malinova

Vždy som si myslela, že keby som si mohla vybrať talent a povolanie, chcela by som byť baletka. Nie herečka ako mnohé ženy chcú, ale nemá tanečnica. A práve preto, že je to nemá krása a úplný opak ku mne, čo mňa najviac charakterizujú slová a veľa slov.

Zákonite vždy sa nám páči presný opak, lebo ten nám chýba, to obdivujeme. Preto sa mi aj najviac páčila Isabella Huppert ako herečka, lebo najviac stelesňovala ženskú mlčanlivosť. Milujem všetky jej scény, kde len mlčí a len pohybom úst niečo vyjadrí. To je ako balet v herectve.

Takže, to som len obdivovala. Ale úplne najviac ma uchvátilo a to mi je už bližšie – študovať symboliku rozprávok.

Netušila som a to som sa dozvedela až na VŠ, bola to len jedna otázka k štátniciam, že existujú odborníci na symboliku rozprávok, ktorí sa cez svoje časopisy celé roky hádali nad výkladmi rozprávok a mali k tomu aj medzinárodné sympóziá.

Napríklad, že rozprávka Popolvár najväčší na svete má medzinárodnú značku A9 a to preto, lebo ten istý vzorec v rozprávke je v každom národe pod inou rozprávkou, tak aby vedeli, ktoré vzorce a symboly práve riešia.

To všetko bolo tak úžasné, že len túto jedinú otázku k štátniciam som študovala cez tie časopisy celé mesiace. Toto ma úplne najviac zaujalo.

Tak som sa dozvedela, že naša typická rozprávka pre Slovensko je Ako šiel hlúpy Jano do sveta.

Tiež ma bavilo celé mesiace rozoberať, čo presne znamenajú symboly z knihy Ženy, ktoré behali s vlkmi a takúto symboliku máte aj v I-tingu alebo aj v tarote. Moja priateľka z Prahy, hoci sama veľmi dobre ovládala tarot, vždy chcela aby som jej ho vykladala ja, lebo ja som jej každý výklad zmenila symbolicky na rozprávku. Aká cesta ju čaká alebo medzi čím si môže vybrať, som jej vždy porozprávala ako cestu v rozprávke alebo pokušenia ako v rozprávke. Toto ona milovala, keď som jej to prerozprávala takto.

A dnes mi prišlo na um, prečo sa často spriaznené duše narodia s veľkým vekovým rozdielom. 

Z toho, ako to vysvetľovali videá, ktoré som tu dávala, mi to vôbec nedávalo zmysel ani logiku, lebo tam sa to vysvetľovalo len ako medzigeneračné obohatenie. A to mi už vtedy pripadalo ako nezmysel. Prečo by najbližších milencov mal oddeľovať vek, ktorý jedného z nich robí nepríťažlivého vekom? To určite nemôže byť obohatenie.

A dnes som prišla na vlastný výklad, prečo je to tak. Nie je to žiadne obohatenie, ale tá istá situácia aká je častá v rozprávkach, kde princ alebo hlúpy Jano bojuje o princeznu s drakom. Vždy tam máte najväčšie prekážky keď ide o tú najkrajšiu.

Kto sa nechce namáhať a dlho putovať svetom za najkrajšou (pozor, preňho najkrajšou spriaznenou dušou), ani bojovať s drakom, tak si hneď zoberie obyčajnú ženu po ruke. Ale keby niekto chcel nájsť svoju spriaznenú dušu, musel by prekonať veľmi veľa prekážok. Takto sa to deťom symbolicky rozpráva. Keď je tá žena opísaná krásne, ona je najkrajšia tým, že je to jeho spriaznená duša. Určite ani v rozprávkach neučíme deti hľadať lásku podľa krásy a len povrchnosti. Bude to krásna v zmysle jeho dvojduša.

Aj symbolicky vám v rozprávke porozprávajú, že to znamená dlho putovať svetom – symbolicky prejdú roky. Zároveň symbolicky aj to, že musí takto putovať svojou duchovnou cestou. Zažíva na nej rôzne skúšky a nástrahy. Nástrahy mu predlžujú cestu. Rôzni malí tvorovia ako mravce alebo včely, ktorých zachránil, zachránil symbolicky svoju intuíciu, lebo v posledných fázach rozprávky nastupujú napríklad včely ako intuícia, ktorá z tých dvanástich to je.

No aj malé dieťa vám povie to najpodstatnejšie – bojoval o princeznu s drakom.

Čo znamená ten drak?

Čo je to najťažšie s čím musí o spriaznenú dušu bojovať?

Alebo bojovať musel len keď existovali draci, čo nikdy?

Každý človek by vedel odpovedať, s čím najťažším by musel bojovať človek o partnera.

Keby jeho princezna bola homosexuálna láska a preto ich drak je bojovať s týmto.

Keby jeho princezna bola o mnoho rokov staršia. Tento boj platí aj pre ženu.

Keby jeho princezna bola v nepriateľskom národe s ktorým vedú vojnu.

Keby jeho princezna bola černoška. Taký boj som zažívala ako malá, vedľa u susedov bol chlapec, čo bol zamilovaný do černošky. Nakoniec si ju zobral. Ale moja detská izba bola za stenou ich obývačky, čo si kričali a ako ho otec po byte naháňal. A potom som počula ako plakal na balkóne. On ju fakt vybojoval s drakom. Predstavte si ako na nich v socializme čumeli, keď bola čierna ako box a ich vnučka bola tiež čierna. Vtedy to bola neskutočná rarita. Študovala zo Švédska na Slovensku.

Všade, kde sa stretnete s odsúdením ľudí.

Proste drak je VŽDY odsúdenie tejto lásky ľuďmi. To je ten najhroznejší drak, ktorého sa aj teraz bojíte všetci a ktorý vždy a stále existuje!

Veď lietajú na ňom aj novinári – zastrašovanie odsúdením!

A keďže ľudia sa draka boja a je to to najhrozivejšie na svete, tak radšej budú s progresívcami, radšej si zoberú niekoho, koho im rodina a spoločnosť schváli a nevydajú sa na nejakú duchovnú cestu, kde by aj po rokoch zažili len odsúdenie ľudí!

Je vám teraz jasné, prečo sa spriaznená duša inkarnuje tak, aby kto ju chce získať, musel premôcť draka?

Tiež symbolicky len vonku, lebo odsúdenie ľudí nikdy nezastavíte. Symbolicky vo svojom vnútri, že viac pre vás znamená láska ako strach z ľudí.

Ja som draka tiež nepremohla. Ani som si nedovolila pomyslieť na to, aby som vážne mohla chcieť za muža svojho bratranca.

Strach z ľudí nado mnou tak vyhral, že som sa za svoju lásku ešte hlboko hanbila ako nejaká posledná kurva. Sama sebe som dala za to tú najhoršiu nálepku. Taký strašný drak lieta v našom kráľovstve!

A v tejto chvíli ma napadla aj symbolika, prečo sa drakom odovzdávali pravidelne dievčatá na zožratie drakom.

Taká spoločnosť pravidelne odovzdáva lásky ako daň spoločenského strachu a zastrašovania.

Odsúdenie ľudí ich pravidelne žerie a ľudia ich lásky drakovi – odsúdeniu odovzdávajú.

Tento somár (Hlúpy Jano) bol tiež taká princezna alebo princ medzi oslami:

.