Pre nás ženy je to veľké prekvapenie, pretože v ženskom svete je najvyššie hodnotená citová opora.
Ženy trávia väčšinu života tým, že ubezpečujú iné ženy o svojej citovej opore, ktorú kedykoľvek poskytnú – Môžeš mi zavolať aj o polnoci, môžu padať kamene z neba, vždy tu budem pre teba, pomáhať ti, počúvať ťa, podopierať, zachraňovať. Ja sa pre teba rozlejem aj na kolomaž.
A najvyššie hodnotené v ženskom svete je, čo sa týka skutkov a priamych činov, že každá pomoc ti bude vrátená.
Ženy to aj očakávajú, že im akákoľvek pomoc bude vrátená. A najviac si cenia práve túto návratnosť ako pozornosť a ocenenie ich pomoci.
Tieto skutky navzájom prijímajú s dojatím. S o to väčším, o čo väčšia je návratnosť.
V ženskej myslí neustále existuje zoznam dlhov – Ty si pre mňa toto urobila a ja na to nezabúdam a vrátim ti to takto dômyselne, že ťa až dojme ako ti to vrátim. V podstate neustále prebieha takýto citový obchod s dlhým zoznamom dlhov. Čo máš ktorej vrátiť a nezabudnúť na to, čo pre teba spravila, čo ti nezištne dala.
https://www.facebook.com/reel/1265614715785816
U mužov je to presne naopak. Dávaj mu a bude sa nudiť, že to potom nemá žiadnu cenu. Vôbec nemajú pocit nejakej návratnosti ale nudy.
Keď rozdávaš, asi to nemá cenu, keď dávaš. Keď si tu, asi iný by ťa nechcel. Keď ma miluješ, je to otravné.
A konečne tu máme tie mamuty, ktoré toľko muži spomínajú, že sú nastavení na lov mamutov.
Mamut je pre nich to, čo nemajú a nemôžu mať, pretože to behá ako korok pred kocúrom, ktorý prebúdza ich inštinkt skákať a chytať.
Keď pred kocúra položíte korok, nemá cenu, lebo neskáče. Sám sa ho pokúša dať do pohybu.
Zaujímavé je to, čím sa trhne, čo zmizne, čo sa len mihne.
Citová opora je zaujímavá, keď sa len mihne. Zavolať o polnoci je zaujímavé tým, že ti nezdvihne. Pre teba tu bude len keď ju chytíš. A nemá záujem ťa počúvať, podopierať a zachraňovať. To všetko je akokeby ste kocúra priniesli na veterinu, kde mu chcete násilne pomôcť a preto je dočasne v klietke, aby vás nepoškriabal ako sa bráni.
Samozrejme, tak to vidíme len z vonku, lebo predstaviť si to zvnútra, znamená predstaviť si vzdialenosť.
Nikdy som si neuvedomila, že môj muž bol na mne závislý preto, že som sa ho bola schopná vzdať. Že keď mal milenku, chcela som sa s ňou vymeniť a mala som radšej ju než jeho. Vždy mi vyčítal – Ty by si ma jej aj darovala! –
A vždy mi vyčítal, že pre mňa je viac priateľstvo než láska, lebo nie som vášnivá, ale chladná. Ako studené more, čo ho len ošpliecha.
Nikdy som si neuvedomila, že aj R bol na mne závislý len preto, že som žila v stave odchodu a len dočasnosti. Že nikdy nezažil moje vyznania lásky.
Na nervy som liezla len jedinému mužovi a to tým, že som mu neustále písala. Ani som s ním nebola, ani som mu nepísala o láske a aj tak mal toho plné zuby. Takže preto je dobré písať články:
https://www.facebook.com/reel/1304042871379561
Tak mi povedzte, či má význam obetovať sa pre mužov, keď na nich môžete aj úspešne kašlať.
https://www.facebook.com/reel/1715552699460533
V podstate mužovi musíte vytvoriť takýto život:
https://www.facebook.com/reel/1534818508288548
.
.
Celá debata | RSS tejto debaty