malinova

Mne sú ukradnuté tvoje politické názory. Ja som bola schopná oddeliť politiku od osobného života. Mňa zaujímalo ako sa máš, ako v práci, ako deti atď. Ty si nedokázal oddeliť politiku od osobného života.

Nie ja som ti chodila vyvracať tvoje politické názory, ale ty mne v 300 komentároch. To teba naštvalo, že si ma nezmenil na tvoj progresívny obraz.

Ale ja môžem mať svoje názory a nemusím mať tvoje.

Ty si ma trestal za to mlčaním, že potom s matkou nacistkou sa nerozprávaš. Zakaždým som u vás trpela, že sa už so mnou nerozprávaš. O ničom! Ani o sebe, ani o deťoch, ani o práci. Už o ničom!

Ešte aj otec sa so mnou viac rozprával.

X krát som u vás sedela na záhrade sama a čítala tam, lebo ste sa so mnou nerozprávali. Veď načo so sprostou nacistkou a smeráčkou, keď teba natoľko určuje politika?

Ale klinec bol, keď si na mňa kričal a kvôli nálepke na stene.

Mám toho plné zuby. Viac sa urážať nenechám. Je mi nepríjemné k vám aj volať.

Vôbec sa už vami nezaoberám. Nemienim si vami otravovať život už ani minútu.

Predstav si, že som umrela. Beztak si ma už dávno pochoval.

Ako so mnou nepohol tvoj otec. Nepohneš so mnou ani ty.

.