malinova

Exmanželova priateľka

Poznala som ju zo ZŠ, bola o rok staršia a preto som ju poznala z videnia. Bolo to tiež nenápadné dievča, možno vyššie odo mňa o hlavu.
Pôsobila vážne, uzavreto a spoľahlivo, keď som ju videla napríklad v rade na obede.

Keďže vždy bývala blízko, niekedy sme sa aj stretávali na križovatke, po ceste do obchodu a nikdy som sa nezastavovala. Lebo určite jej natáral ako za všetko môžem len ja, ako natáral ostatným a ona bola posledný človek, ktorému by som to chcela vyvracať, aby ho neopustila!

Keby vedela pravdu, možno by ho hneď opustila a ja som bola šťastná, že ju má. 
Lebo on bol bezo mňa celkom stratený a mohol by začať piť, keby nikoho nemal. Takto som vedela, že niekto ma v starostlivosti oňho nahradil a má ho kto kontrolovať, aby nepil a mne dal svätý pokoj. 

Raz mi ona volala nech mu nedám dcéru na cestu za rodičmi, lebo aj s Borisom pili. Veľmi pekné od nej, že ma varovala, hoci nemusela a mohla ma aj neznášať. Potom sama videla, že pije, išla len v mojich šlapajách ako ho spoznávala. Rozumela mi, čo sa mi na ňom páčilo, aj čo nepáčilo. Opísala by vám len tie isté dobré aj zlé stránky toho istého muža.

Raz ma stretla pri križovatke a povedala mi, že konečne ma chápe, prečo som ho nechala. Vraj jej vykĺbil ruku.
Aj som sa tomu potešila, že ma chápe, ale zároveň to bola aj zlá správa, lebo keď ho nechá, už bude celkom po ňom. Kto ho bude držať ako sme ho držali my dve?
A tak aj bolo. Potom už šiel len dolu vodou.

Spolu sme cestovali na jeho pohreb do mesta, kde žili jeho rodičia. A spolu s nami jej pes.
A počas cesty mi vo vlaku povedala, že na mňa u neho už žiadna nemala. Však vieš. Ale už ju to netrápilo, keď ho nechala aj ona.
Ale som rada, že žijú na svete aj ľudia, čo ho poznali a nielen ako zlého, ale čo chápali čo na ňom bolo také skvelé, že ho chcela napríklad aj ona.

Chýbal tomu už len Titanic.

On sám bol ten Titanic!

Obrovská pozoruhodná loď, ktorá keď narazí na kryhu, tak pôjde ku dnu. 

Možno ako sme sa prvýkrát zoznámili.

Možno od puberty som si myslela, že s mojim budúcim manželom sa zoznámim v divadle. Predstavovala som si to takto, že budeme v divadle, lebo to je také významné miesto a cez prestávku medzi dejstvami sa pôjdeme prejsť na vnútorné priestory divadla. A vtedy ho prvýkrát uvidím a vtedy sa mi prihovorí.

No samozrejme som tomu neverila, len takto som si to vedela predstaviť.

Naozaj ma prvýkrát videl v našom ochotníckom divadle, kde bola ich trieda na našom predstavení, kde som hrala anjela.

Ale na to sme prišli až keď už sme boli zosobášení. Nepamätal si nejakého anjela dva roky.

Bolo 8.marca a ja som dostala v práci od detí neuveriteľne veľa kytíc. Vtedy boli kvety lacné, tak sme dostávali neuveriteľne veľa kvetov.

A vtedy bola premiéra v bábkovom divadle pre dospelých. Najprv je vždy pre dospelých, čo nové vytvorili.

A v predstavení hrali obidve sestry Matúša Oľhu, čo sa venovali divadlu a hrali nielen v našom ochotníckom divadle, ale jedna aj v štátnom a druhá v bábkovom. Keďže som nestíhala odniesť kytice kvetov domov, dorazila som do bábkového divadla s plným náručím kvetov.

Takto ma môj manžel prvýkrát uvidel, s plným náručím kytíc, ktoré som im ako divákom, keďže tam boli kamarátky, kamaráti, začala rozdávať, aby mali čo dať našim herečkám po predstavení. Aspoň to nebudem musieť držať v rukách.

A takto som podala kyticu aj môjmu mužovi s ktorým ma o chvíľu zoznámila kamarátka. Zobrala ho so sebou na predstavenie.

Vedela som o ňom už dopredu, že sa hlási na grafiku do Prahy a to ma už dopredu zaujalo. Ale nevedela som, že ho zoberie na predstavenie.

Tak takéto nesmierne romantické to bolo, keď sme sa videli prvýkrát.

Druhýkrát sme sa stretli na byte kamarátky, kde nás bolo veľa. Uprostred rozhovorov som šla do kuchyne a tam bol on sám.

A tak sme sa zarozprávali, že si nevšimol, že im tam medzi rečou zjedol plnú misku úplne holých halušiek bez ničoho. Nič v tej miske neostalo. Vtedy ma šiel prvýkrát odprevadiť až domov, ale len ako kamarát. Ešte štyri mesiace sme boli len kamaráti. On mal princeznu a ja frajera na vojne. Princezna bola moja kamarátka a sťažovala sa mi naňho, že na ňu vôbec nemá čas. To ma prekvapilo, lebo u nás sedel celé dni a keď som nebola doma, rozprával sa s mojou mamou.

– A takého chlapca nechceš? – To už poznáte. No ja som na to povedala, že predsa by som ho neprebrala kamarátke.

No na to mi moja mama povedala, že oni sa rozídu.

V prvý deň leta za mnou priletel celý potešený, že ho nechala a čítal mi list ktorým ho necháva. No mňa stále nenapadlo, že by ma mohol chcieť. Po vypočutí toho listu som mu vysvetlila, že tým listom ho nenecháva, lebo mu tam píše, prečo ho necháva. Že mu vyčíta, že nemá na ňu čas. Stačí za ňou ísť a vysvetliť jej, že už si na ňu čas nájde, prípadne ju môže požiadať o ruku.

Ale on už zrazu o tom liste nechcel hovoriť, že to už nemá význam.

Potom bol u nás cez leto bratranec, ktorý teraz býva na Bali a zobrala som ho do mesta, ešte chodil na ZŠ. A pri fontáne som čítala list od môjho muža už z domu, kde bol taký nejednoznačný, že ma prvýkrát napadlo, že možno má o mňa záujem. Napísal mi v ňom báseň a ja som mu ako odpoveď napísala inú verziu tej básne.

To potom s Bobešom lúštili, čo to znamená a Bobeš mu tvrdil, že si len z neho robím srandu.

Ale o dva mesiace sme už spolu prekvapili Bobeša doma s tým, či nám pôjde za svedka.

Princezna sa so mnou asi dva roky nerozprávala, lebo bola hlboko presvedčená, že ja som jej ho nejako aktívne prebrala. Čo ja som riešila niečo celkom iné s frajerom na vojne.

A ja som mu radila, aby za ňou šiel, že ho tým listom nenecháva. No on chcel byť nechaný a ja som náhodou vtedy nechala svojho frajera na vojne.

Mame sme svadobné obrúčky dali medzi plátky melóna a ona vtedy práve čítala niečo o požieračoch kovov. Tak bola začítaná, že si tie obrúčky najprv ani nevšimla, hoci už jedla horný plátok melóna a prstene už bolo vidno. Až keď sa znovu pozrela na tanier.

Odvtedy sme každé výročie našej svadby vždy oslavovali s melónom. A ja som z neho zvykla vyrezať košík a znovu ho naplnila kúskami melóna a broskýň.

.