malinova

Dnes jeden vzťahový poradca rozprával o svojom prvom bozku, že vedľa nich zvracal nejaký bezdomovec. A ja som sa tiež hneď snažila spomenúť, kedy som sa ja prvýkrát bozkávala a nevedela som si spomenúť. Ako prvý mi prišiel na um bozk, keď na mňa jeden chlapec skočil na ceste v prírode a pobozkal ma na ústa a šiel ďalej. Bola som vtedy na ZŠ a poznala som ho zo školy. A keď som šla späť po tej istej ceste, tak znovu ku mne prišiel aby sa mi ospravedlnil za to, že ma pobozkal, ale vsadil sa, že ma pobozká. Videla som tých chlapcov neďaleko, čo to teda asi sledovali už predtým. Bola to pre mňa vtedy urážka pretože bol o rok mladší. To bolo poníženie lebo chodil o ročník nižšie a na tých sme pozerali zvrchu. Inak ma nikto nepobozkal. Moja láska z druhej triedy sa odsťahoval na opačný koniec mesta. A moja druhá láska zo štvrtej triedy sa tiež odsťahoval už v piatej triede. Obidvoch som ich stretla až na gympli.

To prvé bozkávanie som zažila s tým – Tak poď! – v šestnástich a vtedy, až dnes som si spomenula na jednu svoju lásku na ktorú som celkom zabudla. Lebo ešte aj s tým som mala smutný zážitok zrady a tiež som ho preto pochovala v spomienkach niekde pod betón ako bratranca.

Prišlo mi až zvláštne, že keď som si spomínala na svoje lásky, na neho som úplne, ale úplne zabudla, lebo chcela zabudnúť.

Zoznámila som sa s ním na výlete s kamarátkami u babičky jednej z nich. Bol to neuveriteľne krásny chlapec, ktorý vyzeral ako anjel. Mal dlhé vlnité blond vlasy, modré oči. Vyzeral ako anjel z reklamy. Keby nebol z dediny, ale z mesta, tak takého krásneho, krásneho chlapca by som určite nezaujímala, ale chlapci z dedín vždy mali o nás z mesta záujem akokeby sme boli z Prahy. Pre nich to bolo nejaké terno, že ich chce dievča z mesta. Tak takto som prišla k anjelovi. A do toho som bola zamilovaná, na čo som už úplne zabudla. To boli šťastné chvíle, keď sa mi mohlo milovanie v zamilovaní splniť lebo už som mala osemnásť. Ale musela som odísť do školy v Bratislave na jeden rok nadstavby a on mi sľúbil, že na mňa počká. Ja v Bratislave som naňho spomínala a asi po troch mesiacoch mi kamarátka povedala, že na mňa nebude čakať. Už nikdy som ho preto nevidela.

To len do série mojich lások, ako ani preňho som nič neznamenala. Preto som ho tiež tak pochovala, že som si naňho pri spomínaní lások ani nespomenula. Myslela som si, že prvé rande som zažila s tými dvomi, s ktorými som si dala rande naraz. Tak výdatne bol pochovaný za zradu. 

Určite bol krajší od tohto. Lebo tento je tuctový a tamten môj bol neuveriteľne krásny. Keby nebol z dediny, určite je strašne namyslený. V meste by som si na takého nedovolila ani pomyslieť, že naprosto nereálne aby ma tak krásny chlapec chcel. A veď napokon na mňa aj tak zabudol. Ale vlastne on bol mojou prvou láskou s kým som sa bozkávala a s kým som chodila, chodil za mnou do mesta.

Udivuje ma, ako dokážem ľudí pochovať a vymazať ich z pamäti. 

Veď aj bratranca som tak pochovala, že o ňom ani moja mama nevedela. Nečudujem sa mužom, že robia to isté, keď ich tie ženy zradia. Najväčšie lásky majú najväčšie hrobky. Zaťažené betónom zabudnutia, aby ste mohli žiť bez zranení ďalej.

Dokázali by ste prvú lásku takto pochovať?

Pôsobil takto anjelsky ale nepodobal sa naňho, bol omnoho krajší. Môj syn by ani neuveril, aký krásny bol, lebo vraj všetko romantizujem.

No keby som chcela romantizovať, tak naňho nezabudnem. Keby som chcela romantizovať, tak romantizujem s týmto.

Keby nebol z dediny, tak je namyslený. Ale tam mal veľmi malý výber dievčat. To bola malá dedinka. Len tak som prišla k anjelovi.

.