Moja mama vstupila do strany ako mlada a naivna presvedcena komunistka. To bolo take obdobie volnejsich rokov tesne pred 68. Mala okolo seba mladych komunistov, co ten socializmus chceli menit na nejaky s ludskejsou tvarou. Vdaka tomu ti novinari pisali ovela volnejsie a tesili sa, ze im to Rusko dovoli. Ved prave preto nas vtedy obsadili, ze tu boli take snahy a velmi prechodne vacsia sloboda slova. Pisali sa take clanky. Na to nas obsadili a potrebovali exemplarne potrestat tych, co sa medzi stranikmi snazili o zmeny.
Pravdepodobne mali pripis, kolkych ludi vyhodit za to, co sa dialo. Takze koho vyhadzovali? Moju mamu, jej priatelku a dalsich 12 tich takych poznala osobne, co na to doplatili.
Moja mama odvtedy bola prenasledovana STB /neskor som sa v zaznamoch STB docitala, ze polka jej spolupracovnikov tam ma zaznam/. Jej priatelka nemohla byt nepriatelom statu a robit podvratnu cinnost, lebo v tom case bola pred porodom a kojila. Vyhodili ju z dovodu, ze nechodila na stranicke schodze, ale v tom case kojila. Boli to same vyhovorky – koho. Jeden novinar, co zacal byt vtedy uspesny, ako chcel ten socializmus menit, skoncil ako robotnik pri vysokych peciach a uz si neskrtol. Jeden z tych dvanastich spachal samovrazdu, lebo vlastna, VLASTNA rodina neverila, ze si nedokaze nikde najst pracu. Ludia v tej dobe NEVERILI, co sa okolo nich deje! Hovorili, ze urcite je lenivy, ked si nevie zohnat pracu a zil na dedine, tam mu to nikto neveril, ake ma ten clovek politicke problemy pre kadrovy posudok.
Viem, odsudzujeme vsetkych komunistov. Ale mnozstvo komunistov na to doplatilo. Mnohi z nich boli aj mladi a naivni, no presne ako dnesni slnieckari, ktori nadsene sluzia novej propagande mocenskych umyslov. Je to presne take iste, takto ich zblbli. Preto sa dnes pozeram na novodobych slnieckarov ako na masu naivnych, ktorych tiez ohlupuju krasnymi ideami o ludskosti.
Ved co myslite? Ako lanarili prvych komunistov? Na rovnost ludi a ake je to krasne a ludske atd. Ako na sloboda, rovnost, brastvo…
Teraz je to na ludskost, sucit s ludmi v nudzi, rovnost ludi, pravo na podelit sa atd. Aspon teraz chapem a v priamom prenose vidim, ako pracuje kazda propaganda.
Ano, moja mama z toho tymto vytriezvela. Cele detstvo som mala mamu, ktora bola v ustavicnom strese, ze ju vyhodia z prace a nikde inde pracu nezozenie. Vsade, ked videli jej posudok, tak miesto nebolo. Bola z toho zufala, lebo mala mna a bala sa, ze ma neuzivi, boli sme same. Hovorievala mi, keby cokolvek stalo, pojdes k tete Gitke.
Od detstva som pocuvala o Milade Horakovej, o ludoch s ktorymi boli procesy. Mala som svoju mamu velmi rada, ale neznasala som to. uvedomujem si to dnes, ze som to neznasala ako obrovsky tien nad nami – co zas sa moze stat. Nehovorila o tom stale, bola aj vesela, ale ked jej bolo zle, velmi zle alebo najhorsie, lebo zacala mat od tolkych stresov zdravotne problemy a zvracala, tak medzi tym zvracanim vzdy nadavala: – Svine komunisticke, svine komunisticke…
Myslela som si, ze tak to bude cely zivot. Ked take nieco zazijete v detstve, tak to povazujete za taku samozrejmost, ze je to tak, ze myslite, ze do smrti to bude stale rovnake. Aj tak dozijem a umriem a stale bude socializmus a svine komunisticke ako baldachyn nad tym. Nevedela som si predstavit, ze by to tak raz nebolo a ze by sme sa toho mohli aj dozit. No neuveritelna vec.
Moja mama pred 89 stale pocuvala radio v rustine aj v spanielcine, co sa kde deje. To ju asi zaujimalo zo vsetkeho najviac. Uz dlhu dobu pred 89 mi hovorila, ze pride k nam kapitalizmus. Nevedela som si predstavit, ze sa toho mozem dozit a vsade okolo nas by boli take pekne obchody ako na zapade. Ako pubertacku ma zaujimalo toto.
Hovorila som si, nech uz to pride. a cudovala som sa, ze moja mama, ktora cely zivot na komunistov len nadavala /mala som tri roky v 68/, mi zrazu hovori:
„Netes sa, lebo nevies, ake to bude!“
„Este si na to spomenies, ako si sa tesila, ale to nebude ako na zapade! Ked to zacne u nas, tak bude to velmi drave. Asi ako v takych statoch… nespominam si, ktore spominala. no dufala som, ze nebude mat pravdu a ze sa mozem tesit a tesim sa, nech je to len cim skor!“
Pre toto ma politika nikdy nezaujimala. Kto by chcel byt ako vlastny rodic a vecne pocuvat radio a stale zit pod takym tienom? Ja som sa chcela tesit zo zivota a mam dost tych komunistov o ktorych som pocuvala stale! Cele detstvo. Mna uz nezaujimaju.
Az do maja 2015. Az vtedy moju pozornost zaujala politika, cez migracnu krizu. Pretoze Polacek na Medzicase napisal:
„Dobre si zapamätajte 29. apríl 2015
Je to deň, kedy sme pochovali európsku civilizáciu. Europarlament odhlasoval prijatie kvót na základe ktorých budeme musieť na Slovensku a vo všetkých krajinách Únie povinne prijímať hordy valiace sa do Európy z celého sveta
Za rezolúciu hlasovali (RC-B8-0367/2015 – Résolution (str.416)) títo slovenskí europoslanci : “
Myslim si, ze bez toho, aby som si toho bola vedoma, ma mama tiez nevedomky naucila nedoverovat propagande a to akejkolvek propagande.
Mozno som si natolko myslela, ze komunisti tu budu do smrti, ze som vzdy pocitala s ludmi – A kde ti komunisti su?
Vzdy boli, v zmysle – vzdy tu su ludia, co nami chcu manipulovat.
Mozno tomu mnoho ludi neveri preto, ze vyrastli v dovere v normalnu spolocnost, kde sa ludia nekontroluju.
No ja som v tom zila odjakziva. Mama ma tak naucila – Su tu ludia, co nas kontroluju. Vsak oni nezmizli.
Nemusia to byt ti isti ludia. Daju si inu nalepku, pouziju inu ideologiu, pravdepodobne aj logicky opacnu a naletia im na to len taki isti dobraci ako moja mama – este naivni. Mozu to mysliet dobre, mozu byt ludski a ich ludskost bude len zneuzivana.
Casto mi dnes povedia, ze vraj odsudzujem slnieckarov. Ale aj moja mama bola len taky ludsky slnieckar, pokym na to nedoplatila. Tak ako ich mozem odsudzovat, ked mi v tejto naivite pripominaju len vlastnu mamu?
Vzdy na to predsa bude pouzita len krasna ideologia so slovami o ludskosti.
Moja mama uz nezije. Zomrela v roku 2005 na zlyhanie srdca. Prekonala operaciu srdca, odobratie oblicky a amputaciu celej nohy od stehna.
Nikdy by som neverila, ze este tak pozosivany clovek moze stale zit a trapit sa dalej. Smrt uz bola pre nu vykupenim pre neustale bolesti. V roku 2005 sme boli tak chudobne, ze som nemala na lieky proti bolesti, na tie, ktore jej pomahali na fantomove bolesti po amputacii nohy. Na jej zdravotnom stave sa podpisali cele roky stresov v socializme. Mam vsetky dovody nenavidiet komunistov. Ale ja miesto toho lutujem tych novych pod inou propagandou, lebo su to ich nove obete. Mnohi urcite tak ludski a naivni, ako bola moja mama. Zneuzivaju ich prave na tu ludskost a naivnost.
Ako ja a moja mama v 68:
Gustav Klimt
https://www.youtube.com/watch?v=ox8gLgUnmyU ...
Bola to vojnová propaganda, ktorá ťa znepokojila,... ...
niet co dodat tak ... ...
Mala som doveru v EU. Kedze som sa nezaujimala ...
NIE bol môj postoj, nesúhlas s Metodikou, ...
Celá debata | RSS tejto debaty