malinova

Dnes som sa rozprávala so svojou veľmi dobrou kamarátkou, ktorú si ako človeka nesmierne vážim, pretože ju považujem za jedného z najlepších ľudí, akých som v živote poznala.
Určite každý takého človeka, ľudí, máte, ktorých považujete za najlepších ľudí, najľudskejších, najduchovnejších, najsúcitnejších. Proste dobrých ľudí na tejto zemi!

Nikdy sa o politike nerozprávame, hoci vy si iste myslíte, že ja rozprávam len o politike, keďže tu píšem prevažne na politické témy. No v mojom súkromnom živote to tak nie je a o politike sa prehodí maximálne pár slov, ak vôbec a väčšinou ani to. Je to iste aj tým, že okolo seba mám skôr liberálov a nemám v pláne sa s nimi hádať alebo im čokoľvek vysvetľovať.

Ale dnes som sa teda rozprávala s kamarátkou o politike a dobre ma to rozhodilo, lebo som sa cítila ako v socializme, keď som sa niekomu pokúšala rozprávať o tom, čo páchajú komunisti. Ako to vtedy bolo „len prehnané“, bolo to prehnané aj teraz, lebo to nie je možné, aby ľudí tak klamali a to všetko nie je pravda.

Moja kamarátka samozrejme predpokladala, že keď spomínam politiku, určite som volila Čaputovú a tak sa rozhovorila ako chodila na demonštrácie za Slušné Slovensko, ako bojuje za Čaputovú a pred sebou som mala čistého liberála, ako má liberál podľa Progresívneho Slovenska vyzerať. Všetci liberáli by povedali – Vidíš, takto má angažovaný liberál vyzerať! Nielen to všetko správne chápe, že bola po demonštráciách a volila Čaputovú, ale ešte je aj takto ukážkovo angažovaná aj v svojom pracovnom kolektíve, aj na facebooku, že o tom všetkom aktívne presviedča množstvo ľudí. Vlastne mi rozprávala, ako robila presný opak než ja. Iste by náš rozhovor bol pre množstvo ľudí zaujímavý, ale bol taký dlhý, že ho nezopakujem.

Takže z neho napíšem len toto. Skončil tak, že možno mám pravdu, ale ona si to musí overiť a spýtať sa Kisku cez nejakého kamaráta, či je to naozaj pravda.

Na to som jej povedala, že to je ako keby som v socializme povedala, že to sa musím spýtať nejakého komunistu, či je to naozaj pravda, čo sa o komunistoch v socializme hovorí alebo sa musím najprv nejakého smeráka spýtať, či naozaj smeráci kradli.

Na to mi tvrdila, že veď to už dnes všetci smeráci vedia, že kradli a hanbia sa za to.

Takže skončili sme pri tom, že si od nejakého kamaráta a cez Kisku zistí, či naozaj majú byť na Slovensku muničné sklady a či naozaj existuje nejaká obchodná zmluva s USA, lebo ona o ničom takom nepočula a dôkazy o tom si musí zistiť sama.

Vedela som si živo predstaviť, ako jej na to rovnako spracovaný kamarát povie, že je to všetko len nezmysel, čo vymýšľajú len konšpiratívci a všetky reči o muničných skladoch sú len nezmyslami, hoci Klus a Osuský ich už obraňovali. Ale o tých asi ani nevie, že existujú, takže ich výpovede by pre ňu nič neznamenali.

Proste, aj keď má ma rada, neuverila mi, že by vôbec bolo možné, aby to o tých muničných skladoch bola pravda, pokým neuvidí nejaký dôkaz. Lebo veď to by sa ľudia potom vzbúrili a odmietli to!

Koľko je ešte takých voličov Čaputovej na Slovensku?

Koľko je takých jej voličov, čo vôbec nič netušia o nejakej obchodnej zmluve s USA, celkom nič o nejakých muničných skladoch a celkom nič o federalizácii EU?

Veď Čaputová odpovedala na všetky otázky, čo jej položili!

Tak ja sa pýtam, ako je možné, že s touto politikou súhlasia ľudia, čo o najdôležitejších otázkach v zahraničnej politike ani nepočuli? Akú osvetu to potom liberáli a voliči majú?

No len takú, akú im predložili!

Tu a teraz by som sa mohla vsadiť, že keby som sa o politike začala rozprávať aj s ďalšími svojimi priateľkami, kamarátkami, kolegyňami a ďalšími ľuďmi, tak o federalizácii EU celkom nič nevedia a o muničných skladoch na Slovensku alebo obchodnej zmluve s USA možno už niečo počuli!

Ale hlavné, že volili Čaputovú a vedia, že Kuciaka dal zavraždiť Smer!

Možno mi dá za pravdu o 20 rokov, ako mi dali za pravdu o 20 rokov tí, čo mi neverili v socializme, že sa vôbec niečo také mohlo diať! To, za čo som vtedy bola blbec, že preháňam, dnes by sa už neodvážili povedať, že si to len vymýšľam!

Hoci som celkom mala pocit, že hovorím len do vetra, povedala som jej:

„Ale ja nepotrebujem tvoje pochopenie o 20 rokov. O tých 20 rokov to už vždy vie každý! Ja to potrebujem teraz, keď sa to deje! O 20 rokov to už bude zbytočné!“

Takže asi pred hodinou som sa jej pokúšala poslať dôkaz, že existuje nejaká obchodná zmluva s USA a nie je to výmysel! Vážne o tom hovorili v televízii, že existuje!

No nedávam tomu veľa, že ju ten kamarát liberál nepresvedčí, že aj tak sú to nezmysly, lebo taká zmluva ešte nebola schválená a keby bola, tak sa dozvie, prečo vôbec nie je nebezpečná.

Stále žijem v socializme. V tom OVZDUŠÍ, že ľudia neverili, čo sa okolo nich dialo, lebo veď to predsa nie je možné!!!

Veď to predsa nie je možné, že dnes, aj dnes dokážu tak ľahko ľudí zmanipulovať, že stačí o obchodnej zmluve s USA nepísať (len to, čo si o tom ľudia majú myslieť), že stačí o federalizme EU nepísať a neexistuje to!

Málo ľudí sa zaujíma o politiku a keď už, za politickú angažovanosť považujú chodiť na demonštrácie za Slušné Slovensko a voliť Čaputovú, ktorá neodpovedala len na tie otázky, ktoré s ňou nerozoberali!

Aké jednoduché!

Keď som bola v koncoch, pýtala som sa jej: „A vieš, že reklamy ťa klamú? Myslím čistenie škvŕn a tak.“

„To je jasné! Reklamy klamú!“

„A prečo si myslíš, že práve v politike ti už predkladajú úprimnú pravdu a práve v politike?“

Vlastne mi celý čas hovorila: „V politike by už tak klamať nemohli ako v reklamách!“

.