Neviem, či ste si to niekedy uvedomili, koľko analógií s našim vlastným životom je okolo nás.
Naskočilo mi video s Trójou a prekvapene som zostala zírať, že veď presne toto som zažila ako Trója pokračovala ďalej.
V tejto scéne je obraz ceny autentickosti. Presne tie sily, ktoré rozhodujú o autentickosti ako achillovej päte, čo vás prinúti prehrať ale zostať autentickým. Ste všetky tie postavy naraz a toto sa medzi nimi odohráva. Takto sa a jeho potom pochovávate, aby ste už nesnívali:
Ale verte mi, tiež som chcela v živote vyzerať takto. Plná elánu. Ako moja najmilovanejšia kamarátka, čo jej nerobilo problém striedať mužov:
„Elena vyrastala v rodine bez otca, priľnula preto k matke, ktorú si idealizovala a k mužom nadobudla nenávistný a nedôverčivý vzťah. Tak zúfalo túžila po rodine, že si vytipovala muža, ktorého jej odporúčala matka, a hoci do neho nebola zamilovaná, požiadala ho o ruku. Vzali sa, mali deti. Nič jej nechýbalo a hlavne bola dirigentom v rodine. Vždy [...]
Bola moja priateľka, ktorá robila regresy do minulých životov. Tá, ktorá vždy odo mňa chcela rozprávkové prerozprávanie tarotu. Všetky moje tri platonické lásky boli muži s ktorými som už žila v iných životoch. Igor bol môj syn, druhá platonická môj otec a tretia môj manžel. Manželov som stretla až dvoch. O tom druhom som sa dozvedela, kto ho zavraždil. Moja [...]
A nezačalo sa to samé od seba. Bola som obyčajná neveriaca žena so šťastným životom v manželstve. Dokonca som bola tak šťastná, že pamätám sa, že som sa v duchu modlila v autobuse ďakovné modlitby za šťastie, že takého mám manžela a takú priateľku. Niekto začne veriť v nešťastí a ja som bola ten prípad, že napadlo ma modliť sa v šťastí za [...]
Celá debata | RSS tejto debaty