malinova

Toto si možno čítajú aj slniečkári a liberálkovia na dovolenke:

„K zmienenej knihe Oriany Fallaci napísal František Šebej tak silnú recenziu, že k tomu – takmer – nie je čo dodať:

„Kniha vyniesla autorke obvinenia z rasizmu, žlčovité útoky ľavice i multikulturalistov, ohovárania aj súdne žaloby.

Exil v New Yorku si zvolila otrávená a zranená útokmi a tuposťou „intelektuálnych elít“ a morálnym úpadkom vlastnej krajiny, podobne ako jej otec Edoardo Fallaci, bojovník proti fašizmu a idealista, ktorý sa utiahol znechutený politikou na samotu v kopcoch regiónu Chianti.

Hnev a hrdosť je riava slov, ktorá nepozná nijakú autocenzúru, nijakú zábranu krotiť žeravý hnev a vážiť slová, nijaké obmedzenie „politickou korektnosťou“, nijaké ohľady na city tých, ktorých považuje za smrteľných nepriateľov západnej civilizácie (teda militantných moslimov), ani tých, ktorí v jej očiach pred hrozbou islamu zbabelo uhýbajú, nijaký rešpekt pred konvenciami, nijakú bázeň pred veľkými a mocnými západného sveta. Nie kedy človek doslova osŕkne v hrôze nad bezohľadnou formuláciou toho, čo možno cíti, ale nikdy by si netrúfol tak bez obalu povedať, niekedy je to dokonca možno na škodu textu. Kniha je preto zraniteľná voči všetkým kritikám, či už motivovaným svätuškárskou politickou korektnosťou, alebo celkom korektnou snahou o miernosť diskurzu. Christopher Caldwell však v časopise Commentary postrehol, že všetky výpady európskych kritikov Oriany Fallaci sa obmedzili na facky za nedostatok spôsobov, no nikto sa nezmohol na odmietnutie jej základnýc h argumentov. Akoby všetci tušili, že má možno (hrôzuvzbudzujúcu) pravdu, ktorú zachytila svojimi neobyčajne citlivými senzormi, a ktorú sa každý bojí vidieť, tobôž publikovať. Napríklad v tom, že islam je už 1400 rokov rovnako výbojný a netolerantný, že jeho cieľ nie je nič menšie než svetovláda a podrobenie „neveriacich“, len sme na to vo svojej technologickej a civilizačnej prevahe zabudli.

Píše o popravách a nekonečnom ponižovaní žien v celom islamskom svete, nie len v Afganistane, kde smeli chodiť iba v burkách, ktoré ich premenili na beztvaré bytosti pozerajúce na svet malým priezorom, kde mali zakázané vzdelanie, kde sa nesmeli ani smiať. Píše o znetvorovaní pohlavných orgánov dievčat (údajne na príkaz Koránu) a kameňovaní žien v mnohých is lamských krajinách, o obludnej polygamii a nanútených aranžovaných sobášoch. A nerozumie, prečo Európa, inak citlivá dokonca aj na farbu pyžám, do ktorých navliekli zajatých talibanských zločincov na základni v Guantaname Američania, mlčí a je tolerantná zoči-voči vraj kultúre, v ktorej je žena menej ako ľudská bytosť, dokonca menej ako ťava. Prečo Európa, ktorej tak veľmi prekáža trest smrti povedzme v Amerike, mlčí k tisícom popravených, často verejne, v islamských krajinách? A nemá v tomto kontexte pekného slova ani pre feministky, ktoré mlčia rovnako, ako európski muži (ktorými tak pohŕdajú) a ktoré sa v mene svojich mučených a ponižovaných moslimsk&yacut e;ch sestier nezmôžu ani, ako píše, na „malé zabrechanie“ pred veľvyslanectvami Saudskej Arábie či Iránu.

Nechápe slepotu Európanov voči tejto hrozbe. Nechápe ich zbabelosť a hluchotu, ich nedostatok odvahy brániť vlastnú kultúru, vlastné slobody a životný štýl. Nechápe a hanbí sa za ich znovuprebudený antisemitizmus, či za ich mlčanie, keď znovu začali horieť v európskych mestách synagógy. Hanbí sa za ich nepriateľstvo voči Izraelu a tolerantnú slepotu voči palestínskemu teroru. Nechápe ich hluchotu voči záplave antisemitizmu a nenávisti voči kresťanom, ktorá sa valí z úst imámov každý piatok v mešitách vo väčšine európskych miest – rovnako v R& iacute;me, ako v Miláne, Turíne, Florencii, Benátkach, Londýne, Paríži, Lyone, Kodani či v Mníchove. Nechápe ich slepotu voči armáde potenciálnych teroristov, ktorí sa organizujú pred ich očami, v ich mestách, a hrozia na ich uliciach. Nenechá nitku suchú na nikom, kto sa v jej očiach previnil zbabelosťou a slepotou, najmä nie na svojom demoralizovanom Taliansku, na prefarbenej postkomunistickej ľavici, ale ani na Berlusconim, Chiracovi, či Európskej únii.

Knižka Hnev a hrdosť nie je ľahké ani upokojujúce čítanie. Nie je to ani príspevok do akademickej debaty. Oriana Fallaci však ani nemala v úmysle akademicky debatovať. Mala v úmysle, ako píše v National Review Online  Rod Dreher, z celej sily kopnúť do svojej vznešenej civilizácie hypnotizovanej multikulturalistickým táraním a ohrozenej tým, čo on nazýva islamofašizmus, aby sa prebrala a zachránila, kým sa ešte môže.

http://ferosebej.sk/lanky/201-hnev-a-hrdos-oriany-fallaci

„V ďalšej časti Fallaci Berlusconimu vyčíta, že pod tlakom „cikád“ (tak volá novinárov, ktorí, aby sa uživili sú schopní vliezť do zadku všetkým mainstreemovým multikulturalistom a obdivovateľom tzv. politickej korektnosti, v rámci ktorej je dovolené „islamistom“ všetko a akákoľvek ich kritika je nimi označovaná za rasizmus…) odvolal všetko, čo povedal na obranu západnej kultúry. Neobviňuje Berlusconiho z jeho bohatstva, nakoľko sa drží zásady, že keď je človek bohatý, nepotrebuje kradnúť, ale z toho, že

…mluvil jste o nešťastném omylu, nechtěném přeřeknutí, okamžitě jste nabídl omluvu služebníkům Alláhovým, pak jste mlčk y spolknul jejich urážlivé odmítnutí a pokorně přijal pokrytecká napomenutí od svých evropských kolegů a nechal si vynadat od Blaira. Krátce řečeno jste dostal strach. A to není v pořádku, pane, rozhodně ne. Být Vámi, sežrala bych je zaživa a pan Blair by se mi neopovážil říci to, co řekl vám.“

https://dennikn.sk/blog/1081269/novinari-hrdinovia/

.

„Ako dieťa unikla holokaustu, ako starenku ju zabili pri antisemitskom útoku v jej vlastnom byte v Paríži“

„Parížsky prokurátor v pondelok potvrdil, že Knollovú zabili pre jej židovské náboženstvo.

„Toto je úplne hrozné. Ušla pred antisemitizmom nacistov, ale nakoniec ju osud dostihol, pretože ju takýto antisemitizmus zabil,“ cituje New York Times Francisa Kalifata z francúzskej Rady židovských inštitúcií.

Mladí útočníci vraj pochádzajú zo severnej Afriky. Počet útokov na Židov a ľudí tmavej pleti vo Francúzsku stúpa.“

https://dennikn.sk/1077919/ako-dieta-unikla-holokaustu-ako-starenku-ju-zabili-pri-antisemitskom-utoku-v-jej-vlastnom-byte-v-parizi/?ref=list

Myslím si, že ju majú na svedomí liberálkovia so svojim „multikulturalistickým táraním“, ktoré kritizujú aj mierumilovní moslimovia. Pred holokaustom ušla, ale z takejto „multikulturalistickej“ Európy už nemala kam.

Ona je jednou z ich obetí na ktoré si máme zvykať, pretože je ich vraj menej, než tých, čo sa utopia vo vani (že vražda je už niečo iné, neberú do úvahy). Škoda, že nebola novinárka, lebo položili by si otázku, či už vraždenie novinárov sa stane normou (Holcová)?

Keď nebola, máme si na to zvykať!

.

Názor dvoch ľudí na SV:

„Nedavno mala vystupenie novinarka Holcova, ktora teda hovorila o tom, ako spolupracovala so zavrazdenym Janom Kuciakom, ale pomaly sirenie poplasnej spravy, ked tato novinarka Holcova vyhlasila, ze najviac sa boji toho, ze sa z vrazdenia novinarov stane norma! 

Takze teraz budeme ocakavat asi ze pravidelne…

Pockaj, pockaj! Nie prave tito slnieckari nam povedali, ze si mame zvykat na to, ze teroristi budu vrazdit normalnych ludi?

Normalnych mozu! Beznych civilistov! To patri k europskym hodnotam.

No prave! My si zvykame a mame si zvykat! Nech si aj oni zvykaju! Nech vedia, ake to je!

Rozumies? Ako oni pisu tam sto, stotridsat ludi proste vyvrazdia niekde v Parizi a to je jedno. Ucta k ludskemu zivotu nulova!

No ale pockaj, ked ho chytis, slnieckara pod gagorom, no tak to on hned vie, ktora bije! Rozumies? Toto je v tom, ze sebeckost, absolutne nulova empatia k ostatnym ludom. Len ja, ja, ja, my, my, my. No a co, ze ostatnych vrazdia! No a co, ze im cez hlavu prejde niekto nakladakom? No a co? Ved to mne sa nestalo!

No to je ta vizitka, ze oni sa doteraz podielali a podporovali tuto propagandu, aj ked nenarukovali, nedali si uniformu. No svojou propagandou podporovali kazdu vojnu v zahranici. To sa ich netykalo. Teraz sa to uz tyka tych ludi, ktori ziju v zapadnej Europe a oni by to este chceli tak zabezpecit, aby sme to aj my spolu prezivali v ramci solidarity. Ale ked sa to dotkne ich, ako hovoris, to su ine veci, to uz je zalezitost politikov, mafie, korupcie! Ale to, co sa deje v medzinarodnej politike, to je tiez jedna geostrategicka mafia! A to tiez suvisi s nasilim! A ospravedlnuju to! A ospravedlnuju tych, ktori tu prichadzaju, lebo to je obohacovanie a my sme nehumanni. Ze teraz sa to dotklo ich, pretoze nasilie je zial v ktorejkolvek oblasti, tak Holcova teda spusta to, ze sa to stane normou, ale preco? Pretoze siln eju verbalne utoky politikov na novinarov na Slovensku a v Cesku.

Aha! Cize novinari su nekritizovatelni, uz tu mame jednu vynimocnu obec, na ktoru je paragraf a na ktoru nemozme nic povedat, teraz mame novinarsku obec, na ktoru nemozme tiez nic povedat, lebo uz sa to da do tej suvislosti – Kritizoval si novinarov? To neznamena, ze opodstatnene, neopodstatnene! A ked niektori z nich zahynu, ty to mas na svedomi, lebo si ich kritizoval. Takze oni maju byt nedotknutelni…

No, ja im odkazem teraz jednu vec, lebo evidentne nedostali, nedostali zvodku. Pocuvajte, (nepekna nadavka, ktoru by som ja nepouzila, lebo aj moj dedko zelezniciar prezil aj bez toho), ospravedlnujem sa posluchacom, ale inak ich nemozem nazvat.

Jak politici, tak my, tak novinari, tak mainstream, sme verejne cinni ludia a musime, pretoze svojim konanim, svojou pracou ovplyvnujeme, ci uz sa vam to paci alebo nie, ovplyvnujeme chod spolocnosti. A preto, my sa musime nechat vystavit verejnej kritike. Tak ako vy kritizujete nas, tak my kritizujeme vas, politici kritizuju vas, my pokritizujeme politikov. Nas nekritizuju politici, nas ignoruju. Hej, tak tam sa to akurat nedeje. A ludia vas kritizuju a nas tiez a politikov tiez. A tak to ma byt, pretoze sme verejne cinni ludia a koniec! A bud si na to zvykaj alebo chod makat niekde do poistovne. Mas pokoj a nikto ta nebude kritizovat.

A k tomu este treba dodat, ze ano, teraz je ta atmosfera, ze oni neveria, ze bude ten pripad vysetreny. No ved, ano, je tu urcita nedovera voci policajtom, je tu urcita nedovera voci sudcom ale novinarom mame bezvyhradne verit! Tak len pre zaujimavost, v praci Jana Kuciaka pokracuje medzinarodny investigativny tim, ako uviedla tato Holcova s tym teda, ze je tam mnozstvo novinarov z roznych novin.

Ale my si zas mozme povedat – Ja neverim ani tym novinam, ani tym, ani dalsim… Takze, co teraz? Ja neverim im! Mnoho ludi neveri mainstreamu, tymto bojovnikom, cest vynimkam, ale nikto odo mna nemoze chciet, aby ja som veril alebo doveroval Denniku N alebo televizii Markiza alebo televizii JOJ. To nemyslia vazne!

Pocuvajte dobre, sedite? Dennik N si zasluzil za svoju pracu taketo ocenenia… neklamem, nezavadzam, dobre pocujes. Za svoju…“

Koho to zaujima, nech zaujima, mna nie, lebo ja by som im nielen ze nedala ziadne ocenenie, ale ich za novinarov ani nepovazujem.

Bezni ludia si maju zvykat, ze obeti teroristov je stale menej, nez sa utopi ludi vo vani. A tragedia ich zmareneho zivota nie je zanedbatelnejsia, nez pri novinaroch.

Naopak, novinar vie, ze svojou pracou riskuje, ale bezni civilisti su len ich obetami – ich propagandy.