malinova

Závidím sebe samej. Ja, čo som za najvzácnejšie považovala zamilovanie, si dnes pripadám ako keď zoberiete diamant a vidíte, že je to len kameň. Vidím tie isté fotky a nehovoria mi už nič. Môžem pozerať na tvoju tvár vo videách a necítim celkom nič.

Tak toto si chcel. Aby som videla, aký si obyčajný. Aby som netrpela krásou ako v divadle. Aby som bola zdravá a ľahostajná.

No ja závidím sebe samej, čo som dokázala cítiť. A to vraj malo byť nešťastie.

Ani si nevieš predstaviť, aké to bolo vzácne.

V tvojom živote nie, ale v mojom áno. Pretože niekto sa vie zamilovať na každom kroku a ja párkrát za život.

Bolo to veľmi vzácne, že sa mi to podarilo cítiť. V dnešnom svete, keď celé roky toto nedokážem cítiť k žiadnym mužom.

A nebola to závislosť. Nebolo to nič nezdravé, ale vzácne. A vtedy si ma ľutoval. Keď som bola tak bohatá ako nikdy.

Chudák je ten, kto necíti lásku. Dnes som tá chudera, čo ju necíti. Ale zdravá chudera. Nezávislá a tupá.

Aké mohlo byť milovanie s takou láskou. Aké, keď som nemala dojesť cukrovú vatu a nechala ju na poličke a ona sa zmenšila, scvrkla a stvrdla. Mohla som z toho odhryznúť ako z ružového kameňa.

Lebo toto si vymenil za nejaký povrchný zážitok. Lebo si si robil žabky s diamantami. Veď ich máme dosť.

Tú chuderu, čo si ľutoval, ja jej dnes závidím. Vtedy som bola víla pri čarovnej truhlici. Ale vraj chudera.

A 25 rokov dúfam, kedy sa takou chuderou stanem znova.

No zdravie, to sú podľa teba psie granule. 25 rokov si z nich robím žabky. Pozerám ako žblnkajú.

Ktorá krásavica ťa tak milovala?

Som si istá, že žiadna.

Vôbec nechápeš ako si okradol seba.

Čo je dnes pre teba krása?

.