malinova

Zažila som v živote takú zvláštnosť, že trikrát som svoju „sokyňu“ obdivovala. A podľa zemských zákonitostí som na ňu mala žiarliť a nenávidieť ju.

Prvá mi priniesla lásku k baletu. Zapáčil sa mi tanečník v balete Rómeo a Júlia. Na ten balet som nechcela ísť, ale moja mama už mala lístky na druhú premiéru. Netancoval Rómea ale Parisa, ktorého Júlia kvôli Rómeovi odmieta. Ja som bola vždy akčná a preto som si povedala, že sa s týmto 19-ročným chlapcom zoznámim. Veď na bulletine bolo jeho meno. Dopredu som si pripravila, čo mu poviem a mala som to napísané. A musela som to čítať do telefónu pomaly, aby nerozpoznal, že to čítam. Nerozpoznal a zaúčinkovalo to, chcel sa so mnou stretnúť. Ale práve som odchádzala na lyžiarsky zájazd a po návrate si pomyslela, že určite zabudol a ktovie či tam bude. Ale bol a naživo sa mi už tak nepáčil ako na scéne. Len makeup mu už nezakryl ešte pubertálne vyrážky. Dozvedela som sa, že má frajerku, tak som nechápala, prečo sa chcel so mnou stretnúť. Podnikavé ženy/dievčatá asi priťahujú mužov ako sebavedomé. Poznala som to zo školy, že každý bol pobláznený do Eriky, lebo tá sa nehanbila ako my všetky, ale sadla si sebavedome na stôl ako Carmen, roztiahla nohy a rukou ukázala ako to má – čokoľvek „v piči“. Toto sa všetkým chlapcom páčilo. Chceli Carmen a nie dievčatá, čo pochybujú nad sebou, či sú dosť príťažlivé. My sme vždy len zboku pozerali na Carmen v každom kolektíve. Napríklad ja som si liečila komplexy, že mám hrubé štrikované pančuchy, ktoré by teraz boli módna topka, ale vtedy neboli! Vtedy to bola len láska mojej mamy, aby mi nenachladli vaječníky. A to sa vždy nájdu také dievčatá/ženy, čo medzi sebou súťažia ako otrokyne a nevynechajú príležitosť ponížiť vás. Čo by si chcela ty so štrikovanými pančuchami? Vari nie páčiť sa chlapcom?

Takto sa otrokyne/ženy vzájomne stáročia zrážajú, ako si to muži/chlapci nevedia ani predstaviť.

Keď som sa dozvedela, že jeho frajerka je tiež 19-ročná baletka, pričom ja som mala len šestnásť, ani ma nenapadlo žiarliť. To škaredé káčatko nenapadne. Ona bola labuť a chcela som ju vidieť. Zobral ma na baletnú sálu a zoznámil ma s ňou. A odvtedy som prepadla baletu.

Videla som ich absolventské predstavenie z konzervatória a bola som uchvátená. Bola veľmi krásna a mala nádherné splývavé vlasy aké som vždy chcela, lebo ja som vždy mala kučeravé. Iné zas trpeli, že nemajú kučeravé a len splývavé, lebo zaručene každá chce mať to, čo nemá a ešte nemala. Chodila som na baletnú sálu pravidelne a viac sa kamarátila s tou jeho frajerkou než s ním, lebo tak to je. Chceme mužov a zaujmú nás ženy okolo nich. Keď som študovala v Bratislave a každá mala pri posteli svoju nástenku na fotky a obrázky, celú som ju mala posiatu ich fotkami z baletov, kde ona bola labuť a on princ, kde pre mňa boli nádhernou dvojicou, ktorá mi na celý život učarila baletom.

Druhá mi priniesla lásku k duchovnu. Bola to kolegyňa môjho muža, výtvarníčka, ktorej môj manžel bol osudovou láskou. Ale to ja som nevedela. Nosila mu knihy Dar ducha a v treťom dieli boli nádherné veci o poslaní žien na Zemi. Môjho muža to nezaujímalo, ale ja som tým bola nadšená. Veľmi som túžila po jej priateľstve a nechápala, prečo napríklad nad našim albumom plakala. Myslela som si, že si spomenula na svoju lásku. Hovorila som si, prečo nie som muž, aby som mala za partnera takú cítiacu bytosť, akou muž nikdy nie je? Môj muž na ňu začal žiarliť, na vlastnú bývalú milenku a vrcholom jeho utrpenia vraj bolo, keď ma počul v manželskej posteli ako sa pri modlitbe vždy pomodlím aj za ňu, aby bola šťastná. Bolo to teda absurdné, keď počúval ako sa jeho manželka modlí aj za milenku a ďakuje Bohu, že jej poslal k tak skvelému manželovi aj takú skvelú priateľku. Keby mi to niekto hovoril, ani ja neuverím! A o to viac som potom verila v Boha, že takéto absurdnosti sa mi stali, že na miesto mojej najväčšej sokyne poslal Boh ženu, ktorá pre mňa bola anjel. My dve sme sa dokonca aj fyzicky podobali, ale aj tak sa mi potom zdalo, že z nich by bol ešte krajší pár a čo ja tu medzi nimi robím? Veď ja som vždy bola len piate koleso na voze. Také posledné a najhlúpejšie. Všetci okolo mňa vždy boli len skvelí. Tak, kto by si nepripadal ako piate koleso?

Táto žena priniesla do môjho života vieru. Ten Dar ducha o ŽENE sa už len opakoval v ďalších knihách, táto bola tá prelomová o mužoch a ženách a o ich rolách.

Tretia bola stelesnením nádhernej duchovnej ženy. Naučila som sa automatické písmo. Také, keď položíte pero na papier a len jemne ho držíte a neviete, čo budete písať. Neviete ani budúcu vetu, čo napíšete. Vraj to píše vaše podvedomie, ale moje podvedomie sa mi vysmievalo. Pýtalo sa ma, či budem preň pracovať a potom mi splní tohto muža. Neverila som. Tak mi podvedomie napísalo: – Ak neveríš, zavolaj mu a on ti zdvihne. – A to v čase, keď mi nezdvíhal, lebo bola na mňa vrcholne nahnevaný.

Vyskúšala som to hneď a zdvihol mi a bol úplne krotký a láskavý. Nemohla som uveriť vlastným ušiam, že sa vôbec na mňa nehnevá.

– Vidíš, hovoril som ti, – napísalo mi moje podvedomie. – Takto ti ho splním. –

Nemyslela som si, že je to moje podvedomie, čo robí takéto obchody, ale nejaké temné sily. Ako môže ruka sama písať a ešte mi aj rozkazovať? Povedala som môjmu podvedomiu, že takto ho nechcem. A moje vlastné podvedomie sa mi začalo vysmievať približne slovami, že som naivná a ešte to oľutujem lebo asi do pár mesiacov si nájde inú ženu a ja to potom budem ľutovať. Neverila som mu. Kto by veril vlastnému podvedomiu?

Ale presne tak sa to aj stalo. O pár mesiacov si našiel lásku, tú nádhernú ženu. Keď som ju uvidela, pripadalo mi to, že nielen moje podvedomie ale aj celý môj osud si zo mňa robí srandu. A práve preto, že sa zaoberala duchovnom. To bola taká zdrvujúca porážka, že ma to vrátilo na začiatok, kde mojou sokyňou bola samotná sólistka baletu. A ešte aj tá najkrajšia.

Dokázali by ste ju nenávidieť?

Čo by som ja tak mohla chcieť? Vyrovnať sa ako kačka takej labuti? Mohla som ho len chápať, prečo si ju vybral. Prečo ho oslnila nádherná žena a navyše duchovná viac než ja!

Pripomína mi to túto scénu, kde malá morská víla stretne svoju lásku na prechádzke s Libuškou Šafránkovou. Môže len pozbierať kvety a podať jej ich. To video som nenašla, tak ako nedokáže žiarliť:

Mala som v živote šťastie na nežiarlenie, lebo všetky tri boli výnimočné ženy. Tri nádherné labute.

Zaujímavé však je a to by som viac chcela pochopiť, prečo som aj tak žiarlila na jeho možné milenky a vôbec na všetky možné milenky, ktoré labute neboli!

Možno tak, že nemôže ma poraziť myš. Nemôže ma poraziť len herečka. Ale pred skutočnou ženou sa skloním.

Nie nádhernou, ale skutočnou ženou, ktorá ženám nerobí hanbu.

Určite by to tak cítili aj muži. Chmuľo by ich nasral, ale muža, ktorého by si vážili, ten už nie. Čestne by uznali prehru.

.