmi veľa spôsobov, to ešte nikto nespísal a presne ako v tej tabuľke o pohlaví – ako sa indentifikuje a cíti, kde sa organizuje a na koho je zameraný. A to zažívame bežne a to okolo nás už dávno je. Dokonca to spôsobuje najčastejšie hádky.

Nikdy som nezažila toľko nejakých sexuálnych obťažovaní, ako bežne a na každom kroku sme obťažovaní rôznymi veriacimi, ktorí sú na vás zameraní, hoci nemáte záujem.

Čo keby si svoju vieru nechali do svojho života a urobili presne to, čo radia homosexuálom?

Tým ale nemyslím články ku viere, lebo to je naša sloboda, či takých ľudí na ich blogu navštívime a budeme sa zaujímať o ich súkromnú vieru, ako keby písali aj o vlastnej sexualite alebo aké majú o tejto téme úvahy.

 

„Dôležitosť KDH sa dá asi najlepšie ilustrovať na tomto modelovom príklade: Predstavme si parlamentné hlasovanie o citlivej kultúrnej otázke, napríklad o registrovaných partnerstvách. Je veľmi pravdepodobné…“

 

https://www.postoj.sk/50338/co-hrozi-keby-v-buducom-parlamente-neboli-krestanski-konzervativci

 

Je to ozaj modelový príklad záujmu veriacich o kresťanstvo!

Jednoducho fičia na odpore primitívnejších ľudí proti holým zadkom.

 

 

Viete teda čo hrozí, keby sa kresťania nedostali do parlamentu?

63 pohlaví, stavba nových záchodov, hoci nemáme ani na toaletný papier a koniec vašich rodín. Uvaria si vás ako žabu a ani si nevšimnete, že zmiznú aj tie nemocnice…

 

„Vo februárových voľbách bude kresťanský tábor čeliť veľkému útoku zvonku, pretože v boji o kresťanského voliča sa otvoril nový front.“

 

Pozor, proti 63 pohlaviam sa bude bojovať už na dvoch frontoch.

 

 

“ Z výskumov, ktoré sa po voľbách zamerali na religiozitu voličov jednotlivých strán, vyplynul nasledujúci záver: za hlboko veriacich ľudí sa považovali len dve percentná voličov ĽSNSčo bolo najmenej zo všetkých strán. Naopak, dáta vtedy ukazovali, že ĽSNS patrí medzi strany s najvyšším podielom ateistov a nenábožensky založených voličov.“

 

 

„Odvtedy však Marian Kotleba na získavaní kresťanských voličov intenzívne pracoval. Angažoval sa v téme sprísnenia interrupčnej legislatívy a pred voľbami sa dohodol na spoločnom postupe so stranou KDŽP (a z nich je ten muž). Tá sa sformovala okolo hnutia odmietajúceho Istanbulský dohovor. Jeho hlavnou tvárou je kňaz Marián Kuffa.“

 

 

Takže obyčajná kalkulácia, že oplatí sa vsadiť na primitívneho voliča obliateho hnusom od toľkého kresťanstva.

 

 

Ďalej je to o pretekoch, kto je väčší kresťan.

 

 

„Ak by sa aj pod vplyvom týchto faktorov KDH opätovne nedostalo do parlamentu, bola by to pre nepopulistických kresťanov veľká rana.“

 

„Je pravdepodobné, že z istej časti týchto voličov by sa stali nevoliči. Ďalší by sa presunuli k liberálnejším stranám, ako je strana Za ľudí. Tie ukazujú voči kresťanom vľúdnu tvár, no skôr ich potrebujú ako ornament.“

 

 

Presne tak, z kresťanstva sa dnes stal ornament prvej signálnej.

 

 

Koho táto téma menej zaujíma, nech ďalej nečíta. Koho stredne, odporúčam čítať len vyznačené:

 

 

Politika ich povraždila tisíce, ale náboženstvo desaťtisíce. –  Sean O’ Casey

 

 

„Biskup John Shelby Spong správne poznamenal v knihe Hriechy  Svätého Písma (The Sins of Scripture), že tí, čo radi zakladajú svoju morálku na doslovnom znení Biblie, alebo ju nečítali, alebo ju nepochopili. Mimochodom, biskup Spong je pekný príklad liberálneho biskupa, ktorého názory na vieru sú také moderné, že ich väčšina tých, čo sa považujú za kresťanov, skoro nespozná. Jeho britskou obdobou je Richard Holloway, odnedávna edinburský biskup na odpočinku. Sám sa opisuje ako „uzdravujúci sa kresťan“. Mal som s ním v Edinburgu verejný rozhovor, ktorý považujem za jedno z mojich najpodnetnejších a najzaujímavejších stretnutí (91).

 

Bez náboženstva, bez podľa náboženstva oddelenej výchovy, by nebolo predmetného rozdielu. (V nemeckom preklade je vložené: Znepriatelené kmene by sa boli manželstvami už dávno pomiešali a rozdiely zanikli. – pozn. prekl.) Od Kosova po Palestínu, od Iraku po Sudán, od Ulsteru po indický subkontinent, prever pozorne všetky oblasti sveta, a nájdeš neústupné nepriateľstvá a násilenstvá medzi súperiacimi skupinami obyvateľstva. Nezaručujem, že zistíš, že prevládajúcou nálepkou pre vlastné a cudzie skupiny je náboženstvo. Ale pravdepodobnosť je veľká.

Keď sa delila India, bolo pri náboženských nepokojoch a búrkach medzi hindmi a moslimami masakrovaných viac ako milión ľudí (a pätnásť miliónov ich opustilo svoje domovy). Nebolo iných znakov ako náboženstvo pre tých, ktorých bolo treba zabiť. Nebolo nič iné, čo by ľudí rozdeľovalo, ako náboženstvo. A nedávna vlna náboženských masakrov v Indii podnietila Salmana Rushdieho napísať článok s nadpisom „Ako vždy, náboženstvo je jed v indickej krvi.“ (101). Tu je jeho záver:

Čo sa dá rešpektovať pri všetkom tomto dianí, pri týchto temer každodenných zločinoch na celom svete páchaných v hroznom mene náboženstva? Ako úspešne, s akými fatálnymi výsledkami stavia náboženstvo svoje totemy, ako radi za ne zabíjame! A ak sme to urobili dosť často, vtedy oslabenie vyvolaného súcitu uľahčí opakovanie.
Ukazuje sa, že problém Indie je problém sveta. Čo sa udialo v Indii, udialo sa v mene Boha. Meno problému je Boh.

Nepopieram, že silné náklonnosti ľudstva k oddanosti voči vlastným a k nepriateľstvu voči cudzím skupinám by existovali aj bez náboženstva. Fanúšikovia súperiacich futbalových klubov sú príkladom menej akútneho javu. No niekedy sa aj títo delia podľa náboženstva, ako je to v prípade Glasgow Rangers a Celtic Glasgow. Jazyk (ako v Belgicku) či rasa a kmeň (najmä v Afrike) sú ďalším dôležitým deliacim faktorom. No náboženstvo rozmnožuje a sťažuje spôsobené škody aspoň tromi cestami:

  • Značkovanie detí. Deti sa opisujú ako „katolícke deti“ a „protestantské deti“ od raného veku, celkom iste príliš skoro, aby si mohli vytvoriť vlastnú mienku o náboženstve (k tomuto zneužívaniu detstva sa vrátim v 9. kapitole).
  • Segregácia škôl. Deti sa vychovávajú, opäť často od raného veku, s členmi vlastnej skupiny a oddelene od detí rodín, ktoré vyznávajú iné náboženstvo. Nepreháňa, kto povie, že nepokoje v Severnom Írsku by vymizli v priebehu jednej generácie, keby sa zrušilo segregované školstvo.
  • Tabuizácia „zmiešaných“ manželstiev.  Odmietanie manželstiev s inovercom zachováva dedičné sváry a vendety, pretože znemožňuje premiešanie sváriacich sa skupín. Keby boli manželstvá s inovercami povolené, prirodzene by viedli k oslabeniu nepriateľstiev.

 

Aj keby náboženstvo ako také nebolo inakšie škodlivé, už jeho zámerná a starostlivo pestovaná rozvratnosť – jeho úmyselné a trvalé nadbiehanie prirodzenej náklonnosti ľudstva k favorizovaniu vlastnej skupiny a vylúčeniu cudzích skupín, už to by stačilo na jeho označenie za významnú silu zla vo svete.“

 

Preložil Rastislav Škoda

 

 

 

„Autorom tohto textu je teolog Róbert Adamec. Sam o sebe pise: Čím viac som o živote „vedel“, tým kritickejšie som sa pozeral na svoju cirkev, ba nakoniec som na kresťanstvo nadlho úplne zanevrel. Intuitívne som začal chápať, že Boh, ktorý je nám hustený do hláv, už dávno nie je živým Bohom. Je to mŕtvy Boh stádnej, neautentickej morálky (ako zvyku), manipulatívnej autority a netolerancie k inakosti. Je to Boh ako sedatívum proti životu. Už dávno to nie je Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, Hospodin prorokov, Ježiša Nazaretského a prvých kresťanov. Nie je to biblický Boh, ale produkt spoločenskej dohody, Boh kompromisu. To podnietilo môj záujem o teológiu. Avšak, kým som sa ju rozhodol oficiálne študovať, musel som pojesť ešte veľa halušiek… a konvertovať k protestantom.

 

Prečo spomínam túto biblickú epizódu? Vnímam ju (okrem iného) ako výstrahu a poučenie, že čítanie Biblie vôbec nemusí byť súčasne aj „rozumením“ tomu, čo čítame! Už staroveký človek poväčšine vedel, že čítať posvätné spisy neznamená hľadieť pravde priamo do tváre, ako skôr stáť zoči-voči tajomstvu. Toto tajomstvo nepreniknú oči čitateľa. Hľadieť totiž ešte neznamená „vidieť“…

Viera v toto priame Božie vedenie sa kdesi v stredovekom kresťanstve vymenila za vieru v doslovnú pravdivosť litery. Varujúci hlas apoštola Pavla: „Litera zabíja, duch oživuje“ bol prepočutý. Byť veriacim dodnes (mnohokrát) neznamená abrahámovsky dôverovať Životu (Bohu), ale súhlasiť s doslovným znením biblického textu, ktorý (ešte aj v súčasnosti!) chce byť sám osebe „svätý“ a pre mnohých učebnicou „prírodných vied“.

Áno, Biblia (napísaná síce zbožnými, ale predsa len ľuďmi) má byť pre nás hlavne inšpiráciou na našej vlastnej ceste k pravde. Dokonca nemá byť jediným zdrojom inšpirácie. Prečo? Pretože v okamihu, keď by sme ju vyhlásili za náš jediný inšpiratívny zdroj – stáva sa z nej znovu iba modla pravdy, text, ktorý zabíja. „Nebojte sa!“ hovorí Boh svojim čitateľom v Biblii. Čo tým chcel Básnik povedať? Ja, váš autor, som s vami, kamkoľvek pôjdete, ja, vaša pravda, sama prídem k vám, ak si dovtedy v netrpezlivosti nevyrobíte vlastné pravdy (modly).

Nechajme sa preto Bibliou „len“ inšpirovať, duchovne obohatiť. Nevyrábajme z nej svoje osobné „a priori“, politické programy, či absolútne normy, ktoré by sme vzápätí (bez zmyslu pre konkrétnu situáciu) navliekali na všetko a všetkých. Posvätné spisy nám dajú oveľa viac, ak budú „iba“ naším sprievodcom pri kontemplácii. V opačnom prípade sa staneme otrokmi textu, ktorý zabíja, démonicky pohlcuje a ničí. A predovšetkým tých, ktorí tento text idolatricky zbožstvujú. Boh biblie stojí proti všetkým bohom, ktorých si človek vytvára na svoj obraz, bojuje za nás, za našu slobodu! Jednou z najzákladnejších vlastností biblického Boha je totiž to, že zápasí proti všetkým kultom a náboženstvám v akejkoľvek podobe (napríklad aj proti „ateizmu“, ak sa stane naším „náboženstvom“, absolútnou pravdou!), pretože niet pre človeka väčšieho otroctva, než je jeho vlastná náboženskosť, tendencia tvoriť si modly a následne sa im klaňať.

Za veriaceho je považovaný ten, kto spácha intelektuálnu samovraždu, zaprie svoj rozum i všetky vedomosti, ktorými súčasný ľudský svet disponuje v oblasti prírodných aj humanitných vied a prijme kresťanské (neomylné) dogmy, večné, absolútne pravdy v darčekovom balení spásy. Veriaci je vraj ten, kto verí cirkvi, pretože „cirkev a Boh sú jedno“.

Žiaľ, táto interpretácia viery sa etablovala v celej našej spoločnosti. Publicisti používajú termíny ako napríklad „hlboko veriaci“ alebo „zbožný“ na označenie ľudí, ktorí chodia pravidelne do kostola alebo nekriticky prijímajú všetko, čo im je servírované umelo vytvorenými cirkevníckymi autoritami. Pojmy ako viera a zbožnosť však majú v skutočnosti úplne iný, ba až PROTICHODNÝ obsah a význam. Sú oveľa viac praktickými než teoretickými pojmami.

Boli to práve proroci a Ježiš Nazaretský, ktorí zo všetkých síl bojovali voči takémuto znehodnocovaniu viery a zbožnosti. Skutočne veriaci nie je človek, ktorý sa kulticky maskuje tým, že sa zúčastňuje náboženských rituálov, pravidelne sa modlí, konzumuje predpísané jedlá, dodržuje pôsty, či všetky tabu, ktoré mu prikazuje jeho náboženská komunita. Zbožný nie je ten, kto bez reptania prijíma všetko, čo sa mu z kazateľníc hustí do hlavy alebo jednoducho: je striktne tradicionalistický, či dokonca doslovne verí litere Biblie atď. To všetko ani zďaleka nie je ešte viera, ba ani zbožnosť!
Veriacim človekom je predovšetkým ten, kto s odvahou žije svoj život aj napriek všetkému, čo život prináša a je solidárny so životmi iných. V tejto súvislosti zvykneme niekedy hovoriť: „Ži a nechaj žiť.“ Avšak život, ako ho hlásal Ježiš, by sa mal charakterizovať trochu inak: „Ži a pomáhaj životu.“ Čo to vlastne znamená? Ježiš ľudí vyzýval, aby neboli ľahostajní! Ježiš a proroci nazývajú túto životnú angažovanosť „spravodlivosťou“. Je to vlastne skutočná zbožnosť. Biblia, hlavne Starý Zákon, totiž nerozdeľuje ľudí na zbožných a neveriacich v náboženskom zmysle, ale úplne profánne, prakticky! Rozdeľuje ľudí na spravodlivých a tých druhých. Znamená to, že kto je „spravodlivý“, ten je skutočne veriaci, aj keby bol „ateistom“. A zase naopak: aj najhorlivejší kultický náboženšťan, ak nie je „spravodlivý“, je skutočný ateista, človek bez Boha, diabol, pekelník. Zbožný je ten, kto žije spravodlivo (angažovane, aktívne, empaticky) voči ostatným živým tvorom uprostred sveta! Neuteká do autonómnych zón svojich farností, neteší sa do záhrobia, ani nepohrdne profánnym, obyčajným svetom v mene sveta „vyššieho“, svätého, neobyčajného. Ježiš nebol žiadny platonik – ak aj hlásal „Božie kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta“, tak to bola predovšetkým metafora pre svet, ktorý je očakávaný, ale zároveň aj tvorený spravodlivosťou. Spravodlivosť je totiž v židovskom ponímaní niečo aktívne, pro-životné – akási patickosť (empatia) voči životu. Stojí vysoko nad naším súčasným (justičným) chápaním spravodlivosti. Je to proste LÁSKA par excellence.“
=====

„… zvlastne stanovisko vacsiny tzv. „veriacich“, ktori su skor odstrasujucimi prikladmi ako vzormi. Tisice a tisice z nich pocituju v sebe urcite zadostucinenie a povznesenie v povedomi, ze veria v Boha, ze svoje modlitby vykonavaju s patricnou vaznostou a ze svojim bliznym nesposobuju umyselne skody.

V tomto vnutornom „povzneseni“ pocituju akusi odplatu za dobro, Boziu vdaku za svoju poslusnost, vycituju to ako spojenie s Bohom, na ktoreho zavse aj myslia s posvatnym zanietenim vzbudzujucim alebo zanechavajucim pocit blazenosti, ktorym sa stastne opajaju.
Ale tieto zastupy veriacich idu nespravne. Ziju stastne v blude, ktori si sami vytvorili. Nevedomky sa tak zaraduju k tym farizejom, ktori prinasaju svoje male obete so skutocnym, ale nespravnym pocitom vdaky: „Pane, dakujem Ti, ze nie som ako ti druhi.“ To sa sice nevyslovuje, ani sa v skutocnosti na to nemysli, avsak „povznasajuci pocit“ vo vnutri nie je nicim inym ako takouto nevedomou modlitbou vdaky, ktoru aj Kristus uz oznacil ako nespravnu.
Toto vnutorne „povznesenie“ nie je v takych pripadoch nic ine ako prejav sebauspokojenia vyvolaneho modlitbou, alebo umyselne dobre chcenymi myslienkami. Ti, ktori sa vydavaju za pokornych, vacsinou su daleko od toho, aby boli skutocne pokorni! Casto to vyzaduje aj premahanie hovorit s takymi veriacimi. Nikdy a nikde nedosiahnu v takom rozpolozeni mysle tej blazenosti, o ktorej sa mylne domnievaju, ze ju uz maju zaistenu! Radsej nech hladia na to, aby snad celkom nezahynuli vo svojej duchovnej pyche, ktoru povazuju za pokoru.Mnohym, doteraz este NEVERIACIM, bude lahsie vojst do kralovstva Bozieho, ako vsetkym tym zastupom s ich predstieranou pokorou. Oni predstupuju pred Boha nie s jednoduchou prosbou, ale s nepriamou poziadavkou, aby ich odmenil za ich modlitby a zbozne slova. Ich prosby su poziadavky, ich spravanie pokrytectvo. Budu odviati od Jeho tvare ako prazdne plevy. Dostane sa im odmeny urcite, ale inac, ako si oni myslia. Uz na zemi sa nadostac nasytili vo vedomi vlastnej hodnoty.
Pocit blaha zanikne coskoro pri prestupe do jemnohmotneho sveta, kde nahle vystupi vnutorne citenie, na zemi sotva tusene, zatial co prevazne len myslienkami vzbudzovany pocit vyjde navnivoc.
To vnutorne, tiche, tzv. pokorne ocakavanie lepsieho nie je v skutocnosti nicim inym ako poziadavkou, aj ked sa to vyjadruje co ako peknymi slovami.

…Tieto nespravne nauky boli iba rozumovymi vypoctami, ktorych cielom bolo hromadne lovenie ludskych dusi. Ku kazdemu lovu je potrebna navnada, posobiaca lakavo na vsetko, na co je nastavena. Spravny vyber navnady je najdolezitejsou vecou pri kazdom love.
Tu islo o lov na ludske duse, plan bol postaveny na ich slabostiach. Lakadlo muselo vyhovovat hlavnej slabosti! Hlavnou slabostou dusi je pohodlnost a lenivost ich ducha!
Cirkev celkom presne vedela, ze musi dosiahnut velky uspech prave v tom, ked vyjde co najdalej v ustrety tejto slabosti a nebude vyzadovat jej odstranenie! Vydlazdila ludom siroku a pohodlnu cestu, ktora mala udajne viest k Bohu. Ludia radsej klakaju na kolena, mrmlu stokrat modlitby, len aby sa nemuseli ani na okamzik duchovne namahat. Cirkev im preto odnala duchovnu pracu, odpustala im tiez vsetky hriechy, len aby ludia boli pozemsky a navonok poslusni a konali tak, ako cirkev od nich pozemsky pozadovala. Ponechavala veriacich v blude, ze za vsetko, co dali pre cirkev, bude im pridelene miesto v nebeskej risi.
Akoby cirkev mohla tieto miesta rozdavat!
Sluzby a poslusnost spajaju vsetkych veriacich len s ich cirkvou a nie s ich Bohom! Cirkev alebo jej sluzobnici nemozu ludskej dusi odnat ani prasok jej viny alebo dokonca jej odpustit.
Nieco tak neuveritelne moze sa stat len nemysliacim „stadovitym“ ludom, ktori si takym konanim vtlacaju poznavacie znamenie najvacsej duchovnej lenivosti. Ved len najjednoduchsie premyslanie musi kazdemu ihned a lahko priniest poznanie, ze taka namyslenost sa neda vysvetlit ani ludskou marnomyselnostou, ale ze je v tom tazke ruhanie sa Bohu!

Hovorim vam, ze ludia mozu Bohu skutocne sluzit prave len tym, co v cirkvach neprislo k zivotu: vlastnym premyslanim, samostatnym skumanim! Kazdy ma sam prejst mlynmi a sukolesim Bozich zakonov vo stvoreni. Preto je potrebne, aby kazdy sam poznal v pravy cas druh a chod mlynov.
Prave toto mnohe cirkvi nepripustili vo svojej tvrdosijnosti, aby veriaci mohli dojst k potrebnemu vlastnemu premyslaniu a citeniu. Tymto cloveka pripravili o oporu, ktora jedina mohla ho bezpecne viest a ukazovat cestu. Namiesto toho sa snazili vnucovat cloveku vyklad.
Len culostou vlastneho ducha mozu sluzit ludske duse svojmu Stvoritelovi.

Nekonecne zastupy dali sa prilakat pripustenou lenivostou ducha do uspavajuceho lona cirkvi. Uverili ruhavemu bludu o lacnom odpykani hriechov. S mnozstvom duchovne lenivych ludi vzrastal jej pozemsky vplyv, ktoreho konecnym cielom je pozemska moc. Bohu nepriatelske sebaoslavovanie vsetkych cirkvi oddeluje ich veriacich od Boha, miesto toho, aby ich k nemu privadzali. Nauky boli falosne!
Ludia to vsak mali sami a lahko rozoznat, pretoze tieto nauky zretelne protirecia najzakladnejsiemu citu pre spravodlivost. A preto su veriaci cirkvi prave tak vinni ako samotne cirkvi! Ani nemohlo dojst k poznaniu prebudenim ducha, pretoze sa mu predkladali mnohe nespravne vyklady, na ktorych velky podiel maju menovite cirkvi. Nic im nebude odpustene z tejto velkej viny!

Vo vasom vnutri stoji oltar, ktory ma sluzit k uctievaniu vasho Boha. Tymto oltarom je vasa schopnost intuitivneho citenia. Ak je cista, ma spojenie priamo s duchovnym. Potom byvaju chvile, kedy aj vy mozete plne precitit blizkost svojho Boha tak, ako sa to casto stava v najhlbsej bolesti a v najvacsej radosti.

Nehovorim ani k cirkvam a stranam, ani k radom, ani k sektam a spolkom. Hovorim vsak celkom jednoducho k cloveku samotnemu.“

Ukazky z knihy Vo svetle pravdy od Abd-ru-shina
Taktiez sa aj na tuto knihu nabalili rozne sekty, presne tak ako aj na bibliu a ako sa snad nabali na vsetko, co clovek hoci aj o Bohu napise. Ludia su schopni zneuzit absolutne vsetko. A preto by sme vsetky zdroje mali skumat sami a sami nad nimi rozmyslat, co nam vlastne hovoria a ci my s tym suhlasime a nie ako nam kazu a prikazuju ini, comu mame verit. Kazdy z nas ma ten najdolezitejsi kompas v sebe a nie v inych ludoch. Aj za svoj zivot nesieme zodpovednost len my sami a neponesie ju za nas ziadna cirkev a ani nikto iny na svete.

====
Ludia tuzia vo viere po presnom pravitku aby boli zbaveni vlastnej omylnosti, aby sa mohli citit neomylni.
Nech by tisickrat povedali, ze PRIPUSTAJU svoju omylnost (ale vzdy len teoreticky a zarucene inokedy, nez teraz), tak ju vlastne pripustit nechcu!
Chcu mat pocit neomylnosti a nezlyhania! A preto sustavne tieto pravitka vyhladavaju na ukor aj zivej viery a robia si z vlastnej viery v Boha neomylnu a zabezpecovaciu umelu konstrukciu, co ich ma len uchranit od omylov a od pocitu, ze mozu aj zlyhat a mylit sa. Nie je to vypinavost, tuzba po neomylnosti?
Po zarucenej pravde? Nie je to vypinavost nad inych – tych omylnych, ktori sa od ich pravitka vychylili?
Nech by stokrat len slovne povedali, ze neodsudzuju druhych, tak prakticky ich stale a sustavne odsudzuju a len to sa da citit.
Ano, mnohi veriaci tomu veria, ze moze a ze za kazdu cenu, nech by sa dialo cokolvek a nech by ste citili cokolvek a nech by vam hrozilo cokolvek, tak mate sa zachovat – TAKTO!
Ale AKO by to citili, to nevedia a ani ich to nezaujima.
Ludskym citom tym naprosto pohrdaju ako nespolahlivym kompasom!
Neveria v kompas vo vasom vlastnom srdci, ze by ste sa dokazali a mozno lepsie ako oni rozhodnut sami. Neveria vam a nemate ich doveru vo vase vlastne city.
Vas cit je oproti ich dogme nicim.
A pritom Jezis sa vsade zobrazuje so srdcom.
Mate mat asi jeho srdce – univerzalne a dogmaticke – za prve, za druhe a podla toho, ako vam ho vysvetlia. A ako ho len oni videli na zaklade len SVOJHO, ktore mohlo byt aj necitiace. Je to len ich rozumova konstrukcia srdca pre neomylneho, skor snad robota vykonavajuceho boziu volu podla ich prikazov a ako im na ne len ich rozum stacil. Citit nieco ine je mozno aj zbytocne, ked to nezapada do konstrukcie. A tomu sa hovori mrtva viera – len fraska na vieru.

Vcera som tu citala taku vetu, ze ked clovek hlada, co ma v srdci, tak citi, ze homosexualita je zvrhla a asi hnus mu napoveda, co chce od neho Boh. Co si myslite, kedy ste Bohu blizsie, ked citite hnus k inym ludom alebo lasku a toleranciu k ich inakosti?

No pozrime sa na nasich veriacich, ako to citia oni. Z tych 70% katolikov sa hnusom a zvrhlostou ohana maximalne len 30% z nich, tych 40% citi vela tolerantnosti a lasky k inym ludom. Hlasia sa sice ku katolickej viere ale najviac preto, ze su veriaci a inu vieru nemaju ale s naukou RKC v mnohom nesuhlasia. Napriklad nesuhlasia ani so zatracovanim masturbacie, nesuhlasia so zatracovanim predmanzelskeho sexu, s nerozlucitelnostou manzelstva a zatracovanim kondomov a hormonalnej antikoncepcie, so zakazom interupcii.
Je to take mnozstvo s cim vsetkym nesuhlasia, ze sa naozaj mozeme pytat, preco sa este za katolikov vobec povazuju. Vsak skutocny katolik proti tomuto vsetkemu je, ked suhlasi s naukou RKC. Tychto 40% katolikov je vlastne uz len veriacich v akejsi novej podobe viery, ktora je v mnohom k inym ludom tolerantna a sucitna. Mozeme povedat, ze tych 30% ma lepsie citenie ako tych 40%? Ti uz v srdci necitia, co chce od nich Boh?
Ich citenie odmieta citit zvrhlost inych ludi, masturbaciu ako zvrhlost, predmanzelsky sex ako zvrhlost a vnucovanie svojej viery inym ludom ako pomoc. Mozme povedat, ze tito ludia su uz neprirodzeni a uz necitia, co je „normalne“?
Moze 30% ludi v spolocnosti povazovat ostatnych 70% za zle citiacich a horsich v svojom citeni?

O vasom citeni predsa nerozhoduju len nejake vety v starych textoch, ale naozaj to, co mate svojim zivotom zazite, ako poznate ludi a co k nim citite! Ak k nim citite lasku, toleranciu a sucit, nech uz su akikolvek, to je vasim zlyhavanim?

Moze to byt totiz aj tak, ze prave tych 40% katolikov chape vlastnym citenim vieru v Boha lepsie a skor budu spaseni.
Nasli odpovede na zivot okolo seba vo vlastnom srdci a nehladaju ju v starych textoch, ktore RKC moze vysvetlovat aj mylne.
Co si myslite, kto iny bude zodpovedat za vas omyl?

 

 

 

.

VYKRÚŽKUJ SI PODOBU SMERU – najväčší oblb Smeru a oligarchov

19.01.2020

Blaha 18.1. "TOTO JE ROZHODUJÚCE - AK TO NEDÁŠ FICOVI, ALE KOTLEBOVI, V SKUTOČNOSTI POMÁHAŠ KISKOVI Ľudia musia pochopiť, že ĽS NS im nemá ako pomôcť, aj keby neboli fašisti. Budú sedieť viac »

Chcem vás upozorniť na jeden predvolebný podvod z roku 2016, ktorý teraz ide zopakovať iná strana

17.01.2020

V roku 2016 sa SaS začala deliť na progresívcov slniečkárov a Sulíka, ktorý bol proti kvótam a servilnosti voči EÚ. Dnes je presne tento istý problém v Smere, kde Smer sa začal deliť na pomáhačov viac »

Ako by ste nazvali takú skupinu ľudí, čo nadáva na liberálov a napokon si zvolí progresívnu vládu?

14.01.2020

Od júna 2017 som už napísala 20 článkov o spolupráci Smeru s progresívcami. V rokoch 2017, 2018 a ešte aj v roku 2019 sa mi za to smeráci smiali, že to je blbosť, že by spolupracovali. No ja viac »

Peniaze, graf, burza, ekonomika, euro, dolár, trh

Najvýnosnejšie investície majú byť v tomto roku do akcií

19.01.2020 14:06

Po investične výnimočne priaznivom roku 2019 očakávajú trhy v nasledujúcich 12 mesiacoch nižšie zhodnotenie investícií.

truban bugár

Bugár: Rozhodnutie o prepustení Trnku bolo prekvapivé. Podľa Trubana sa politici iba vyhovárajú

19.01.2020 13:26, aktualizované: 14:29

V relácii RTVS O 5 minút 12 diskutovali predseda strany Mosta-Híd Béla Bugár a líder koalície PS/Spolu Michal Truban.

jadrova elektraren mochovce

Slováci chcú znížiť emisie cez jadro, Rakúšania ho chcú vygumovať

19.01.2020 13:21

Slovensko si nevie predstaviť, že by ciele v oblasti klímy splnilo bez využívania jadrovej energie. Rakúsko chce byť čisto zelené skôr ako ostatní.

SR oslobodenie75 prezidentka Grúň spomienka čaputová

Čaputová: Fašizmus pestuje v ľuďoch hnev a pohŕdanie inými

19.01.2020 13:00, aktualizované: 14:16

Prezidentka to skonštatovala počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak nacistickými jednotkami.