malinova

K mužom, čo majú strach zo zranení

Vôbec to na týchto mužoch nie je vidno. Keďže majú zranenia hlboko v sebe pochované, utvorili si veľmi tvrdú škrupinu okolo seba. Pôsobia sebaisto s pevnými hranicami. Ani v päte by ste nemali, že majú nejaké zranenia.

Takíto muži si vždy vyhľadávajú a berú partnerky, ktoré v skutočnosti nemilujú, lebo v ich láske by sa museli otvoriť. A práve z tohto majú hrôzu a tohto sa desia. Preto si vždy nájdu ženu nad ktorou v citoch nestrácajú svoju vnútornú kontrolu. Pri nich majú vždy svoje hlboké zranenia pod kontrolou. Potom ich tieto partnerstvá nudia, ale sú pre nich bezpečné.

Keď sa stretnú s vlastnou láskou, takých žien sa desia. Všetok strach a obavy z takých žien naprojektujú do tých žien a spôsobujú takým ženám zranenia.

Predstavte si to ako zviera. Toto zviera unesie len také partnerstvo, keď zostáva citová vzdialenosť medzi partnermi dosť veľká. Ten muž prežíva ako tiger, ktorý je chránený mrežami, ktoré si okolo seba vybudoval. Keď je jeho partnerka za mrežami a on má pod kontrolou svoje city, je v bezpečnej pohode. 

Ale keby k nemu nejaká prenikla cez mreže, pretože k nej začne cítiť lásku, bez milosti ju roztrhá. A tá žena si myslí, že ju neznáša a nenávidí.

Lebo čo by ste si mysleli o mužovi, čo vás poníži alebo vám opakuje, že ako žena sa mu nepáčite? Spôsoby roztrhania sú rôzne, ale taká žena sa môže len zranená odplaziť.

Uvedomila som si, že toto som niekoľkokrát zažila. Takto mňa niekoľko mužov roztrhalo. A ja som si myslela, že som sa im vôbec nepáčila a takto mi zobrali sebavedomie. Ešte aj tie zbytky, čo prežili môjho otca. A možno o tom píšem, lebo nejaké sebavedomie mi dala aspoň moja mama.

No vždy ma tí muži roztrhali skôr než som s nimi stihla čokoľvek mať. Stačilo sa priblížiť a už ma trhali. A mne stačilo aj nejaké škrabnutie labou, aby som bola na úteku. Však, keď ma nemiluje, ani ja ho nechcem. Ale väčšinou to boli muži, čo zas tak celkom skončiť nechceli, len aby som pekne stála za mrežami ako iné ženy odkiaľ ich city ohrozovať nebudem. 

Ale nikto nevie, aké som zažila najväčšie priblíženie. Keď som sa dostala úplne najďalej k tomu mužovi v jeho klietke.

A to bolo s mojou prvou platonickou láskou. Dva roky som odmietala sex s ním. Tým som bola pekne ďaleko za mrežami a nemusel sa ma báť.

Ale po dvoch rokoch, keďže sme sa už aj ako priatelia rozchádzali pretože to nikam neviedlo, chcela som vedieť, aký by bol v sexe, aby mi toto neušlo. Dohodli sme sa, že prídem k nemu, lebo on býval po rozvode sám a u nás doma boli deti a mama.

Doplatila som na to, že som bola zvedavá na sex s takým tigrom, čo preferuje len rohožky, stratou sebadôvery.

Návšteva klietky

Všetko prebiehalo v pohode. A musel sa mu ten sex páčiť, lebo nikdy dovtedy ani odvtedy som nezažila aby muž tak vzdychal, že ja by som neprežila aby toto počuli naši susedia. Ja som sa za to hanbila hádam aj pred jeho susedmi. A nemal žiadny dôvod hrať na mňa divadlo, keďže sme sa dohodli, že sa rozchádzame aj ako priatelia a toto je na rozlúčku. Povedal mi, že také milovanie naposledy zažil so svojou ženou pred piatimi rokmi za ktorou toľko smútil, čo mňa celý čas od neho odrádzalo. Prečo by som mala chcieť byť druhá?

A zrazu z ničoho nič sa v ňom zobudilo zranené zviera a on mi a to sme sa nerozprávali, len milovali, povedal, aby som okamžite odišla.

Zostala som z toho úplne v šoku. On ma úplne vážne posielal uprostred noci preč. Povedal mi, že ma odvezie na vlak, ale okamžite musím ísť preč.

Nechápala som, čo som spáchala, lebo celkom nič, nerozprávali sme sa. Až dnes si myslím, že si uvedomil svoju zraniteľnosť.

Vtedy som si myslela, že sa zbláznil, keď ma tak ponížil. Až dnes sa dozvedám, že muži to vôbec nemusia vidieť ako poníženie tej ženy, ale poníženie seba, že čo ak by boli citliví a zraniteľní? Čo ak by to neprežili?

Aj keď ma chcel odviesť až na stanicu, on nevedel, že mám panický strach z nočných vlakov, keďže som zažila prenasledovanie mužom v nočnom vlaku. Šla by som domov len keby ma odviezol až domov. Tu proste nastúpil môj panický strach z vlaku.

Povedala som, že nikam nepôjdem lebo nechcem v noci cestovať. Na to sa zázračne upokojil. Dokonca sme sa milovali ešte aj po tom.

Ale odo mňa to už bolo len s vnútorným odstupom. Už sme boli dve tvrdé škrupiny, čo si žiadne zranenia neukážu.

Keď som potom mesiac bola v tom, že som tehotná, rozhodla som sa mu to nepovedať. Ja sa nebudem ponižovať, že by som mu to hovorila. Nechce ma, tak nebude mať ani to dieťa. Len keby som ho nevládala živiť, tak mu ho donesiem v košíku.

Po mesiaci mi gynekológ povedal, že nie som tehotná, že mi menštruácia vynechala len kvôli podchladeniu v dome.

A keď mi potom asi o tri mesiace zavolal, povedala som mu, čo by som mu nepovedala a priniesla dieťa len v košíku, keby som to sama nedokázala. Prekvapil ma tým, že prečo som mu to nepovedala a že on by to dieťa bol chcel. Tak mňa nie, ale to dieťa áno!

To bolo na ukážku, čo sa vám môže stať, keď vleziete do klietky so zraneným mužom. Aj viem, odkiaľ mal zranenia. Jeho mama mala schizofreniu a to pozažíval v detstve strašné veci. To sú asi úplne najhoršie zranenia, lebo nikdy nevedel na čom je a či to, čo hovorí, myslí vážne. Či je práve normálna alebo chorá.

Až dnes teda chápem, že ma nechcel ponížiť a nechcel mi spôsobiť traumu, čo mi spôsobil. Ale v podstate ma tiež roztrhal.

Asi som nebola dosť ľahká, aby som prežila za mrežami. Musel si potom nájsť takú, ktorá k nemu do klietky neprenikne. 

.