Už mám toho dosť, ako sa o socializme klame.

Už v roku 2008 som napísala:

„Povedala by som, ze drviva vacsina, ktora v socializme spokojna bola a z duse kaslala na tych par neprisposobivych jedincov, ktori boli len neschopni alebo len zvelicovali. Preco by sa nedalo v socializme kludne zit? Kvoli tym par ludom, co mali smolu alebo zvelicovali?!
Len od mojej mamy som vedela, co sa niekde odohralo, co sa mohlo odohrat a mohla mi v tomto pripadat ako blazniva Viktorka oproti inym, tak spokojnym ludom so socializmom, ako ked len ju trapi par sialenych jedincov, tych neprisposobivych a len nahodne postihnutych a co sa im stalo. Zrejme to boli len blbci, alebo nahodou mali smolu. No, co uz!
Vsak spravne a normalne je na takych zabudnut a nevyrabat zo zivota umelo peklo, akoby socializmus bol nejake peklo!
Verila som svojej mame, pretoze nikdy mi neklamala, ani len pri prkotinach a tych mnohych som povazovala len za lahostajnych, lahostajnejsich k druhym ludom, nez je moja matka.

Dnes ma vie preto najviac nastvat to, ako sa zrazu tolki tvaria, ze o tom, co sa okolo nich dialo a vobec mohlo udiat, samozrejme vedeli a samozrejme tym trpeli, ako ked niekto po funuse dostane rozum a hadam sa hanbi, ze netrpel, lebo bol lahostajny voci tomu, co sa dialo inym, ba ze dokonca tomu ani neveril.
Vsak tym ludom neverili casto ani ich rodinni prislusnici! To sa nestalo len mojej mame, ale mnohym! Vlastna rodina mnohym neverila, co az vsetko zazili a ze nezvelicuju. O jednom takom muzovi viem, ze spachal samovrazdu, pretoze velmi tazko niesol prave to, ze ani vlastna rodina mu neveri, ze naozaj nemoze si najst pracu a ze je to mozne len pre kadrovy posudok a nie pre lenivost alebo neschopnost.
Najviac krivd z neporozumenia takto napachali aj najblizsi.
Musi to byt hrozne, ked vam ani najblizsi nedoveruju, ze sa vam deje nieco, co nemozete dokazat.
A zrazu vsetci vedeli?!
Poznate take, ze „ja by som ti bol pomohol“, ked uz davno za to nic nehrozi, ani ta namaha doverovat alebo pomoct?
To je len dalsie pokracovanie krivdy voci tym, co to vedeli uz vtedy a co trpeli tolkou cudzou lahostajnostou cely ten cas. Hlavne tym, ze im skoro nikto neveril, ze nezvelicuju.
Teraz sa zase zvelicuje, ako to vsetci vedeli a ako velmi trpeli tiez.
No, mali by ste ten socializmus vidiet, kolko spokojnych ludi v nom bolo a ktorym bez problemov vyhovoval, lebo co ich po inych!
Nie je nahodou ludska natura takato?
Alebo snad verite tomu, ze vacsina naroda boli disidenti? Vsak viete si predstavit, ako by tym disidentom bolo v takom ovzdusi dobre?
Keby ich tolki ludia aspon takto chapali? A nie ako blaznov?
Ja sa teda pamatam na dobu, ze disidenti boli pre ludi neprisposobivi ludia, neschopni blazni! Pokial to nebol nejaky velmi slavny clovek, tak to bol somar, ludia nimi skor pohrdali. Ako dnes, ked sa vyhnete zobrakovi, ze si za vlastny udel moze sam! Kto mu kazal neprisposobit sa?!
Pacha sa krivda na nich, ked sa o nich teraz klame, ze mali aureolu hrdinstva. Toto je historicka loz!
A mne sa to prave preto zle cita, lebo viem, ze to takto nebolo a ze po nich nestekol ani pes.“

Najväčší problém bol, že ľudia v socializme v obete socializmu NEVERILI! Presne tak, ako dnešní neveria v dnešné obete!

Ľudia hovoria pravdu, že boli v socializme spokojní! Keď ste im hovorili o obetiach, neverili v ne, lebo sa o nich nikde nepísalo a ľudia to ani nemali odkiaľ vedieť!

Veď dnešní môžu o dnešných obetiach aj čítať a neveria tomu aj tak a reagujú presne ako v tom socializme, že to sú len také okrajové obete!

Presne vám poviem, kto za to môže, že ľudia opakujú, že o socializme sa klame. Vyprovokovali ich k tomu práve sústavné klamstvá propagandistov o socializme. Keď čítate od ľudí, ktorí vtedy ani nežili, sústavné klamstvá o tom, ako ste žili, tak vyvoláte presný opak, než ste chceli!

Presne takto to vyprovokovali práve propagandisti, keď sústavne socializmus opisujú tak, ako sme ho nezažili.

Keď raz bude v Európe po liberalizme, lebo počkajte, aj taká doba príde, a budú liberálom písať, ako teraz trpeli pod cenzúrou, tiež sa budú hádať, že vôbec netrpeli, lebo celkom veselo žili. V následujúcej dobe budú písať, že si to uvedomelo uvedomovali, aká propaganda im dnes vymývala hlavy. Ešte sa budú pretekať, kto si to už ako dávno uvedomoval!

Keď chcete kritizovať socializmus, tak si nájdite niečo normálne a nie to, že ľuďom chýbal kečup a viečka na zaváraninové fľaše:

SME:

Keď sa pred obchodom stálo v radoch.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22257434/kecup-sme-nedodali-nemame-viecka-ako-sa-nakupovalo-za-socializmu.html

Povedzte mi, ako sa stálo v socializme pred obchodmi, keď pred obchodmi stáli osamelé kočíky? Prečo ich potom celý ten rad kupujúcich nekočíkoval? A kde boli ich matky, keď tiež stáli pred obchodom a neboli v obchode?

Nikdy som v žiadnom obchode nestála v dlhšom rade, než stojím aj dnes. A to som už v socializme bola matka. Ale dnes sa dočítam, že ľudia si v socializme už ani zadok inak neutierali, než novinami. Ešte aj u babičky som chodievala do obchodu a nikdy ma ako dieťa neposlali do nejakého radu. Nikde v socializme som dlhý rad pred obchodom nevidela.

A keď prepočítavate, koľko ste zarábali na čokoľvek, dnes vyrátajte, koľko si mladý pár musí odpracovať rokov, aby mal svoj byt.

Chcete povedať, že dnes sa mladý pár teší z toho, že majú kečup a viečka na zaváraniny? Že radšej budú 20-30 rokov splácať hypotéku, než by im mal chýbať toaletný papier, kečup alebo viečka na fľaše?

Tak to radšej napíšte, že vďačne budú splácať hypotéky za to, že môžu ísť do Grécka alebo do Egypta a to si vybrali a s tým sú šťastní! A potom sa ich spýtajte, prečo si myslia, že tri-štyri deti by už nezvládli, keď musia na ne zarábať obaja a prečo polovica mladých ľudí býva vo svojej detskej izbičke.

A dúfam, že dnes odmietajú takéto malé byty do 61 m2, lebo presne takú majú tieto podvodné byty pre rodiny rozlohu. V socializme ich radili odmietať ako podvod, že toto mladej rodine stačiť nemôže ani keď to dostanú zadarmo len na mladomanželskú pôžičku:

Mizerné socialistické byty (1988)

Nepreberte takéto malé byty!

Ale ani to nie je pravda, že by museli prebrať takéto malé byty a boli na ne odkazaní. Kto chcel hneď byt, tak bral aj malý. Kto chcel väčší, tak si musel počkať, ja konkrétne dva roky, keď som chcela veľký a 4-izbový. Tiež sme mohli mať hneď a malý, ale radšej sme si dva roky počkali. Čo je to oproti 20 rokom splácania? A žiadnu protekciu sme nemali. Normálne som prišla na družstvo a mohla som si vybrať, aký veľký byt chceme. O dva roky som si mohla vybrať na ktorej ulici a na ktorom poschodí podľa veľkej mapy sídliska. Vybrala som si aj ulicu, aj že chcem presne druhé poschodie. Potom som si vybrala, že chcem omietnuť celý byt a nechcem tapety. A všetci mladí okolo nás dostali byty a len tí zobrali napríklad len 1-izbový byt, čo chceli už rýchlo mať svoj byt kvôli tehotenstvu, ale tiež sa potom sťahovali do väčších. Dnes sa najviac predávajú len 2-izbové byty, lebo mladí ľudia nemajú na väčšie.

Viete, čo si myslím? Že je to veľmi podozrivé, že sa musí o socializme tak klamať. Niekto sa bojí opisovať, čo v ňom bolo dobré, že je odkázaný len na toaletný papier, kečup a zaváraninové viečka?

Nezabudnite, že byt s rozlohou 60m2 nemáte prebrať, lebo je pre rodinu nevhodne malý, nieto, aby ste ho ešte splácali 20 rokov!

Tieto byty sú už teda prázdne a mladými rodinami neobývateľné pre nedostatočný priestor!

Dnes stoja presne takéto byty v Leviciach 53 500 eur:

https://www.topreality.sk/predame-3-izb-byt-s-lodziou-r7071530.html

62 000 eur:

https://www.topreality.sk/3-izbovy-byt-s-loggiou-sidlisko-vinohrady-levice-r7052269.html

z roku 2013!

Veľké porovnanie: Koľko rokov si zarábate na byt v Bratislave a inde?

https://www.cas.sk/clanok/261442/velke-porovnanie-kolko-rokov-si-zarabate-na-byt-v-bratislave-a-inde/

„Nový Čas porovnal výplaty vo všetkých ôsmich krajoch a vypočítal, koľko rokov by ste museli šetriť na jeden byt s rozlohou 65 m², ak by ste si odkladali celú hrubú mzdu. Čo je, samozrejme, nemožné, pretože stovky eur míňame na výdavky. Preto si na kúpu nehnuteľnosti berieme spravidla hypotéky na desiatky rokov.“

• Podľa úda­jov Euros­tatu až 53,7 % Slo­vá­kov vo veku 25-34 ro­kov býva u svo­jich ro­di­čov

ale majú toaletný papier, kečup a zaváraninové viečka

• Slo­ven­sku v tomto smere patrí ne­li­cho­tivé druhé miesto v ce­lej Európ­skej únii

ale zaujíma ich ten toaletný papier, kečup a zaváraninové viečka

„Jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších prob­lé­mov, ktorý sa týka mla­dých ľudí na Slo­ven­sku, je aj ci­teľná ne­do­stup­nosť vlast­ného bý­va­nia. Ak by si mal čerstvý ab­sol­vent poctivo za­ro­biť na menší bun­ga­lov nie­kde na okraji mesta, mu­sel by naň šet­riť aj 10 ro­kov. Tí, ktorí by ne­radi pod­ľahli hypotéke, rad­šej pre­fe­rujú mama ho­tel alebo „rozhadzujú“ peniaze za nájom.

Väčšina mladých ľudí si jednoducho nemôže dovoliť kúpu nehnuteľnosti v hlavnom meste, aj keď tu pracujú.

My sme sa pozreli na priemerné ceny 2-izbových bytov s rozlohou okolo 55 m2 (čiže nevhodné pre rodinu!) Taktiež sme zisťovali, koľko trvá cesta z týchto miest rôznymi dopravnými prostriedkami v bežný pracovný deň, počas hlavnej dopravnej špičky o 7 ráno. Toto sú výsledky:

Cena 2-izbového bytu sa pohybuje na úrovni 85-tisíc eur. Do centra Bratislavy sa pri bežnej premávke dostaneš po diaľnici za 28 minút. Nový byt s rovnakou rozlohou v Bratislave bežne nekúpiš pod 120-tisíc eur.“

Má vôbec mladý človek šancu kúpiť si v Bratislave pekný byt bez státisícov eur na účte?

to iste vyváži ten toaletný papier, kečup a zaváraninové viečka

Možno som teda blázon, ale ja by som si vybrala ten byt aj keby som si mala dvadsať rokov utierať zadok novinami a musela sa vzdať kečupu (aj tak si vždy vyberiem tatarku alebo ani tá nebola?)

Som taký blázon, pre ktorého by bol dôležitejší byt a vôbec by mi nevadilo, že som nebola v Egypte, kde môžem ísť a nechcem kvôli terorizmu. Takže za svoj byt by som to už vôbec nevymenila. Ale čo už ten mladý 30-ročný človek z detskej izbičky, ktorých je  53,7 %? Pôjde aspoň do Egypta, keď si nemôže v detskej izbičke založiť rodinu. Však kúpi si kečup a bez radu a môže zavárať.

Druhá polka si ho zaobstará na hypotéku a tiež im to vyváži ľahko dostupný kečup. Ten čas neprestoja v radoch ale v doprave.

Už aspoň viete, aké budú fotky, z akých radov!

Ale to sú už luxusné rady s luxusnejším čakaním?

z komentárov na SME:

„A za touto komunistickou dobou stale niektori hlupaci smutia….“

„Smútia za ,,istotami“ .Len problém je asi v mentalite národa.“

„Ja nepotrebujem byt zadarmo a s 30 rocnou hypotekou som spokojna. Bola to moja slobodna volba, ze ju mam, naozaj nepotrebujem stat, aby mi nieco daval. Stat sa ma skurat tak postarat o tych, ktori su z roznych dovodov znevyhodneni. Zdravy clovek sa ma o seba postarat sam.“

A dnes netúžite po istote nájsť v obchode toaletný papier a kečup?

Dnes zdravému človeku stačí aj nevyhovujúci byt pre rodinu. Podobá sa to na budovateľské reči o skromnosti – my uvedomelo budeme otročiť na byt.

Nie, ja nemám prečo smútiť za minulou dobou. Ja už byt vďaka nej mám. A všetci tí ľudia, čo „smútia za istotami“ už byty majú. Oni vás len ľutujú, že vašou istotou je len ten kečup alebo toaletný papier, lebo zažili, že oni si mali kde založiť rodiny.

A dovolím si dodať, že tak naivní neboli, aby im stačila uvedomelá propaganda, že stačia im nevyhovujúce byty za 30 ročné hypotéky, ale oni nadšene budú budovať taký režim a sú spokojní. Aj v tej totalite mali lepšie podmienky na budovanie rodín. Ja za seba vás veľmi ľutujem, že máte s deťmi istotu len v ten kečup a toaletný papier. Minulá doba nebola dobrá, lebo mala ako totalita svoje obete a ich rodiny by si ju iste nevybrali, ale táto doba nie je o toľko lepšia, aby ste podliehali novej propagande o úžasnom živote v nej, kde nepotrebujete istotu, že sa s deťmi neocitnete na ulici a že vôbec dokážete zarobiť na byt pre vlastnú rodinu. Táto doba má svoje nové obete a dnes by ste už mohli veriť, že tiež má!

O socializme sa dá písať aj pravdivo a objektívne, čo presne v ňom ľudia nemali a mali. Extrémizmom a preháňaním vyvolávate presný opak a podliehate len novej propagande pre vaše nové obmedzovanie a obete. 

Chmelár 15.11.

„Dnešný deň som strávil v Nitre, najmä medzi zamestnancami a odborármi automobilky Jaguar Land Rover. Pamätáte sa, ako som pred štyrmi rokmi spochybňoval rozhodnutie postaviť fabriku na západe namiesto chudobných oblastí a ešte k tomu na pôde prvej bonity? Vtedy mi väčšina oponovala, aké to bude úžasné a ako dobre tu budú ľudia zarábať. Ako mi dnes potvrdil šéf tunajších odborárov a zároveň predseda Rady mladých KOZ František Gajdoš, sľubované vysoké zárobky dosahuje len manažment. Robotníci sú platení najhoršie zo všetkých slovenských automobiliek. Štvrtinu zamestnancov tvoria Ukrajinci a aj tí už odtiaľ utekajú. Zamestnanecké prostredie nie je síce také zlé ako na východe republiky, ale dvadsať minút na obed, keď polovicu času prestojíte v rade, je skutočne málo. Slovenskí pracujúci si za svoju prácu zaslúžia viac. Neprestanem sa o nich zaujímať. Ďakujem vám za všetky podnety, ktoré od vás dostávam, budem pokračovať v mapovaní pracovných podmienok na Slovensku aj na budúci týždeň.“

.