malinova

Celá Trója je obrazom boja ješitnosti s láskou. To povestné, chceš výhru alebo lásku?

Matka Achillea synovi hovorí, že keď nebude bojovať v Tróji, tak vlastne spozná „len lásku“ ale nie výhru. A keď si vyberie výhru, nevráti sa živý, rozumej pre lásku.

Práve som s deťmi docvičila divadlo na celý životopis Herakla. Takže som desiatky hodín na etike a čítaní riešila ako tie scény zahráme, kostýmy. Hráme v celom priestore triedy, aby diváci v laviciach boli vtiahnutí do deja. Mlátia sa uterákmi a bojový priesmyk, kde ich prepadnú je medzi prostredným a tretím radom lavic. Obor stojí na mojom učiteľskom stole, keď Herakla zakaždým odmrští tri metre až po umývadlo. Chlapci už vedia lietať ťažko zasiahnutí v boji, že to nie je fyzickou silou, ten úder musíš zahrať ako ťa odmrští.

Znovu som si pozrela Tróju, lebo v každom takom filme sú všetky ľudské city a ako pôsobia medzi sebou. Pripomenulo mi to Bhaghavadgítu, kde napokon sa dostane do „neba“ alebo v najvyššie sféry najstarší brat Arďžunov, ani ústredná postava Arďžuna ako obľúbenec Krišnu sa tak ďaleko nedostane. Brat, ktorý bol celkom ako Hector a nikoho by nenapadlo, že najďalej duchovne je on.

Presne tak aj v Tróji Hector pôsobí nevýrazne. Nie je ješitný a zbrklý ako Achilleus a v podstate je v celej Tróji jediným rozumným mužom, čo by vojnu nerozpútal, nepotrebuje si v súbojoch naháňať ego a že je obrazom najväčšej obeti vláčenej Achilleom v prachu za vozom, je zákonitosť osudu najlepších. Ani Achillea nechcel vyprovokovať, myslel si, že bojuje s Achilleom, keď sa Achilleov mladý priateľ prezliekol za Achillea.

Podstatné postavy sú Achilleus (výhra, ješitnosť) a Briseis (túžba po láske), ich láska a nie láska Parisa a Heleny, ktorá rozpútala vojnu. Keby to boli lásky, čo za sebou nasledujú, tak Helena je nezrelá láska, neprechádza žiadnymi skúškami ako Briseis. Skutočná láska prichádza na scénu až s Briseis, hoci Achilleus na jej city kašle, on chcel byť len hrdina a preto jej dokáže zabiť brata Hectora. No je zákonité, že Achillea zabije povestným šípom do päty práve Paris, ako spomienka na čistú lásku zastaví domnelú neporaziteľnosť.

Pre mňa je to obraz, keď ho nechceš sexom zabiť, výhru, akčnú ješitnosť, neporaziteľnosť, ktorú Achilleus predstavuje ako silu, musíš ju v mene lásky zastaviť aj za cenu straty lásky. To povestné za autentickosť sa platí aj prehrou. Takto som tú druhú autentickú prehrala.

Nie je podstatné, že v príbehu sex mali ale životnosť postáv. Obraz lásky, túžby po láske, porazil neporaziteľnú ješitnosť.

Podstatné je, že tieto sily nebojujú v rôznych ľuďoch proti sebe ale v každom človeku.

Achilleus a Briseis nie sú partneri v láske, ale dve sily v nás. V podstate sa milujú lebo spolu bojujú.

Hector, duchovne najďalej:

Briseis, ženy vždy symbolizujú stav lásky:

Tá pesnička Anastacia je moderný obraz Achillea v žene, ktorý si nevybral lásku ale výhru a s týmto ide do Tróje.

V modernom svete nie na koni, ale na aute. Svetlé vlasy ako má Achilleus. Proste ženský obraz Achillea, lepší som nenašla.

Tento obraz má vždy krátku životnosť, lebo v boji o lásku prehrá. Odnáša si víťazstvá, nie lásku. Aj v pesničke čaká na lásku zbytočne, má o nej len rozprávku. Lásku má maximálne vo svojej achillovej päte.

Tu je obrazne boj nesmrteľného JA (Hector) s našim ješitným egom (Achilleus). Takto by ten boj vyzeral obrazne premietnutý do postáv, keď ešte zvíťazí ješitné ego a povláči naše skutočné JA v prachu:

.