Nie kazdy vie o tom, co pise Chmelar, tak to tu davam do pozornosti:
„Rád by som sa vrátil jedným príkladom k svojej pondelkovej analýze o umieraní systému liberálnej demokracie. Médiá hlavného prúdu už týždeň šikanujú jedného z najuznávanejších slovenských vedcov európskeho formátu, dekana Fakulty fyziky, matematiky a informatiky Univerzity Komenského, profesora Jozefa Masarika. Dovolil si totiž „neslýchanú“ vec. Podpísal sa pod vyhlásenie Nezávislého ekonomického fóra Hospodárskeho klubu, ktorého autori nazývajú súčasnú migráciu „precízne politicky a mediálne organizovaným stretom s európskou civilizáciou“. Chcem najprv zdôrazniť, že s uvedeným vyhlásením do značnej miery nesúhlasím. Opiera sa totiž väčšinou o dojmy a ignoruje fakty. Proti názoru pána profesora, že „len ťažko sa dá vysvetliť, prečo celá migrácia smeruje do Európy a nie do niektorých krajín Blízkeho východu, ktoré sa tvária, že sú bohaté a stabilné“ by som argumentoval číslami, ktoré nepustia: z piatich miliónov Sýrčanov, ktorí sú na úteku, len 10 percent prišlo do Európy. Ostatní sú v susedných chudobných štátoch. Z tých prisťahovalcov, ktorí dorazili k brehom Európy, až 84 percent spĺňa štatút utečenca podľa medzinárodného práva, čiže opäť – nie je pravda, že väčšinu z nich tvoria ekonomickí migranti. A takto by sa dalo pokračovať.
Nie je teraz mojím cieľom rozpútať novú vlnu vášní a hádok o utečeneckej kríze. Chcem poukázať na to, že aj keď s pánom profesorom hlboko nesúhlasím, rešpektujem jeho právo vyjadriť svoj občiansky postoj k tejto téme a necítim potrebu ho verejne pranierovať a už vôbec nie urážať. Považujem za absolútne nehorázne, ak zástupca šéfredaktora denníka N Juraj Javorský dá svojmu článku titulok „Každý môže zblbnúť, vrátane dekana matfyzu“. Čo si to dovoľuje? Ja síce nemám nejaké ilúzie o charaktere tohto novinára, ktorý je podobným morálnym dnom slovenskej žurnalistiky ako Peter Schutz, ale to už kde sme, ak môže v denníku, ktorý sa označuje ako „seriózny“ vyjsť takýto pamflet na jedného z najrešpektovanejších učencov tohto štátu? Ak nám budú kadejakí lúzeri a hejteri špiniť osobnými útokmi našu vedeckú a kultúrnu elitu, ak budú urážať tých najlepších z nás, akú budúcnosť pripravujeme slovenskej spoločnosti, ak nie jej totálny morálny rozklad? Naozaj nechápem, akým právom sa médiá púšťajú do takýchto očierňovacích kampaní, akým právom kádrujú osobnosti, ktoré už čosi dokázali a tejto krajine niečo priniesli, akým právom obťažujú vážených ľudí požadovaním vysvetlenia, prečo niečo podpísali. Porušil vari profesor Masarik zákon? Ublížil svojím podpisom niekomu? Nemá vari právo vyjadriť svoj názor? Tak čo ich je do toho?
Práve toto som mal na mysli, keď som v uvedenej analýze „Prečo umiera liberálna demokracia“ poukázal na to, že tých tém, o ktorých nie sme ochotní diskutovať a vytesňujeme ich za hranicu verejného diskurzu, je už príliš veľa, že je nemysliteľné, aby sa v demokracii všetko, čo nie je liberálne, škandalizovalo a vylučovalo ako neprijateľné. Aký význam má demokracia, ak poprieme prirodzené antagonizmy v spoločnosti a vopred vylúčime činnosti, ktoré by mohli priniesť zásadnú zmenu? Demokracia už nepredstavuje živú, slobodne sa rozvíjajúcu spoločenskú angažovanosť a politickú aktivitu. Liberáli kontrolujúci verejnú mienku sú čoraz agresívnejší a liberalizmus len predstierajú. Stavajú sa do falošnej pozície akýchsi morálne nadradených osôb, pohŕdavo sa vyslovujú o jednoduchých ľuďoch bez vzdelania, vystavujú na obdiv svoj intelektuálny imidž. Slávny nemecký básnik, spisovateľ a ľavicový publicista Hans Magnus Enzensberger, ktorý síce niekoľkokrát navštívil Bratislavu, ale ja som sa s ním stretol až pred niekoľkými rokmi v Mníchove, na adresu týchto narcisistických pajácov povedal: „Absolútne odmietam morálnu nadradenosť intelektuálov. Štúdium z vás lepšieho človeka neurobí.“
Maslo na hlave však majú všetci, nielen liberáli. Ak sa polemika mení na arénu nízkych pudov bez vecného obsahu (čo, žiaľ, vidím aj v našich diskusiách), ak je naším cieľom ponížiť protivníka a nie zdôvodniť svoje postoje, sami oslabujeme demokraciu. Ak sme schopní rešpektovať a vážiť si len človeka s rovnakým názorom aký máme sami, ak sme presvedčení o vlastnej morálnej nadradenosti a za „slušných“ považujeme len ľudí, s ktorými súhlasíme, potom my sami prispievame k fašizácii spoločenských vzťahov, ktoré môžu vyústiť aj do občianskej vojny. Novinári a občianski aktivisti by mali ubrať plyn a venovať sa podstatným problémom a ich racionálnym riešeniam, nie ich nositeľom. Mali by pestovať kultivovanú súťaž myšlienok, nie zneucťovanie ľudí. To jediné nás môže posunúť vpred.
Slovenskí pištoľníci dnes majú orgie. Tí istí, ktorí nevedia prísť Donaldovi Trumpovi na meno a označujú ho za šialenca a pomätenca, nadšene pritakávajú, keď nás tlačí do masívneho zbrojenia a dnes v úplnom vytržení prijali vydieranie nového amerického ministra obrany počas jeho návštevy v Bruseli tešiac sa, že Spojené štáty na tom stále trvajú. Argumentujú ako vždy našimi „záväzkami“. Prepáčte, že sa budem zasa opakovať (pri ignorovaní faktov nemôžete robiť nič iné), ale tvrdiť pri súčasných číslach (členské štáty NATO dávajú na obranu 70 percent svetových vojenských výdavkov, pričom táto suma v prípade dosiahnutia 2 percent HDP od každého členského štátu vzrastie ešte o 40 percent), že dávame na zbrojenie málo, hraničí s psychickou poruchou. Okrem toho, pohovorme si trochu o našich „záväzkoch“. Je pravdou, že svoj jediný explicitne uvedený záväzok obsiahnutý v Severoatlantickej zmluve nedodržiavame – je to záväzok riešiť spory medzi štátmi mierovou cestou a v súlade s medzinárodným právom. Záväzok postupne zvyšovať vojenské výdavky na 2 percentá HDP je politický. Nie že by nebol dôležitý, ale nie je právne záväzný, to znamená – nemožno ním podmieňovať plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Chcel by som pripomenúť, že Slovensko spolu so všetkými členskými štátmi OSN prijalo aj iný záväzok – vyčleniť na rozvojovú spoluprácu 0,7 % HDP. Okrem Dánska, Švédska a Nórska ho z európskych štátov nedodržiava nikto. Slovensko dáva na rozvojovú pomoc až urážlivo malú čiastku – 0,08 % HDP. Pritom si dovolím tvrdiť, že vyčlenenie 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc určenú konkrétne na stabilizáciu blízkeho európskeho zahraničia (severnej Afriky a Blízkeho východu) by našu bezpečnosť posilnilo viac ako tá istá suma navýšená na vojenské výdavky. Prečo slovenskí politici nehorekujú, že nedodržiavame záväzky v oblasti rozvojovej pomoci? Prečo náš veľký filantrop Andrej Kiska nevenuje toľko energie, koľko venuje lobovaniu za zbrojársky priemysel, presadzovaniu razantného zvýšenia rozvojovej pomoci? Prečo je pri tých všetkých astronomických sumách, ktoré som uviedol, také dôležité dosiahnuť práve 2 percentá HDP na obranu a nie 2 percentá HDP na vedu a výskum, čo je európsky priemer, hoci my na túto oblasť nevyčleňujeme ani percento? Neviem, či si uvedomujete, čo znamená zdvihnúť armádny rozpočet o takmer 80 percent, o takmer miliardu eur. Znamená to celkom určite škrtať v sociálnych službách. Odporúčam všetkým slovenským politikom, ak nabudúce uvidia nejakú dôchodkyňu hrabať sa v smetiakoch, aby jej vysvetlili, že jej penzia a valorizácia dôchodku bola obetovaná na nové tanky, že sme sa radšej nechali vydierať fašizujúcim segmentom americkej elity ako by sme mali sledovať slovenské záujmy. Nechali sme sa vtiahnuť do nebezpečnej hry, v rámci ktorej sme úplne deformovali zmysel a charakter vojenskej aliancie. NATO je predsa spojenecká zmluva suverénnych štátov (aspoň tak ju jej zástancovia propagovali) a táto zmluva nie je podmienená tým, koľko vyčleňujeme na nákupy zbraní. Čokoľvek iné interpretujeme nad rámec našich medzinárodnoprávnych záväzkov, čokoľvek iné je len prejavom servilnosti slovenských politikov voči globálnemu hegemónovi. Naše politické elity by mali pocítiť tlak od vlastných občanov, že toto teda nie, že dostali mandát na zvyšovanie financií v oblasti zdravotníctva, infraštruktúry, kultúry, nie na samoúčelný výkup amerických zbraní.
Zo zlých správ dnešného dňa treba spomenúť ešte túto: Európsky parlament dnes schválil Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou, známu tiež pod skratkou CETA. Schválil ju napriek odporu Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý vo svojom stanovisku skonštatoval, že kvôli tejto dohode stratí Európska únia 204 000 pracovných miest, zvýši sa nerovnosť, sociálne rozdiely a sociálne napätie. Na Slovensku sú však témou týchto dní otravné dennodenné tlačovky Igora Matoviča, zásnuby Adely Banášovej a iné historické udalosti. Keď budete zasa raz tvrdiť, že európske voľby nie sú dôležité, spomeňte si na to, ako kto v tejto kľúčovej dohode pre budúcnosť európskeho sociálneho modelu hlasoval. http://www.votewatch.eu/…/term8-eu-canada-comprehensive-eco… Že kým za Českú republiku hlasovali aspoň ľavicoví poslanci a poslankyne proti, za Slovensko boli takmer všetci za, s výnimkou Moniky Flašíkovej Beňovej a Branislava Škripeka, a nikoho to nezaujíma. Nevyhovárajme sa na politikov, ak sme my sami ľahostajní k budúcnosti našej vlasti a civilizácie.“
Video je na youtube, keby si čítala, nepýtala ...
Alergicka? A z akeho dovodu? Ved aj ja si myslim, ...
A co ine robim v tomto clanku? http://malinova.blog.pravda.sk/2017/02/11... ...
Asi tak. S tymto suhlasim aj ja. Ale to, co ...
To co je za hlupost. Uviest niekoho cely clanok ...
Celá debata | RSS tejto debaty