malinova

Môj muž si možno predstavoval, že si nájdem 35 ročného muža ako sme my, hlavne aby sa mu nepáčil. No je otázne, či aj na neho by neútočil. No jeho podráždilo, že bol niečo po dvadsiatke. Ale nepáčil sa mu ani ten učiteľ predtým, ten mal možno 30.

A to vyzerá tak akokeby som ja hľadala mladších. Ale ja som nikdy nehľadala mladších, na mňa len mladší brali. Ani raz sa mi nestalo, že by niekto starší.

Človek vám je vždy sympatický podľa toho, či sa mu páčite. Nebude sa vám páčiť muž, ktorému sa nepáčite.

Nepovieš si: – Tak teba mladého a pekného nechcem, lebo ja chcem radšej tamtoho starého a plešatého, ktorému sa nepáčim. Ale susedke sa bude páčiť jeho vek. –

Nikdy na mňa starí nebrali. Neviem prečo a či to tak zažívajú všetky ženy, ale nebrali.

Ešte aj ten môj dovolenkový kamarát si ma podľa mňa mohol získať. Vyzeral ako Obama a nepáčil sa mi, ale keby nás prehodili v telách, ja jeho skôr získam ako on mňa. Nikdy sa mi nemal ani čím páčiť. Starší muži proste nemajú iskru. Nevedia zvádzať ženy, hrajú sa na rozumných. A to bol starší len o tri roky.

Ešte som zažila jediného staršieho a to bol kupec nášho domu, len uchádzač o dom. Keď som mu poukazovala záhradu a všetko, ako sa obsluhuje studňa, keď v nej nie je voda, ako sa napúšťa a také technické veci, povedal mi, že ten dom chce aj so mnou, že kúpi ho a môžeme v ňom zostať naďalej bývať, lebo vždy chcel ženu, čo má záujem o záhradu, aby som len pokračovala. A myslel to vážne, nerobil si srandu. Znelo to lákavo, on mal 50 rokov a celkom bol sympatický a ja 35. No povedala som si:

„Prečo sa rozvádzaš? Aby si hľadala lásku a nie pohodlie!“

Nikdy na mňa nebrali starší muži. Vždy len mladší. Aj Igor bol odo mňa o tri roky mladší. Môj muž bol odo mňa o polroka mladší.

Ešte aj teraz, keď už som staršia, nemám žiadny zážitok, že by na mňa pozeral nejaký starší. Ale aj teraz mám zážitky, že mladší. Majú proste odvahu. Lebo nie je možné, aby som sa páčila len mladším. Bude to vekom a odvahou.

A tým nemyslím zvádzanie, ale že vás zaregistrujú. Napríklad, že sa zastaví, otvorí dvere dokorán a pustí ma dopredu. A taký pohľad nevyjadruje zvádzanie, ale sympatiu. Mám často pocit, že k mojim šatám, čo vyzerajú ako zo stredoveku alebo keď mám na krku uzlíkovanie s drevom.

Nedávno som mala takýto zážitok. Vošla som do obchodu, kde sú vždy len predavačky. S ohromením som pozrela na mladého muža, že je tam predavač a navyše taký, čo mi vyrazil dych. Pár sekúnd som teda zostala len pozerať mu do tváre. Potom som radšej už nezdvihla hlavu, hanba naňho takto čumieť. A cítila som, že čaká, kedy znovu zdvihnem hlavu. Ale nečaká, to si namýšľam. Môžeš zdvihnúť hlavu. A čakal!

Postrehol to. So starším by taká očná komunikácia nebola možná. Lebo nie je očný kontakt ako očný kontakt.

Keď nič nechceš, vyzerá očný kontakt ako rozhovor. Pozrieš sa, ale nezostaneš čumieť. Nie je to výzva. A keď sa to opakuje, väčšinou je to poďakovanie.

No starší používajú očný kontakt ako výzvu. Sústredene na teba pozerá bez mihnutia oka, aby to bolo dotyčnej jasné, že je to očný kontakt. A jej je jasné, že je to len drzosť.

Takto vyzeral, len nemal až takú postavu, normálnu:

Viete prečo sa robí očný kontakt medzi slušnými ľuďmi?

Žena tým vyjadrí aj neznámemu mužovi: Len si ver, si krásny ako západ slnka, záhon kvetov, veľa šťastia.

Muž tým vyjadrí: Veľmi pekne ďakujem, zvlášť za odvahu vyjadriť to takto perfektne. Budem si.

Muž totiž nie je menej než plagát na zastávke alebo obraz v galérii.

A možno večer bude mať väčšiu sebaistotu pobozkať dievča na lavičke vedľa seba. Nie ako môj bratranec, ktorý sa asi starším dámam nepáčil a mysleli si, že to by bola výzva do postele.

Muži, spomeňte si, kedy vám cudzie ženy pohľadom vyjadrili, že ste zaujímavejší než stĺp v parku alebo fontána uprostred ulice?

Alebo si presexualizovaný svet vyberie daň, že stĺp a fontánu pohľadom nevyzývate k sexu?

.