malinova

Napísala som mu báseň a veľmi si ju cenil, lebo nevedel, že všetky moje básne sú o ňom.
No ja som si myslela, že to vie, že všetky sú len o ňom. To keď ste zamilovaný, tak si myslíte, že to musí byť vidno a preto sa sakramentsky ovládate, aby to až tak vidno nebolo.

Pamätám si ako som tú báseň písala. Išla som spať, tak tam bolo o vankúši, čo mi pripomína, čo má na krku a samozrejme schody, ako ja vždy vidím lásku. A to som tú báseň nevidela už roky.

Keď sme boli pohnevaní a nikdy nič spolu nemali, tak som sa s ním rozprávala inkognito, že on nevedel, že sa rozpráva so mnou, cez skype.
A pochválil sa mi, že mal lásku, ktorá mu napísala báseň a poslal mi moju báseň. Ale keď som chcela vedieť ako vyzerá tá láska, poslal mi fotku inej ženy. Keď sa dozvedel, že s ním hovorím ja, tvrdil mi, že tú báseň napísala ona. A keď som si ju uverejnila na svojom blogu, trval na tom, že som ju ukradla inej žene.

Vtedy som si pomyslela, že som blázon. Ako si môžem pamätať písanie básne, ktorú napísal niekto iný?
Presvedčil ma, že som blázon. Ja som si nahovorila, že som ju napísala ja.

A pri tom aj zostalo, presvedčil ma, že som blázon.
No mnohokrát mi to vŕtalo v hlave, že chcela by som vedieť, kto tú báseň napísal a ako sa mohlo stať, že si pamätám ako som ju písala.
Každý odstavec tej básne by som vedela vysvetliť, prečo a pod dojmom čoho vznikli tie slová.
No on ma presvedčil, že mu o tých schodoch napísala preto, lebo stáli na skutočných schodoch, kde sa s ňou bozkával.

A to by som teraz netvrdila, že je to moja báseň. Presvedčil ma, že som mu ju ukradla.
Roky som sa hanbila, aký som blázon.

No rozhodne sa mu páčila tá báseň a tá žena k nej. Bola krásna, hoci mne sa ten typ žien nepáči.
Ja by som mohla písať básne ku kabelkám. Keby si kabelky nevedeli napísať svoje.
 

Nebola som celistvá žena, ktorej je u prdele, či to vyjde. Bez poškodeného vzorca by mohol skončiť ako Orlando.