malinova

Dievčatá vždy boli zamilované do pekných chlapcov a v tom teda mohla byť konkurencia. Preto som si asi ja vybrala škaredého. Tohto mi žiadna chcieť nebude, je môj originálny objav. Aj som si jeho portrét nakreslila. Naozaj som doňho bola zamilovaná a on bol moja prvá láska, hoci tých prvých mám veľa, lebo prvá v škôlke, prvá v druhej triede – môj najlepší kamarát, prvá v štvrtej a potom on v pätnástich. Tak už dosť ďaleko na prvú.

Bol môj spolužiak na gympli. A keďže dozadu som sa pozerať nemohla, aby som sa neprezradila a ja som vždy sedela v druhej lavici, tak som sa vždy tešila, keď ho vyvolali, lebo vtedy som sa mohla obrátiť alebo ho vyvolali pred lavice aby som sa naň mohla pozerať.

Boli na ňom pekné len veľké hnedé oči inak bol škaredý. Ale bol sebavedomý a to mu dodávalo ten pôvab drzého penisu. Pozor maskulinita Tateovci.

Iste nemal sebadôveru, ale vedel ju aspoň zahrať. Na tom lyžiarskom som mu ukradla gombík. To sú presne tie veci, čo nikomu nepovieme hoci šlo len o gombík, ale čo pre nás znamenal. Chcela som mať aspoň nejakú jeho vec a preto som mu odtrhla gombík z košele.

Viem, že Carmen, Erika by mu ho odtrhla rovno keď mal košeľu na sebe. Ako náhly nápad by ho schmatla za gombík, že takto ho chce ako ten gombík.

Vymyslela som ako sa s ním spoznám bez svedkov. Zavolala som mu a pýtala si jeho meno. Povedal, že to je on.

Ja som mu povedala, že to je omyl, lebo ja chcem iného toho mena a to je omyl. Povedala som mu: – Zlož.-

Rýchlo som znovu vytočila jeho číslo a bola rozrušená, že to je znovu ten omyl. Hovorila som vám, ženy sú herečky.

V tomto strese, že je omyl a má zložiť, uveril, že je vážne omyl. A bol svedkom mojich viet, že teraz mi nemá kto so psom poradiť. Aby sa samozrejme spýtal, čo tak rýchlo riešim. Nemala som ani psa, ani nemal kliešťa, ale chlapec rád vysvetľuje ako mu vyberiem kliešťa.

Stačí rozprávať sebavedome, čo dievčatá a ženy dokážu zahrať len na diaľku a zarozprávali sme sa. Ako dvaja mladí sme sa mali veľa čo rozprávať, mohla som byť aj úžasná. Odvtedy som mu občas volávala a nikdy sa mu nezdalo zvláštne, že mu nedám číslo. Možno dôkaz, že oňho nemám záujem. Raz sme prišli na to, že poznám jeho spolužiačku a to som mala byť ja skutočná. Pýtala som sa ho, či ju náhodou nepozná, lebo chodí na ich gympel. Bola som zvedavá, čo mi o mne povie. A povedal toto: – Nemáme ju veľmi radi, lebo ona je taká tichá. Nedá sa s ňou porozprávať ako napríklad s tebou. –

Jasné, tiež sa vedel rozprávať len s Erikou.

Skončilo to tak, že som to prezradila spolužiačke, že sa s ním rozprávam. Sľúbila mi, že to nikomu nepovie. A vôbec som netušila koľkým to povedala. Zdal sa mi už nejaký zvláštny aj keď mi neprezradil, že to už vie. On už vedel, že sa rozpráva so mnou a ja nie.

To bol prvý podraz, čo som od žien zažila. Povedala mi v triede: – A čo si si myslela, že to nevedia? – Akokeby to mali odkiaľ vedieť!

Takto nám zničila to kamarátstvo, lebo ja som už nemala odvahu zavolať mu a on moje číslo nemal.

Toto by asi chlapec kamarát neurobil. Takéto podrazy sú špecialitou žien. Nebudeš mať zážitok, aký nemám ja. Keď je zaujímavý, dá sa to zničiť.

No necítila som to tak – ženy sú takéto zlé. Cítila som to takto: Nevyčnievaj.

Prešli štyri roky a mali sme stužkovú. Ani neviem ako som sa ocitla vedľa neho. Spýtal sa ma: – Však si to vtedy nebola ty, ale nejaká tvoja kamarátka? – 

Videla som, že neuveril mi, že som to bola naozaj ja ani keď som mu odpovedala, že ja!

On si celé štyri roky myslel, že som to nemohla byť ja a miesto seba o to poprosila nejakú kamarátku, čo vie aj rozprávať!

On mi to proste ani na tej stužkovej neuveril, že som to bola ja. 

Ani vy by ste neverili, keby ste ma vtedy poznali. Bola som vždy tichá. Rozprávala som sa len s dievčatami. Aj s Erikou. Eriku som mala rada, lebo ženy Carmen nikdy nie sú nebezpečné pre ženy, ako odvážne sú férové, než len zbabelé otrokyne. Naučila som sa to už vtedy.

Všetky čítali Gričskú čarodejnicu a ja som ju nečítala.

Tak som si teraz pozrela, o čom tá kniha vlastne bola: „Pritom udržiava čitateľovu pozornosť typickými atribútmi romanticko-dobrodružnej literatúry: tajné chodby, záhadné zmiznutia, prestrojovanie osôb…“

A ja som tým zas len žila.

.