malinova

Princezna bola tá moja kamarátka, čo ma zoznámila s mojim mužom ako so svojim frajerom. A ona bola kamarátka aj s mojim úplne prvým frajerom, ktorého som si zbalila sama a to sme boli frajeri len mesiac. A bola kamarátkou aj tým dvom bratom, čo boli na vojne. Ona asi poznala každého. Mala dlhé blond kučeravé vlasy a štíhly pás ako osa. Nebola prirodzená blondína, ale chcela vyzerať ako stelesnenie mužských snov. Preto si ešte aj na ten štíhly pás vždy dávala široký opasok, ktorým sa stiahla do osy ešte viac. A vždy vyzerala extravagantne, rada aj vzbudzovala pozornosť. Nikdy sa mi takýto jej vzhľad nepáčil, ale bolo to pre ňu tak typické, že to patrilo k nej.
Mala som ju rada pre jej vnútro, lebo bola dobrá a citlivá aj keď na nejaké hlboké úvahy o knihách ona nebola.

Keď sa na mňa po našej svadbe nahnevala, bolo mi to veľmi ľúto, lebo chýbala mi. A to veľmi oľutujete, keď niekoho stratíte, zrazu stúpne vo vašich očiach na cene už len tým, že je nedostupný. Nedala si vysvetliť, že ja som neurobila celkom nič, aby som jej prebrala frajera, lebo mňa vtedy vôbec nezaujímal. Ona ho zahodila, oficiálne ho nechala a ja som ho len zdvihla ako odhodeného. Aj to až po nejakom mesiaci, dvoch.

Myslím si, že jej bolo ľúto, že sa mohla vydať za neho ona, ale je otázne, či by sa chcel oženiť aj s ňou. Možno to vnímala tak, že bol oženiteľný a prístupný svadbe. A myslím si to preto, lebo odpustila mi to až keď sa vydala aj ona. Potom sme sa kamarátili ďalej. Chodievali k nám na návštevu aj s deťmi, ale môj muž s ňou len chodil, nebola jeho bývalá milenka.

Raz som jej mohla zviesť manžela, lebo v kuchyni u nás, keď k nám prišiel sám, mi povedal:
– To si mala pravdu, že ja by som nikdy svojej žene nebol neverný (ale to som o ňom povedala pred ňou, že oňho sa nemusí báť), ale len s tebou by som jej bol neverný. –

No nikdy som jej to nepovedala, že sa mi až takto ponúkol. Vždy mi bol nesympatický.

Keď sme sa rozvádzali, môj muž prehľadal všetky skrine ako gestapo, lebo schovávala som si svoje písomné úvahy a on nevedel kde.
Keď ich našiel, všetky mi ich ukradol a dal ich čítať princezne. Dúfal, že ju takto proti mne poštve. Ale o jej manželovi tam nebolo nič.

Bola som u nej na návšteve, keď mi povedala, že jej to všetko nechal a dal čítať. Bola som strašne rozčúlená, že to čítala, moje osobné veci bez môjho dovolenia. Ale ona ma zastavovala:

– Zadrž, mne sa to veľmi páčilo. Nikdy som si nemyslela, že o takýchto veciach rozmýšľaš, ešte viac ťa mám rada. –

A do roka sa rozviedla tiež. Mám silný pocit, že kvôli mojim úvahám sa rozhodla rozviesť. Takto ja na ľudí pôsobím, že tiež chcú žiť autenticky.

Syndróm hrdinky

Prišla som na to, prečo som sa stala autentická.

A bolo to takto.

Často mi ako jedináčkovi hovorili, že som rozmaznaná. Ale to len predpokladali, že musím byť rozmaznaná, keď som jedináčik.

Ja som rozmaznaná nikdy nebola, pretože moja mama bola dôsledná. Rozmaznané sú deti pri opičej láske, keď sú rodičia nedôslední a preto ustupujú kriku detí a preto deťom sa oplatí krikom si niečo vynucovať.

No moja mama bola dôsledná. Krikom by som si nič nikdy nevymohla. Ja som bola veľmi poslušné dieťa. Zďaleka som nebola tak drzá ako sú dnes moje deti.

Ale keď mi hovorili, že mám byť rozmaznaná, vždy som chcela byť hrdinka s vnútornou disciplínou.

V mnohých situáciách som sa správala ako hrdinka.

Napríklad som mohla napráskať na Xenu, že čo ma tu obviňujete, že ja mám nejakého frajera. Môj jediný frajer je tuto Xena.

No ja som bola ticho, Xenu som nikdy nezradila a nechala som nad svojou hlavou hromy blesky akého mám frajera?

Keď som bola zradená neverou, umlčala som sa, lebo aký má význam robiť nejaké scény, keď sa treba len rozhodnúť, či sa obetujem pre deti alebo nie?

Keď som bola zamilovaná do bratranca, mohla som ho chcieť aj zviesť! Ale ja som znova bola len zodpovedná hrdinka komu sa čo nebude páčiť, tak ja sa obetujem a vyskočím z loďky, lebo môj bratranec obdivuje, keď sa niekto pre iných obetuje. A to je krásne.

Priam ukážkovo som vyskočila z loďky ja ako v Strakatom psovi.

Mohla som sa doma vyhovárať na bratranca, ale ja som o ňom mlčala akonáhle som pochopila, že môjmu mužovi sa nedá dôverovať, že by ho neprenasledoval. Tak nikto sa to nesmie dozvedieť, aby nebol v ohrození. Nikto ho nesmie riešiť.

To tak len vyzerá, že ja mám nejaké názory, ktoré tu píšem. V skutočnom živote som žila ako duch, ktorý mlčí, aby nikoho svojimi myšlienkami neurazil.

To neznamená, že nič nehovoríte. Odpovedáte na otázky, či sa vám páčia tieto šaty, tento film, úplné sprostosti.

Autentická som bola len v tom, že chcela som samotu, lebo v samote som mohla byť sama sebou. 

.