malinova

Väčšina žien miluje tiene a nie skutočných mužov.

Väčšina žien je totižto poškodených všelijakými zraneniami z detstva a zo sveta, ktorý je o sexe a nie o láske. Toto všetko do seba zametajú až z toho vzniknú tiene, ktoré nechcú vidieť a preto sa zamilujú do nejakého muža, ktorý im uniká. Keby neunikal, rýchlo by zistila, že pri ňom si nič nevyrieši a preto sa zamiluje do takého, čo uniká aj s jej tieňom. To sú tie takzvané osudové lásky, ktoré na ne kašlali. Ale tým, že kašlali, môžu stelesniť všetky jej tiene.

Ja som asi bola zdravá, keď som si zobrala muža, ktorý neunikal a neprojektovala som doňho nič. Nemala som žiadnu poškodenú osudovú lásku, len jeho. Myslela som si o manželstve, že je o ochote na 100% robiť pre toho druhého všetko. Preto potom vyzeralo naše manželstvo také úspešné, lebo bolo, pracovalo sa v ňom a nie na žiadnych tieňoch.

Raz keď som hovorila mojej mame, že neviem, či mi nebol môj muž neverný, prekvapila ma tým, že povedala: – Ja sa vôbec nebojím, že by ti on bol neverný. Ja sa bojím, aby si sa raz ty nezamilovala. –

To ma fakt prekvapilo. Mne rozumnej sa predsa niečo také stať nemôže, nejaké osudové pobláznenie. To šibnuté naháňanie tieňa.

Moju mamu charakterizovala veta, že najväčším nešťastím ženy je, keď sa zamiluje, stratí rozum a zničí si život. Preto mňa vychovala k absolútnej odolnosti voči vzplanutiam.

Jej obľúbený film bol a to už neviem ako sa volal, ale niečo také ste nikdy vo filmoch nevideli. Nikto už nenatočil nič podobné.

Stará pani sedí vo svadobných šatách vo svadobne vyzdobenej izbe, kde ju opustil ženích v deň svadby. Nenávidí mužov a celý život miluje len toho, čo jej ušiel. Sedí tam už stará, šedivá, pôvabná v tých svadobných šatách a všade sú pavučiny po svadobných kreslách k sobášu, ktorý sa neuskutočnil. Vychováva svoju neter a vychováva ju k nenávisti k mužom ako k pekelnému a zradnému plemenu.

Jej neter vyrastie na mladú dámu a zamiluje sa. Neviem, čo sa odohrá potom, pamätám si len koniec, že ten muž tam na konci vnikne a začne strhávať z okien temné závesy, ktoré celé roky zakrývali denné svetlo a náhodou tam všetko začne horieť.

Môj muž mi nechcel byť neverný. Miloval mňa majetníckou láskou a o to viac, o čo ho jeho mama nemilovala. Mal traumu z detstva, keď ho odložili k dedkovi pretože sa im narodil druhý syn a jemu len zo srandy povedala, že už majú nové bábätko!

Miloval ma ako novú mamu, ktorá ho nikdy neopustí a najviac si na mne cenil aká som matka. Myslím, že najviac v živote závidel svojim vlastným deťom, že ako muž sa musí snažiť o lásku a jeho deti sa vôbec snažiť nemusia a nikdy ich neopustím ako jeho. Preto bol tak zúrivý, keď ma stratil, stalo sa mu to druhýkrát, čo ho matka opustila. Len už nemal tri roky aby sa nebránil. Najčastejšie mi hovorieval, že voniam po mlieku, lebo pri troch deťoch som veľa kojila.

On tú kolegyňu nechcel. Vyčíhala si ho na pracovnej zakázke na ubytovni, kde sa k nemu dostala s klamstvom, že ušla od tyrana aj s malou dcérou. Preto ju nechal vo vedľajšej izbe, keď si ľahol spať. No keď k vám príde uprostred noci polonahá žena do postele a nikdy ste nemali inú len svoju manželku, to asi muža vzruší aspoň na takú krátku chvíľu aby ho vyfajčila a odišla.

Rozprával mi to a ja som mu to neverila. Myslela som si, že sa na ňu len vyhovára, ale od ich ďalšej kolegyne som sa po rokoch dozvedela, že mi hovoril pravdu, lebo presne takto jej to jej najmilšia kolegyňa povedala, že presne takto ho zviedla a takto zviedla niekoľkých mužov, včetne vlastného. Vystriehneš si ho, vyfajčíš ho a je v tom. Cíti sa blbo, že on nič neurobil a preto urobí – dokoná to!

Môj muž bol ňou takto zneužitý a bola to pravda, ktorú som mu roky neverila. Porozprával mi ako ho potom prenasledovala, ako si vymyslela, že je tehotná a keď ju aj tak nechcel, už zrazu tehotná nebola. On bol jej tieňom, osudovou láskou, ktorá jej unikala.

Dobre vedel, že som tiež majetnícka a preto mi to nikdy nepovedal a preto ma klamal. Táto žena ho takto pripravila o druhú mamu. Táto žena ho takto dostala do hrobu. Lebo my dvaja sme boli tak fatálne na sebe majetnícky závislí, že aj by sme spolu skončili v majetníckej láske. Toto by som do smrti bola považovala za najväčšiu lásku – Keď ma nemáš, musíš ma odstreliť!

Takže jasne z toho vychádza, že som bola tak dobrá, že život – boh – svetlo – usúdil, že si už zaslúžim pochopiť, že majetnícka láska nie je láska, keď ťa bude naháňať aby ťa zastrelil. Taká tá životná nepodstatnosť pre ľudí, čo je bezpodmienečná láska a sloboda.

Prišla doba na môj tieň. Osud mi nedoprial normálneho ženatého pre ktorého by som zas mohla 100% žiť, musel ma zoznámiť s mojim tieňom. Lebo v živote žien nie sú podstatní muži, ktorých naozaj milovali, ani tí s ktorými spali, ale tí, čo unikali s ich tieňom. Tá takzvaná osudová láska, čo ťa nechce. Až to je šanca skončiť ako tá bláznivá v svadobnej sieni alebo pochopiť, že to, čo ti zdanlivo uniká, je len tvoj vlastný tieň.

Bohužiaľ, je to tak, že najviac milujeme mužov, ktorí nám unikajú. Ale vôbec nie preto, že sú to správni muži, ale preto, že unikajú s našim vlastným tieňom. Je to len tak častý úkaz, že si potom muži myslia, že ženy dobrých mužov nechcú a chcú len tých zlých a čo ich odmietajú. No toto robia len ženy, čo si riešia svoj vlastný tieň na niekom inom. Preto skutočná láska prichádza až po osudovej, ktorá skutočnou láskou nikdy nebola, len zrkadlom všetkých zranení.

Tiež mi ušla osudová láska lebo musela ujsť. Akurát, že ja za ňou už nezhorím. Temné závesy som si strhla sama.

Neviem, či aj moja mama. Lebo to nikdy neviete, či v tej izbe len dohára alebo už vážne nepotrebuje muža. A už ho vážne nepotrebuje len ako zrkadlo.

.