malinova

Žili sme v Európe o ktorej si nikto nemyslel, že jej civilizácia skončí a v Európe sa budú riešiť problémy so ženskou nerovnoprávnosťou, že muži vlastnia ženy a vedú si ich vo vreciach. To bol pre mňa šok, že Európanom by bolo jedno, keby si ich viedli aj na reťazi, keď dobre zaplatia!

Často okolo seba počúvam, že radšej by ľudia žili v socializme, v tom socializme, ktorý tu už bol. Nikdy ma to nenahnevá, lebo rozumiem tým ľuďom, prečo tak hovoria a prečo by si radšej vybrali žiť v tom, čo už zažili.

V každej dobe to nepostihne všetkých. Každá doba má svoje obete.

Keď sa dnes niekto dobre má, má dobrý plat, byt, voľnosť k cestovaniu a užíva si život ako by v socializme nemohol, nezaujímajú ho dnešné obete! Ani neverí, že existujú alebo len tak okrajovo! Čo jeho po robotníkoch, aké majú podmienky, ako sa im stláčajú platy? Podľa takého je človek robotníkom za trest, že neštudoval, nepodnikal, neušiel. Čo ich po mladých rodinách, keď oni deti ešte nemajú alebo ich nemajú štyri? Čo ich po matkách postihnutých detí, že také rodiny živoria, im sa to nestane a oni by to zvládli. Čo ich po osudoch iných, keď oni sa majú dobre a lepšie?

A rovnako to bolo aj za socializmu. Keď ste sa vtedy mali dobre, čo vás po nejakých prenasledovaných! Celkom to isté si mysleli a myslia, že si za to mohli sami. Ani neveria, že existovali alebo len tak okrajovo! Robotníci sa vtedy mali lepšie, čo bolo tak charakteristické pre túto dobu. Povedala by som, že viac ľudí sa malo lepšie a menej ľudí bolo obeťami, ale boli výraznejšími obeťami, keďže končili aj vo väzení.

Určite by ste nechceli byť prenasledovaný v socializme a chudobným, čo ledva prežíva teraz! Liberáli na to hovoria, že voľakedy to ľudia ovplyvniť nemohli a teraz môžu, čo je ale tiež klamstvo, lebo pri tom celkom zabúdajú napríklad na rodiny s postihnutými deťmi alebo mnohé ťažké osudy matiek, keď sú závislé prežitím na násilníkoch. Ale oni sú muži, tak čo by zas chápali osudy žien?!

Na socializme bolo dobré to, že mladí ľudia si mali kde založiť rodiny a mohli mať veľa detí bez toho, aby sa báli, že neprežijú. K bytu mohli prísť aj za rok a zariadiť si ho komplet aj za mesiac! Nevládla úzkosť, že ako by som prežil, keby som mal rodinu!

Deti sa mohli hrať celé dni vonku a nikto sa o ne nemusel báť. Na sídliskách sa hrali päťročné deti samé, domov sme sa vracali aj za tmy. Dnes by nikto nepustil deti samé na celé hodiny a ďaleko, čo bolo v mojom detstve úplne bežné. K spomienkovému optimizmu patria zasnežené zimy, keď sme už z domu vychádzali na korčuliach a korčuľovali sa každý deň celé hodiny po všetkých chodníkoch a po otvorených ihriskách! V lete bolo celé dni príjemne ako na Kanárskych ostrovoch a pri 25 stupňoch sme zvažovali, či ísť na kúpalisko v takej horúčave! Nevedela som si predstaviť, že by mohlo byť nad tridsať, nie nad štyridsať.

Po uliciach chodili slečny v minisukniach a nikdy sme nepočuli, že by to bolo pre mužov nemorálne. Kto by vtedy povedal, že nás bude aj intelektuálna elita prenasledovať, že na začiatku storočia ženy nosili šatky? Nikdy som si nemyslela, že sa vrátime o storočie dozadu a to sa bude ženám pripomínať!

Rozvod bol ojedinelý úkaz, o ktorom sa začali točiť filmy, asi ako sa také dieťa môže cítiť? Dnes je to normálka, nič zvláštne. Spoločnosť sa pohla do extrémizmu, že začalo pribúdať promiskuitných ľudí, čo spolu bývali už pred svadbou. Už tí mali voľnú morálku, čo mne nikdy na nikom nevadilo. Ale ako na vyváženie začalo pribúdať opačných extrémistov – náboženských fanatikov, akých tiež predtým nebolo.

Pamätám sa, že ma veľmi rozhorčilo, keď moja mama obhajovala nejakú ženu, čo si chcela nechať dieťa a inteligentní ľudia okolo nej, čo učili na vysokej škole, obhajovali názor, že tá žena nemá právo rozhodnúť sa, že chce to dieťa, keď muž s ktorým ho splodila, s tým nesúhlasí! Moja mama vraj reagovala hystericky, keď si tvrdohlavo stála za tým, že tá žena má právo nechať si svoje dieťa aj keby ho ten muž nechcel! Chápala som svoju mamu, prečo je takto, podľa iných hysterická, hoci vôbec nebola hysterická. Raz boli ľudia scvoknutí jedným smerom, raz opačným, ale vždy chceli rozhodovať za susedov, čo majú tí robiť! 

A žili sme v Európe, o ktorej si nikto nemyslel, že jej civilizácia skončí a v Európe sa budú riešiť problémy so ženskou nerovnoprávnosťou, že muži vlastnia ženy a vedú si ich vo vreciach. To bol pre mňa šok, že Európanom by bolo jedno, keby si ich viedli aj na reťazi, keď dobre zaplatia!

Teraz, v akej dobe by som si vybrala žiť. Keby som bola muž, tak dnešnú, lebo muži dnešnou dobou ohrozovaní nie sú. V drsnom svete bez manželiek a detí vedia dobre prežiť. Sami o seba sa postarajú a potom pôjdu pochodovať, že ženy sú vrahyne, najmasovejšie vrahyne!

Ale ako žena, ktorá je mladá a chce si založiť rodinu a mať deti, vybrala by som si na materstvo socializmus. Je to celkom iné, keď ste matkou a nemusíte sa báť, či s deťmi prežijete. V socializme by som kľudne mala aj štyri deti, ale v tejto dobe by som ja nemala ani na byt (ani s VŠ), takže by som si rodinu vôbec nezaložila, lebo by som k tomu ani nemala príležitosť! Rozhodne by som nemala tri deti, ako som ich mala práve vďaka tomu, že sme byt dostali v socializme.

A posledný obraz socializmu. Idete do obchodu a pred obchodom stojí niekoľko kočíkov. Ženy, čo odchádzajú alebo prichádzajú, sa pristavia pri kočíku v ktorom začína plakať bábätko a kočíkujú ho. Keď vyjde mamička, poďakuje sa celkom neznámej žene, lebo zas ona nabudúce inej pohompáľa kočík.

Ja viem, pre vás pohoda matiek nič neznamená. Presne to, že nemusia byť z tisícov vecí v úzkosti ako matky.

Nie, nerozprávali si, kto sedí v base, lebo je totalita! Ani tomu neverili, ako dnes neveria, že sú aj nejaké obete!

Každá doba má svoje obete a ľudia sú k nim ľahostajní! 

V socializme, u nás ich môžno bolo menej, ale s výrazne ťažšími osudmi. Dnes je ich viac a živoria doma, nie vo väzení. Neprenasledujú ich ŠTB-áci ale exekútori, ale to zúfalstvo je rovnaké.

Voľakedy ste videli vysmiate tváre na 1. mája, že predsa nikto netrpí a dnes vás posielajú pozrieť sa na tých, čo tlačia plné košíky zo supermarketov.

No tie obete netlačia, tie tam nemajú prečo chodiť! 

Keď poviem, vonku bude socialistické počasie, myslím tým, že príjemne a budete môcť dýchať svieži vzduch. Vždy som mala rada leto, ale odkedy trvá jar a jeseň jeden týždeň, sú tieto ročné obdobia vzácne.

No za najhoršie nepovažujem to, že sa ľudia postupne uvaria, ale to, že skôr, než sa to stane, zničia rovnoprávnu civilizáciu, ktorú sme tu už mali!

Desí ma viac to, že ženy opäť budú len majetkom mužov a ich len nosnice, na ktorých láske im ani nezáleží! Vnímam to tak, že toto dopustia muži, pretože o tom rozhodujú muži – politici!

A vôbec to nevidím tak, že by si muži ženy vážili alebo nejako cenili. Čo som teda ja od mužov nikdy neočakávala, len obyčajnú rovnoprávnosť! Ale pre mužov sú ženy jednoducho menejcenné bytosti. Inak by sa nemohlo diať v Európe to všetko, čo sa deje!

A to všetko v tom socializme také vypuklé nebolo! Bola to krátka doba ženskej rovnoprávnosti, čo sme ešte v tom socializme stihli zažiť a dodnes. To už končí!

Liberáli aj konzervatívci sa zbláznili. Obidve skupiny razia SVOJ Gileád. Buď budeš ticho a nosnica pre islamizáciu Európy alebo budeš ticho a nosnica, aby nás neubudlo?

Je to tak preto, že muži si život žien a matiek vôbec nevedia predstaviť, keď sa len prizerajú a nenesú na chrbtoch to všetko, čo tie matky nesú!

Keby to zažili, rozhodne by ženám a matkám Gileád z obidvoch strán nehrozil!

V tejto spoločnosti sa často hovorí, že ženy nevedia, čo je to byť ženou! Ale táto spoločnosť nevie ani čo je to byť mužom!

Ženy tu máme, ale mužov nie! To, aké sú ženy, je obrazom mužov, čo ich nechránia! Nevedia ich chrániť, lebo nevedia, čo je to byť mužom!

.