malinova

Dorotka je moja žiačka štvrtáčka. Mám ju z celej triedy najradšej, hoci to deti nesmú tušiť, že niektorú by som mohla mať najradšej.

Keď som im ešte v druhej triede rozprávala, že vo Švédsku sú také triedy, kde sú aj len štyria žiaci alebo keď som rozprávala knihu Koleso na streche, kde je taká škola, kde je len šesť žiakov (môj sen je v tej knihe o autentickej škole), zvykli sa ma pýtať, koho z nich by som si do triedy vybrala, keby mali byť len štyria alebo len šiesti. 

Aby som ich presvedčila, že hovorím pravdu, tak som im povedala nejaké mená a to vždy práve tých, ktorí ma najviac potrebovali a najviac potrebujú. Ktorí to z triedy potrebovali počuť a najviac potrebujú moju lásku. Nikdy som nespomenula Dorotku, lebo tá ma až tak nepotrebuje ako iné.

Dorotku som nemala hneď najobľúbenejšiu, ale získala si ma tým aká bola statočná. Nemôžem písať aké ťažké zdravotné problémy má, ale jej život môže byť kedykoľvek v ohrození. Nosím pri sebe číslo na záchranku. A napriek tomuto všetkému, keď som ju nosila do jedálne aby nestála v dlhom rade, obedovala som pri nej. Vždy mala na tanieri niečo iné než všetci. Veľmi veľa vecí jesť nemôže, čo môžu iné deti. A napriek tomu som sa každý deň čudovala, že je ešte šťastnejšia a radostnejšia než iné deti. Ja to nemôžem ani pochopiť ako môže byť dieťa také statočné a zrelé, čo si myslím, že ani dospelí takýto stav nedosiahnu. Takej radosti zo života, takého zmierenia s tým všetkým, čo nemôže. Pri tých obedoch sa viac tešila z toho, že s ňou sedím ako s jedinou a vynahradilo jej to, čo všetko môžem jesť ja a ona nie.

Odvtedy je moja najobľúbenejšia ako najstatočnejšia a nielen z triedy ale možno nad všetkými ľuďmi. Už môže melóny.

Ale Dorotka nie je moja vnučka. Každý deň závidím učiteľke mojej vnučky (teraz je druháčka), že môže byť s mojou vnučkou tak ako ja s Dorotkou. Nechcem na to ani myslieť, aby ma to nebolelo, že dni plynú, život plynie a ja nie som so svojou vnučkou lebo je ďaleko. Že všetky tie príbehy, ktoré rozprávam celkom cudzím deťom, mali a majú patriť jej, lebo ona je moja!

Aj teraz, keď to píšem, plačem, lebo nechápem takú absurdnosť života, že toto všetko malo patriť jej a ona ma vôbec nepozná tak ako Dorotka. Že vlastnej vnučke nemôžem toto všetko dať.

Aj keď som za nimi chodila, keď bola malá, každých šesť týždňov, už nikdy som nemohla zažiť to, čo predtým. Keď ma z kočíka ako trojmesačná ohlasovala a reagovala na mňa a to bolo niečo rozkošné. Toto obdobie sa stratilo a ja som tam nebola. O ďalších šesť som žasla ako sa načahovala za mobilom. Pár centimetrov bola úžasná vec. A aj toto obdobie pominulo bezo mňa.

Teraz v lete som jej čítala knihu a spolu sme prežívali dej ako ho bežne a stále prežívam so svojimi žiakmi. A s ňou zas nie!

Akokeby bola cudzia. Je to absurdné, že naše deti sú s cudzími učiteľkami, ktoré ich poznajú najviac a my nie. Každé jedno dieťa poznám viac ako ich rodič, lebo na ich tváre hľadím mnohonásobne viac času ako ich rodičia.

Preto najviac závidím učiteľke mojej vnučky a teraz už i druhá dorastá do toho rozkošného veku, ktorý je najkrajší na citové príbehy.

A vyriešila som to takto. Ak verím v Boha, tak toto je asi v poriadku, keď ich nechal tak ďaleko a pridelil mi Dorotku. Potrebujú ma tieto deti, pridelil mi tieto.

Niekedy, keď sme na ihrisku alebo na dvore, pozerám na ich šantenie a pýtam sa, prečo mi nadelil práve tieto deti. Prečo mi ich poslal a čo asi odo mňa potrebujú, prečo mi poslal práve tieto. V škole vedia, že mi nahrádzajú vnučky a preto sa im tak venujem. Že opäť nedokážem nehrať s nimi divadlo, hoci ma to zaťažuje. Že im nakupujem nálepky, ktoré vnučkám nemôžem. Že mám znovu desať rokov.

Práve tieto deti sú pre mňa ukážkou čistého sveta a statočných ľudí. Skutočných žien v malom vydaní, lebo sú ešte citlivé a tento svet ich ešte nezničil. Nič nevedia o sexe, v piatok kričali fuj na milostnú scénu, nechceli pozerať výjavy z vojny. Pred rokmi bol jeden šokovaný, keď v divadle videl, že niekomu odťali hlavu, taká absurdnosť.

Ľahké je byť autentickým, keď máš pred očami celé dni deti a dospelí ti potom pripadajú ako s odťatou hlavou.

.