Ja som z tých, ktorým vysvetľovali, prečo je Kaliňák zlodej a keďže to nevieme dokázať, máme rozmýšľať logicky, prečo je zlodej aj keď to nevieme dokázať. Na tomto stojí a vždy stáli všetky obvinenia Smeru – Nevieme to dokázať, preto skutok sa nestal, ale my vieme, že stal, lebo rozmýšľajte logicky – ako sa stal! Len to nevieme dokázať, lebo sa to nevyšetruje.

A teraz ako? Teraz už nemáme rozmýšľať logicky? Teraz už neplatí, že skutok sa mohol stať, len ho nevieme dokázať, lebo sa to nevyšetruje?

Nie, lebo keď toto je už náš človek, tak už nepoužívajte logiku, ale držte sa toho, že nestal a nemáme dôkazy! Tým je to jasné, že nestal! Toto platí len na Kaliňáka, Bašternáka, Fica, ale keby šlo o nášho človeka, tak už nie.

Aké dôkazy mali ľudia, čo stáli teda pred ich bytmi a nie pred pozemkami? Nemali žiadne, mali len logicky rozmýšľať a dávať si veci dokopy, že asi stali, že skutok sa teda stal. Vtedy neplatilo, čo je dokázané a čo nie je dokázané.

A dnes to už na Kisku nestačí? Máme vlastnú logiku kopnúť do zadku, tú používajte výlučne len pri Kaliňákovi a výlučne len pri Smere, na základe nej sa zhromažďujte, manifestujte, kričte – Kaliňák do basy! Ale keď pôjde o nášho človeka, budeme riešiť, že skutok sa nestal a neobťažujte niečim tak podozrivo nespoľahlivým, ako je len logika – ako sa skutok stal.

A kto ma to naučil, že STAL? Veď práve VY, liberálkovia! Vy ste ma celé roky na SME učili, že to, čo sa oficiálne nestalo (lebo sa to nevyšetrovalo), sa STALO!

Veď to vy ste ma k tomu vychovali, že stačí použiť logiku a STALO! Vy predsa celé roky učíte svojich čitateľov, ako sa skutky, čo sa oficiálne nedejú, dejú! A vy nám ukazujete, ako sa z toho vyzlieka!

Takže práve VÁM ďakujem za to, že je mi jasné, ako pri Kaliňákovi, prečo sa to stalo aj Kiskovi.

Ešte raz vďaka, prečo dnes viem, že skutok sa stal.

ilustrácie neobjektívnosti:

SME cez túto liberálku (posiela zopár postrehov z University of Cambridge):

tie iné: „ktorá tam v polovici októbra predniesla príspevok Gender in translation: on the limits of monolingualism. Ako pri správnej filozofickej superstar aj na ňu sa stálo v rade a aj na ňu sa nedostali všetci a všetky, ktorí prišli, keďže piati svalnatí SBS-kári asi stovku ľudí udržali po naplnení sály von. Bola som medzi tými šťastnými, ktorí sa dostali dnu…

z vnútra: „jedna z diskutujúcich pripomenula, že niektorí transgender ľudia kritizujú Butlerovej teóriu performatívneho rodu a tvrdia, že oni sú skutočne iným rodom, že povedzme, transgender muž tvrdí, že sa skutočne cíti ženou, že je skutočne ženou. Preto napríklad potrebuje operáciu, rod totiž nie je len performáciou. Butler odpovedala, že proti takému tvrdeniu sa nedá protiargumentovať, treba ho rešpektovať. Zároveň však poznamenala, že samotné tvrdenie, požadovanie toho byť ženou (alebo mužom), je performativitou.“

(To pre obraz, aká asi liberálka to je, že veľmi morálna. Keby to boli šaty, tak čo práve letí, včetne Kisku ako šálu na krku.)

„Skúsme sa krátko zamyslieť nad každým jeho obranným argumentom.“ (SUDCU!)

A prečo sa stále a vo všetkých článkoch máme zamýšľať len nad sudcom a nie nad Kiskom?

„Koreň rozdielu spočíva v špecifickej úlohe, ktorú v spoločnosti plnia sudcovia. Preto majú sudcovia a sudkyne vymedzené postavenie v ústave a vlastnom zákone, preto si vytvorili zásady sudcovskej etiky.“

A čo prezident? A čo etika prezidenta? To nepríde na rad nikdy?

Už asi šiesty článok, čo po súde Kisku, je celý venovaný len sudcovi. 

„Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by mal sudca, kritizovať účastníka konania…“

Už len povedať, že pre nikoho neexistuje a nemá existovať dôvod kritizovať Kisku, lebo je to náš človek! A to je celkom jedno, či to je sudca alebo kto, pre nikoho neexistuje, lebo TÝCH budeme riešiť a žiadnu kritiku.

„napr. nesmú byť členmi politických strán.“

A prezidenti môžu nadržiavať niektorej politickej strane? Čo taká etika?

A čo ďalšie kauzy?

Takže zas len sudca:

„Kľúčovým slovom etických kódexov sudcov je „zdržanlivosť“ a jej synonymá. Je napojené aj na hodnoty nezávislosti a nestrannosti, zdvorilosti, profesionality či diskrétnosti.“

A teraz by som poprosila článok, aký má byť prezident, či to spĺňa. Ale taký nenapíšu. 

„Prejdime teraz k jednotlivým tvrdeniam sudcu Radačovského.“

A kedy prejde k jednotlivým kauzám Kisku, keď je právnička? Kedy bude to vysvetľovať, prečo je Kiska nekritizovateľný?

„1. argument: Nikomu som nič neodkazoval, len som hovoril, čo by som urobil ja.

Každý z nás pozná túto jazykovú hru, najmä od rodičov: Neradím ti, len ti hovorím, čo by som urobil ja na tvojom mieste. Jazyk je veľmi pestrý, jednu vec vieme povedať mnohými spôsobmi. Iste, kľúčový je kontext.“

A kontext pri tých kauzách, že patril k pozemkovej mafii? Či ten sa už dokázať nedá a kontext budeme hľadať len v somarine u sudcu?

„Napríklad výrok „Na tvojom mieste by som rezignoval“ síce môžeme predávať ako niečo, čo by sme urobili my, ale je zrejmé, že je to hodnotenie správania ako hodné rezignovania a pokojne ako odporúčanie dodržať štandard, čiže ako kritika.“

„Je jasné, že sudca Radačovský kritizuje prezidenta Kisku. Dôležité tu však je, že vec má dve roviny. V tej prvej ide o Kisku ako obyčajného účastníka konania, v tej druhej o Kisku ako prezidenta.“

Dobrá blbosť. Mnohokrát hovorím a zvlášť na otázku, čo by som na tvojom mieste urobila ja, ale ty si urob ako chceš. Tam nikomu neodporúčam, čo má robiť, aj keď mu to hovorím osobne. 

A rovno si dajme ukážku:

Ja na Kiskovom mieste by som robila presne to, čo on. Lebo keby odišiel, tým by uznal svoju chybu. A to by bola taká hanba, že rovno tu píšem, že keby som mala takú chrbticu ako on, že mu nevadili doterajšie kauzy, lepšie je sa pre hanbu držať ako kocúr na stene. Takže ja by som sa to snažila uhrať, keby som mala takú plejádu novinárov, čo ma podržia.

A teraz, čo navrhujem ako ja – Aby to takto neskončilo a vyšetrovali sa všetci vinníci dopodrobna.

A dôležité je to, že keď sa nedá dokázať, že o tom Kiska nevedel a v akej viere konal, tak sa celkom rovnako nedá dokázať, že čo by som ja na mieste druhého robil, je odporúčanie. Je to zrejmá úvaha, čo by som robil ja!

Nedá sa v prvom prípade nedržať sa kontextu a v druhom sa možného a len možného kontextu dovolávať. 

A ďalší prešlap je, že píše:

„V tej prvej ide o Kisku ako obyčajného účastníka konania, v tej druhej o Kisku ako prezidenta.“

Tá druhá tu vôbec nemá čo byť, lebo v tomto súdnom spore sa nemôžu brať žiadne ohľady na to, že je prezident. 

Ďalej je článok zamknutý (ale už im nedám ani euro), ktovie ako dlho pokračuje podávanie si len sudcu?

A dobre provokujú aj komentáre ďalších extrémistov:

„a dosť morálnej vnímavosti (čo je u sudcu tragédia)“

„v ktorých došlo k disciplinárnemu konaniu voči sudcovi bola súdna rada príliš benevolentná“

A k prezidentovi nie je?

No fuj. Bola som jeho volička. A kto už, keď nie ja, má právo kritizovať vlastnú voľbu? Vzišla som z liberálov. Som z tohto tábora a dlho som v ňom bola (a stále som, len prestal existovať). No celkom chápem ľudí, čo odmietajú byť kačicou takejto morálky. Ktorá sa do nás len tlačí a tlačí a sama je nemorálna a sama má za sebou kauzy, ktoré zakrýva a už bagatelizuje.

Zas pôsobíte ako extrémisti, zvyšujete odpor voči prezidentovi jeho vnucovaním a vnucovaním jeho morálky, ktorá je podľa vás nepoškvrnená. Vyvolávate tým, a práve VY, ešte väčší odpor.

Ale toto je celkom dobrá taktika, robiť somárov z iných. Je to také elegantné. My sme tu elita národa, a vy ste len takí somári. Ale na somárov si spomeniete pred voľbami a vtedy vám budú dobrí. Aj ja som vám bola, keď ho bolo treba voliť.

Pozemková mafia v Tatrách?

„Prezident na súde tvrdil, že konal v dobrej viere a o možnom podvode nevedel. Právna zástupkyňa Franca Mária Kozáková však uspela s obhajobou, podľa ktorej Kiska vôbec nekonal v dobrej viere, ale naopak, o všetkom mohol vedieť. Na súde sa totiž ukázalo, že Kiska kupoval iný pozemok priamo od Agrasu. Kiska sa poznal s vedením Agrasu. Sprostredkovateľom v obchode pre Kisku bol vtedajší Kiskov spolupracovník, ktorý tiež robil biznis s Agrasom. A napokon možný biely kôň, ktorého použili pri prevode pozemkov na Kisku, v danej dobe tiež pracoval práve pre Kisku.

„Neviem o tom, nespomínam si,“ reagoval zaskočene Kiska, na dôkaz o jeho biznise s Agrasom. Prezident na súde tiež tvrdil, že osobu, ktorá mu predala pozemky, nepozná. Neskôr na pojednávaní sa však ukázalo, že Kiska zavádzal a daná osoba, možný biely kôň, pracovala pre neho. Vtedajší Kiskov obchodný partner na súde totiž povedal, že Kiska sa s ním poznal.

Kiska mal blízko k Agrasu, ale nepriamo aj ďalším prevodom nehnuteľností pod Tatrami. Kiskov obchodný partner sa na súde priznal, že okrem toho, že sprostredkoval pozemky pre Kisku, robil aj na ďalších prevodoch. Priznal, že išlo možno o 60 pozemkov.

A tiež by sa musel zaujímať, prečo jeho známy prakticky bez zisku obratom predáva pozemok, ktorý len pred pár hodinami kúpil od firmy Agras, s ktorou Kiska sám priamo obchodoval.

Navyše cena, za ktorú Kiska pozemok kupoval, bola podozrivo nízka, a to 1¤800 eur. Kiska doteraz neodpovedal na otázku, či išlo o fiktívnu cenu z dôvodu zníženia daňovej povinnosti. Skutočná hodnota pozemku sa totiž odhaduje asi na milión eur, keďže v lukratívnej lokalite sa stavajú rodinné domy a je tam aj hotel.

Okrem pozemkovej kauzy pred rokom voči Kiskovi vyplávali na povrch aj ďalšie kauzy, ktoré tiež vyšetruje NAKA. Ide o podvody s DPH a daňou z príjmu pri financovaní prezidentskej kampane v roku 2014. Ani v týchto prípadoch doteraz nebol nikto obvinený.“

.