malinova

Včera som si vypočula, ako sa jeden muž čuduje a vždy ho to udivuje, čo všetko sú ženy ochotné zniesť od mužov pre lásku..

To sa čudujem aj ja, že nežijú ako ja a na mužov sa nevykašlali!

Ale možno sa boja ako by ich ľudia videli, keby boli samé. Lebo zas neomylných kráľov, čo čakajú královny, je málo!

A ktorý muž by bol ženatý, keď muži sa boja žien ešte aj pri takej nízkej latke? 

Keby som bola ešte náročnejšia, tak nemám ani takých mužov ako som mala. Už celkom nikoho.

A netvrdila by som, že som nebola odvážna, keď som sa nebála tri deti vychovávať sama a pri troch deťoch sa rozviesť.

Koľko mužov by na to malo odvahu, hoci sa majú materiálne lepšie než tie ženy?

Tie ženy sú len vydierané. Preto toľko znášajú!

Ja som taká frajerka, že mohli si nas….

Myslím si, že môj cit ma vždy chránil pred tým, aby som do akéhokoľvek vzťahu dávala viac než dostávam. Asi s výnimkou môjho manželstva, čo však už patrilo deťom.

Aj preto som sama, že nie som ochotná sa investovať do vzťahu v ktorom by som necítila lásku. A bohužiaľ, mužov, ktorých som stretla, si moju lásku nezaslúžili. Maximálne moje priateľstvo. Nezaslúžili si ani sex.

Uvedomujem si, že je to ohromná devíza, keď nedokážem trpieť kvôli jednostrannej láske ako mnohé ženy, keďže ja jednostrannú lásku za lásku nepovažujem. V tomto zmysle som nikdy Milina z Timravy nebola. To som takým ženám len závidela, lebo iste je krásna aj jednostranná láska, keby som tak dokázala podliehať ilúzii, že to je láska.

Vlastne mi vždy bolo na ťarchu moje ostré cítenie, že nejde o príťažlivosť alebo nejde od druhého o lásku.

Tým som sa uchránila od sklamaní, aké zažívajú iní ľudia, ale preto som nezažila ich naivné príbehy do ktorých sa zapletú aj vzťahom a sexom. Preto som vždy ľutovala, že nie som šťastným slepým prasaťom, čo je šťastné aspoň dočasne, keď si nahovára, že je šťastné.

Mňa by nemohol oklamať muž, že cíti lásku, keď ju necíti. Preto som vždy bola taká perfektná kamarátka. Nikdy som si nemusela odopierať to, čo som ako vzájomné necítila. Keď ťa niekto nechce, je to samo o sebe nepríťažlivé a ten muž sa tým sám ako muž odpíše.

Tak toto som zažila na stretnutí z gympla, keď už som mala 23 rokov a bola vydatá. Zo školy ma vždy poznali ako tichú a utiahnutú, čo sa nikdy s chlapcami nerozprávala a na stretnutie som prišla ako vymenená po roku v Bratislave, po sebavedomí z nášho divadla a prvýkrát ma počuli hovoriť. A už som mala odvahu ako Erika.  Myslela som si, že stretnem moju nesplnenú lásku, ktorú mi pokazila spolužiačka. Prišla som celá v čiernom, v minisukni a s ryšavými vlasmi. No moja nesplnená láska tam neprišiel a z nejakého záhadného dôvodu, ani na žiadne ďalšie stretnutia z gympla. Aj tak by to bolo neskoro, už som bola vydatá.

No spolužiaci boli z mojej premeny prekvapení. Nikdy dovtedy ma nepočuli hovoriť. Nieto ešte sebavedome.

https://www.youtube.com/watch?v=bkWevngKTcw&list=RDbkWevngKTcw&start_radio=1

Ale o čom je Erika?

Buď o tom, že je ti všetko jedno alebo sa chceš páčiť!

A to väčšina žien sa chce len páčiť. Nielen výzorom, ale aj správaním atď. čiže prestanú byť samé sebou!

A ja som bola na ceste za kariérou byť ako moja teta! Praktická žena do voza aj do koča, hlavne do voza!

Preto bol zo mňa celkom dobrý dostihový kôň s veľkou výdržou!

Aj v posteli. Áno, aj v posteli.

Ale nebola som to ja. To som až teraz.

Ja som bola tá, čo bola predtým ticho a bolo jej jedno, či sa páči!

A aj za cenu, že skutočná sa nepáči! Ako Sandy s tým červeným detským límčekom a červenou sukňou.

Ja už Eriky neobdivujem, ja ich ľutujem ako dostihové kone.

.