malinova

V láske mojich rodičov to bolo naopak. Moja mama mala len osemnásť a otec bol o desať rokov starší.

Veľmi dlho bol slobodný lebo stále nenašiel svoju lásku a striedal dievčatá. Ale aj on si chcel založiť rodinu a mať deti. Pred svadbou mu jeho nastávajúca prezradila, že má štvorročnú dcéru, ktorú mu zatajila lebo sa bála, že s dieťaťom by ju už nechcel. Môj otec sa cítil oklamaný ale nechcel ju zas kvôli tomu nechať.

A na to o polroka stretol moju mamu. Neviem či bol môj otec taký zvodca alebo sa tiež zamiloval na prvý pohľad do mojej mamy, ale keď mu podala ruku ako nová praktikantka na praxi v detskom domove riaditeľovi, povedal jej, že sa mu s ňou snívalo.

Predstavte si, aká musela byť moja mama ohromená, keď ju takto oslovil a podal jej ruku. Vždy o ňom hovorila ako o prvej láske na prvý pohľad. No keďže bol polroka ženatý, nemali spolu nič. Mohli sa na seba len pozerať.

Preto sa mu už žiadny muž nevyrovnal, hoci sa taký našiel, ale nechcela ho. V jej snoch na môjho otca nemal nikto. Pritom neverila, že ho ešte niekedy uvidí.

Stretli sa len náhodou a o tom mi veľa hovorila, ako sa náhodou stretli pred kníhkupectvom v Bratislave. Pričom on vôbec nebol z Bratislavy.

Medzitým skončila vysokú školu a on mal medzitým tri deti. Pozerala na knihy vo výklade a zrazu zbadala na skle jeho tieň. Vždy mi tvrdila, že ho spoznala už podľa tieňa na skle. A keď sa otočila, bol to on.

Keďže som na svojho otca bola nahnevaná, čo nám urobil, že ma obidvaja klamali, že sme normálna rodina a nikto okrem nás neexistuje, nezaujímalo ma nikdy čo stvárali, ani kde to stvárali, keď bol ženatý. Preto nič z toho neviem.

Viem len, že ma dva roky nemohli mať a dva roky ma plánovali, aby aj moja mama mala dieťa. Vždy túžila po dcére a všetky tety vedeli ako sa budem volať už od jej detstva. Podľa knihy, ktorú jej dala k narodeninám najstaršia sestra ešte v detstve.

Dokonca, keď uvažovala aj nad iným menom, tak sa jej vraj pýtali, či mi zmení meno!

Moja mama tiež žila sama, viem len o jednom mužovi, ktorého mala ako svoju druhú lásku a mohla si ho zobrať. Navštevoval nás aj so synom menším odo mňa o rok. Ešte aj s tým jeho synom som zažila, že ma pobozkal keď sme sa zavreli do skrine. Tak nás asi erotika sprevádza celý život.

Ale aj tak si ho moja mama nezobrala a to by ste neverili z akého dôvodu, že kvôli mne. Jeho syn bol vzorný jednotkár a ja som bola problematické dieťa. Vždy som mala dvojky a keď som mala klavír, sedela učiteľka klavíra na schodoch, lebo vždy som na to zabudla a meškala domov. Ale nikdy to na mňa nenažalovala mame, lebo to bola mladá konzervatoristka. Mama ma chcela dať na konzervatórium na klavír.

Ale ja som na nič nemala trpezlivosť. Bála sa, že pri tak vzornom bratovi by som trpela porovnávaním.

Bola som pre ňu všetkým. Čo bolo pre mňa ťažké, lebo nahrádzala som jej aj otca. Mala len mňa.

Klavír sme predali keď sme boli všetci na úteku aj s mamou. Už nikdy som nehrala na klavíri a moju obľúbenú Sarabandu. Všetko, čo som hrala, som vedela hrať už len spamäti. Z hmatovej pamäti. Prešlo toľko rokov, že si už nič nepamätám.

Zomreli skoro v ten istý mesiac, hoci ďaleko od seba. Mama sa to stihla dozvedieť a žila ešte skoro rok. Pozerala som vtedy na ňu a nepovedala celkom nič. Nevyronila ani jednu jedinú slzu, ani sa jej nepohla tvár.

Odvtedy viem, že najťažšie rany osudu prijme človek tak, že ich nevidíte aj keby ste mu hľadeli do tváre.

Vlastne nikdy nič ťažké nevidíte.

Ale jedna noc už bola naozaj posledná

.