Že všetko toto som si dala sama. Škoda, že až v 49-tke. Dovtedy som ako iné čakala potvrdenie zvonku. Či stojím za lásku alebo pochopenie. Či sa iným páčim! Zametať mnou už mohol len môj syn, ktorý sa nemá rád a preto zúfalo bojuje o moje uznanie, ktoré ja mu dať zvonku nemôžem. Preňho som vlastným sebavedomím len namyslená a pomýlená. Chce […]

Ak máte dvojplameň, spoznáte ho podľa toho, že vaša láska k nemu vás úplne zmenila. Že neprišiel do vášho života preto, aby ste si tu užívali romantiku a vzrušenie, ale pre vás šokujúce zmeny, ktoré vám zničia doterajší život. Preto mojim dvojplameňom, keby som nejaký mala, nemôže byť muž, ktorý ma len nechcel a teraz len ľutuje, že ma nechcel, […]

a hráte sa, že iní sú nacisti. SIONISTOV MUSÍME ZASTAVIŤ .

Mojim otcom som sa nikdy nezaoberala pretože ma nezaujímal. Bol mi odjakživa vždy len ľahostajný pretože aj ja jemu. Nepamätám sa, že by bol na jediných mojich narodeninách. Asi len písal. A neviem o jedinom darčeku, ktorý by mi bol daroval okrem dvoch rozprávkových knižiek, kde mám jeho venovanie napísané. Bol to pán v dome, kde býval. V tom dome sa mi venovali len […]

Ten Jung mi pripomína moju mamu. Celé roky, od mojich deviatich až do dospelosti ma presviedčala, že môj otec ma miluje a aby som mu napísala. To vždy bola nepríjemná povinnosť, napísať mu list, lebo furt ma tým otravovala – Napíš mu list. Má ťa rád. Čaká na list. Lenže ona s ním nebola a až dnes si uvedomujem, aké to bolo schizofrenické. Ona mi […]

Každého poškodil niekto iný. Niekoho otec, niekoho mama, niekoho obidvaja. Ja si myslím, že mňa poškodil otec. Toto je trauma, ktorú poznám len z rozprávania mojej mamy: Pre mňa to bol tak zbožňovaný otec ako pre Vašíka z filmu Ako vytrhnúť veľrybe stoličku. Len s tým rozdielom, že môj otec bol živý, žiadny nedostupný horolezec, čo zomrel na svahu, ale […]

Jasne som napísala, že som mala len dve lásky a ani jeden sa nikdy nedozvedel, že som do nich zamilovaná. Nikdy odo mňa nepočuli ľúbim ťa. O žiadnu lásku som ich neprosila. A v podstate ma to poburuje, že ženy musia mlčať a muži si môžu hovoriť čo chcú. Čo by asi tak tí dvaja robili, keby som im bola vypisovala, že ich ľúbim? Vôbec to nevedeli. […]

To bola obyčajná kuchynská stolička s operadlom. Ale na Silvestra, keď sme hrali Človeče nezlob se, tak sa moja mama na nej práve hojdala, keď ju sesternica so smiechom pľasla po ramene. V tej chvíli moja mama aj so stoličkou preletela dozadu a jej operadlo sa odtrhlo. Našťastie sa mame nič nestalo. Ale odvtedy sme mali stoličku bez operadla. V iných rodinách by si […]

Čítala som ju kedysi v puberte a takto si ju pamätám: Kde bolo tam bolo, žila raz jedna princezna, ktorá sa nechcela vydávať. Ale jej otec toľko domŕzal, aby sa už vydala, že si dala podmienku, že si vyberie toho ženícha, ktorý jej uvarí najlepšiu polievku. V hradnej kuchyni súťažilo 200 princov a všetci varili polievky, exotické, od výmyslu sveta, […]

V krajine Raz bolo sa narodila víla Prítomnosť. Už od mala cítila v prítomnosti minulosť a hoci bola celkom malinká, mala v sebe smútok minulých víl. Keď vyrástla, zamilovala sa do škriatka, ktorému dali meno Budúcnosť. – Nemôžeš sa volať Prítomnosť, keď stále si spomínaš na víly v minulosti, – tvrdil jej škriatok o jej nesprávnom mene. – Až […]