malinova

Raz k nám zvonila poštárka a ja som chcela rýchlo položiť polročného syna, ale nemohla som ho položiť do postieľky, lebo chcel sedieť a keby spadol zo sedu, hneď robil krik. A pred sebou som mala vyumývanú pračku Romo a to je široký priestor so štyrmi stenami, že nemohol by zo sedu spadnúť a bol by spokojný, že sedí. Tak som ho posadila do pračky a tak šla otvoriť poštárke. A syn bol v pračke spokojný. A keďže sme sa s mužom hrali, že má ho hľadať, tak som vymyslela novú skrýšu v pračke.

Keď už zvonil môj muž, rýchlo som dala syna do pračky a zatvorila za ním veko. To sa len priklápalo, takže vzduch tam mal. A keď vošiel muž, dala som mu hádať, kde je schovaný. Ani nemukol v pračke, lebo sedel. Môj muž to neuhádol, musela som sama otvoriť veko. Ale prvé, čo pozeral, či je šnúra z pračky odpojená.

Potom sme sa hrali, že máme dievčatko a z dlhých kučeravých blond vláskov som urobila synovi dva vrkôčiky. A takto som s ním šla aj na prechádzku. Stretol ma sused, ktorého syn si zobral černošku a čudoval sa, že máme dievčatko, keď som sa s ním viezla vo výťahu a videl vrkôčiky. Vraj si myslel, že máme syna. Ale ja som mu povedala a v tej chvíli som si pre syna vymyslela aj meno, že máme Moniku.

No vtedy som nosila vrkoče aj ja. Aj keď som bola vydatá, mala som len 21 rokov.

Takto sa hrali už moje tety. Keď bol môj najstarší bratranec, prvý vnuk v rodine malý, tak ho tety obliekli do dievčenských šatočiek, že ako mu to pristane.

A vtedy prišiel poštár a babička sa mu pochválila, že má prvého vnuka po toľkých dcérach. No on pozrel na malé dieťa v šatočkách a spýtal sa ho:

– Ako sa voláš maličká? –

A môj bratranec mu povedal: – Elenka –

Na to ho babička schmatla, zdvihla mu šatočky a ukázala mu, že naozaj má vnuka! Však roky na nejakého chlapca čakala.

Nie každý by sa hodil do našej rodiny.

A predstavte si, že ja som naozaj v puberte zbierala porcelánové šálky s tanierikmi. Najradšej som mala s ružičkami. Najkrajšiu šáločku mi na Vianoce kúpila najstaršia teta.

.