malinova

To si robím srandu, lebo každé ráno sa teším na dnes, kedy budem pokračovať v objavovaní sveta.

Neviem pochopiť ako to už niekoho mohlo prestať baviť, keď stále sa vynorí niečo nové, čo chcem preskúmať. Keď iní ma vidia, že som zalezená vo svojom sude, ja z toho suda pozorujem to, čo pláva náhodou okolo a zaujalo ma to. A keď si myslím, že už sa nič neobjaví, vždy sa odohrá niečo také, čo si hovorím – Nie som blázon, že by to mohlo byť aj takto?

Raz mi moja osudová láska povedala, že život nemá zmysel a budem si ho musieť vymyslieť.

Netrpela som tým, lebo nikdy som ho nehľadala. Ja si myslím, že na zmysel života alebo čohokoľvek sa pýtate, keď sa nudíte a nič vás nezaujalo, ako ja pri sexe.

A teraz si predstavte, že by som mala žiť sexom. Tiež by som sa pýtala, aký má život zmysel.

Aký má život zmysel pre lastovičku, ktorá miesto na juh letí na sever?

Aby tam zmrzla a prišla stuhnutá v ľade na to, že radšej mala stuhnúť v smere na juh.

Nepamätám sa, že by ma niečo nudilo okrem varenia. A to aj moja babička hovorievala: – Všetko, čo robím, je na hovno! –

A preto varila na tri dni dopredu vo veľkom hrnci, aby to už mala z krku na tri dni dopredu.

Vo varení nemám čo objavovať, nezaujíma ma spoznávať svet na jazyku. To baví mužov keď to už len ochutnávajú.

Chcela by som všetkých tých mužov vidieť ako by ich bavilo variť celé roky šesťčlennej domácnosti a dve hodiny monotónne hádzať šuľanky do hrnca.

V tomto bol môj muž skvelý, že vôbec ho nezaujímalo, že ich hádžem dve hodiny lebo medzitým, aby som to prežila, som musela ísť napísať báseň, čo mi pri tej nude prišla na um.

Môj muž nedostával konzervy, lebo ešte som bola manželka na kľúčik, ale dôležité je, že mohol dostať aj konzervu. Že nič takéto odo mňa nevyžadoval aby som bola kuriatko na kľúčik. Ten kľúčik som si do seba vrazila sama spolu s genderovými predsudkami ako premárniť polku života v kuchyni.

Dnes som slobodný pustovník, ktorý tají nakoľko je na jedlo skromný. Prežijem aj na ovocí. Tri dni som schopná jesť melón a potom pre zmenu marhule alebo pravidelne jahodový koktail. Tajný dôvod, prečo nemám muža. Žiadny nie je tak skromný, aby nechcel ani sex, ani jedlo a ešte aj samotu!

Preto ich len počúvam alebo čítam. Keď o vás nevedia, nič od vás nechcú!

A keď niektorý z nich napíše niečo milé a osloví ma to, predstavujem si, aké by to bolo, keby to napísal mne osobne. Vtedy sa chcem vrátiť do tretej dimenzie, aby som si to ťažko odpracovala. Asi ako keď chcete pohladkať psa, ale stačí si predstaviť, že museli by ste ho venčiť, chodiť s ním k veterinárovi, prípadne ho dať vykastrovať ako mačku, kopec práce v nudnej tretej dimenzii. A viete, že za pohladenie to nestojí. Už nepotrebujete, aby vás nemá tvár počúvala.

Piata dimenzia je šibnutá. V porovnaní s treťou sústavne robíte veci, ktoré musíte tajiť, aby ste iným nepripadali ako blázon. Vyzerá to ako keby ste celé dni boli na seminároch. Či už čítate alebo počúvate stále ste ako v škole kde je dovolená tvorivosť, čím sa práve chcete zaoberať.

Dávam si pozor, aby ma nezrazilo auto lebo často nevnímam veci, ktoré sú pre iných základné.

Napríklad raz som čakala na autobus asi dvadsať minút a užívala si pri tom slnečný kút na schodoch. A potom som si všimla, že tam autobus ani nemôže prísť, lebo asfalt tam už nie je a ešte sú tam aj zátarasy pre autá, aby tam celkom nikto nešiel.

Takže mňa netrápi nuda, ale základné veci iných!

Dennodenne ma nimi otravujú a ešte ich aj nudia!

Nenávidím šeky a pripomienky. Pri nich sa správam aj samovražedne, že nechce sa mi ísť opísať to číslo a poslať to. To je reťaz na krku, že pošli ho, spamätaj sa do otroctva!

Ale z tohoto sa nedá ujsť. Preto by som chcela dimenzionálny vzostup, nehanbiť sa za to, že na základné veci kašlem. Ukotvovať sa do otroctva naozaj nepotrebujem.

podnet – lastovička ktorá nevie kam má letieť

.