„Pri príležitosti 15. výročia vojny o Južné Osetsko minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský poskytol vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Rusko pred 15 rokmi útokom na Gruzínsko ukázalo, že pod falošnými zámienkami neváha okupovať cudzie územia a šíriť skazu.

Hoci je únavné neustále vyvracať ustavične sa opakujúce propagandistické bludy, musím aj tentoraz skonštatovať, že šéf slovenskej diplomacie vedome klame, šíri dezinformácie a prekrúca historické fakty v rozpore s oficiálnymi vyhláseniami EÚ a USA. Pravda, nerobí to sám, za „ruskú agresiu“ pravidelne označujú rusko-gruzínsky konflikt z roku 2008 aj prezidentka Zuzana Čaputová, jej nádejný kandidát Ivan Korčok, Jaroslav Naď, Juraj Krúpa, Peter Osuský, Tomáš Valášek a ďalší militaristi. Ospravedlňujem sa čitateľom, ktorí toto moje vysvetlenie už čítali, ale ak propaganda nerešpektuje fakty, musíme ich neustále pripomínať.

V rozpore s obrazom, ktorý je v našich končinách dlhodobo vykresľovaný, priniesli najväčšie mediálne koncerny sveta (BBC, Associated Press, Reuters, Agence France Presse, ale aj Spiegel Online a iné) už bezprostredne po vypuknutí konfliktu jasné dôkazy o tom, že útoky začali oddiely gruzínskych ostreľovačov, ktoré 2. augusta 2008 spustili paľbu na juhoosetské jednotky. V dôsledku bojov niekoľko tísíc Osetov opustilo svoje domovy a utieklo na územie Ruska, ktoré im poskytlo azyl. O štyri dni neskôr už Gruzínci použili pri ostreľovaní Cchinvali (hlavného mesta Južného Osetska) aj delostrelectvo. Až vtedy dalo Rusko najavo, že ak bude násilie pokračovať, zasiahne. Dôvodov na to malo viac než dosť – predovšetkým však treba spomenúť, že 90 percent obyvateľov Južného Osetska má ruské štátne občianstvo a (čo bolo zo strany Tbilisi úplne šialené) gruzínske sily začali ohrozovať aj ruské jednotky, rozmiestnené v oblasti na základe medzinárodnej dohody z roku 1992. Ak mi ktosi bude tvrdiť, že existuje nejaká veľmoc, ktorá by sa nečinne prizerala na takúto provokáciu a napadnutie vlastných občanov, asi ho prestanem považovať za svojprávnu osobu. A tak (zdalo sa) gruzínskemu vodcovi neostávalo nič iné, ako 7. augusta 2008 večer vyhlásiť jednostranné zastavenie paľby a dohodnúť prímerie.

Saakašvili však hneď na druhý deň šokujúco oklamal celý svet, keď zaútočil s plnou vojenskou silou (bombardovanie, delostrelectvo a vzápätí tanky) na Cchinvali. Juhoosetský prezident Kokoity (nie Moskva) ako prvý oznámil, že barbarský zásah si vyžiadal najmenej 1400 ľudských životov z radov civilistov. Ruská armáda okamžite odpovedala, zničila vojenskú základňu v Gori a zostrelila dve gruzínske lietadlá. (Takže, zdôrazňujem, ruská armáda sa zapojila do konfliktu až 8. augusta, nie siedmeho, čiže ak si naše MZV pripomína výročie vojny 7. augusta, pripomína si tým výročie gruzínskeho útoku). Saakašvili na to vystúpil v televízii a emotívne až hystericky vyhlásil všeobecnú mobilizáciu, žiadal zapojenie amerických vojsk do konfliktu (sic!) a prirovnal správanie Moskvy k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968. Nepochopím, ako mu mohli naše médiá zhltnúť práve túto demagogickú rétoriku, lebo podľa môjho názoru je urážkou všetkých obetí sovietskej invázie spred 55 rokov. Ľudí, ktorých lákajú takéto paralely, treba upozorniť, že Česi a Slováci v auguste 1968 na nikoho neútočili, nikoho nezabili a okupáciu ničím nevyprovokovali, takže porovnávať až gándhíovsky pasívny odpor nášho ľudu s vyvádzaním gruzínskych jednotiek je nehoráznosť, na ktorú (očakával by som) mali naši politickí predstavitelia alebo aspoň novinári zareagovať. Tým skôr, že prezident Abcházska Sergej Bagapš označil útok Gruzínska za genocídu malého osetského národa.

A teraz to najdôležitejšie: 22. augusta 2008 uviedol americký veľvyslanec v Rusku John Beyrle v rozhovore pre denník Kommersant, že USA považujú ruskú reakciu na vpád gruzínskej armády do Cchinvali za primeranú. „Vidíme, že odpoveď ruských vojsk bola úplne opodstatnená útokom na ruské mierové sily v Južnom Osetsku,“ vyhlásil. Rusko však podľa neho zašlo príliš ďaleko, keď jeho jednotky vstúpili na územie Gruzínska. K podobnému stanovisku prišiel aj Brusel. V septembri 2009 zverejnila nezávislá vyšetrovacia komisia Európskej únie 1000-stranové stanovisko, podľa ktorého vojnu jednoznačne vyvolalo Gruzínsko. Správa popiera Saakašviliho verziu, že on iba reagoval na útok Ruska (keďže pred začiatkom gruzínskej invázie nedošlo k žiadnemu vojenskému zásahu ruskej armády) a protestuje aj proti gruzínskemu bombardovaniu Cchinvali ťažkým delostrelectvom, ktoré je z hľadiska medzinárodného práva neospravedlniteľné. O čo sa teda opiera stanovisko našej rusofóbnej vlády, ktoré neuviedlo korektne ani dátum, ani príčinu ruského zásahu?

Napriek týmto skutočnostiam Washington dlho držal ochrannú ruku nad hlavným architektom tejto vojny Michailom Saakašvilim, nad jedným neznesiteľným nacionalistickým autokratom, ktorý pre svoje krátkozraké a sebecké ciele nielenže vrcholne nezodpovedne zatiahol vlastnú krajinu na pokraj katastrofy, ale aj brutálne likvidoval domácu opozíciu. Naši analytici radi prejavujú obavu o demokraciu v Rusku, ale blahosklonne prehliadali, že gruzínsky vládca pred voľbami obvinil dvoch opozičných ľavicových lídrov zo špionáže a sprisahania a donútil ich k emigrácii; že vodcu pravicovej Ľudovej strany zbili počas demonštrácie príslušníci špeciálnych jednotiek tak, že skončil v nemocnici; že bývalý minister obrany Okruašvili, ktorý obvinil prezidenta zo sprenevery štátnych peňazí, bol zatknutý a po prepustení zo strachu o život emigroval; že po protestoch opozície Saakašvili vyhlásil výnimočný stav, zakázal vysielanie súkromných televízií a obmedzil slobodu zhromažďovania; že vo voľbách, pri ktorých znemožnil účasť niektorých zahraničných pozorovateľov, získal podozrivých viac ako 96 percent hlasov; že krátko potom začali krajinu opúšťať politicky nepohodlné osoby; že za jeho vlády sa korupcia rozrástla do nevídaných rozmerov; že si kúpil lietadlo z tajných fondov ministerstva obrany, o ktorých parlament nemal ani potuchy… Tento muž neposilnil demokraciu v krajine, nepodporil rozvojové a modernizačné programy, ale len vybudoval (s americkou pomocou) najlepšie vyzbrojenú armádu v regióne, ktorej presadil výdavky vo výške 10 percent HDP (viac dávajú už len africkí diktátori). A napriek tomu západné vlády ignorovali Saakašviliho násilné metódy, považovali ho za záruku demokracie v Gruzínsku a vyjadrovali mu podporu. Nie na základe jeho výsledkov, ale iba na základe jeho demagogických a silno nacionalisticky podfarbených protiruských výkrikov.

Saakašvili však nebol iba autokrat a hulvát. Saakašvili bol aj politický babrák, ktorý v tomto konflikte ukázal, že nemá elementárne znalosti z geopolitiky. Gruzínsky vodca rozohral zložitú geopolitickú šachovú partiu bez toho, aby poznal pravidlá hry, čo je samovražedný postup, nad ktorým ostáva rozum stáť. Myslel si, že je ohromný stratég, keď naplánoval akciu v deň otvorenia olympijských hier, kedy bol Putin v Pekingu a Medvedev na dovolenke, no to je asi tak celý jeho plán. V momente, keď začal presviedčať Američanov, aby sa po jeho boku pustili do vojny s Ruskom, sa ukázal ako totálny šialenec. Saakašvili riskoval, že totálna vojna medzi Moskvou a Tbilisi spôsobí najhoršiu eskaláciu napätia od čias kubánskej krízy roku 1961, ktorá ešte stále môže byť horšia ako tá, ktorá sprevádzala rozpad Juhoslávie. Keď ohrozíte priamo základy existencie štátu, vydesíte spojencov a zatiahnete krajinu do vojny, ktorú nemôžete vyhrať – nemôžete byť považovaný za dôveryhodného spojenca. Keby Saakašvili nebol arogantný šovinista, prišiel by na to, že voči odbojnej provincii mohol postupovať aj inak – pred 2. augustom tam bol predsa pokoj, fungovala doprava, obchod i medziľudské vzťahy. Keby uvažoval s chladnou hlavou, musel by si spočítať, že za takého stavu by Južné Osetsko bez pomoci Ruska nemohlo vo svojich separatistických snahách uspieť (Moskva nezávislosť oblasti šestnásť rokov neuznávala, tento postoj nemala dôvod meniť a donútil ju k tomu až Saakašvili).

Ďalšie konotácie sú už viac-menej vtipné. Naša diplomacia presadzuje stanovisko, že súčasné Gruzínsko patrí do NATO. Pripomínam však, že súčasné Gruzínsko Saakašviliho väzní – toho Saakašviliho, ktorého zároveň naša diplomacia podporuje. Minister Wlachovský rovnako tvrdí, že Moskva chcela týmto zásahom zabrániť členstvu Gruzínska v NATO. Som rád, že to hovorí, lebo tým potvrdil priamu súvislosť nezodpovedného sľubu na summite Severoatlantickej aliancie v Bukurešti tri mesiace predtým, ktorý si Saakašvili podľa vtedajšieho veľvyslanca USA pri NATO Roberta Huntera vysvetlil tak, že môže zaútočiť na Južné Osetsko a my mu prídeme vojensky na pomoc. Fatálny omyl. Ale tie sa rodia práve z domýšľavosti, zavádzania a dezinformácií, ktorými nás kŕmia aj tí, ktorí tvrdia, že proti nim bojujú.“

https://www.extraplus.sk/clanok/chmelar-wlachovsky-klame-o-rusko-gruzinskom-konflikte

====

Slová Angely Merkelovej o minských dohodách úplne zničili dôveru Ruskej federácie v Západ

„Angela Merkelová priznala, že dohody z Minska boli pokusom získať čas pre Ukrajinu. Pre Rusko bolo toto odhalenie nepríjemným prekvapením, píše Global Times. Slová exkancelára dokázali, že Západ môže ľahko predstierať, že je priateľom, a potom oklamať, ak je to v jeho prospech. Finančné noviny zverejňujú redakčný komentár portálu Global Times.

Nikdy skutočne nepovažovala Rusko za partnera pre dialóg. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová minulý týždeň v rozhovore pre nemecké noviny Die Zeit odhalila skutočný zámer Západu, ktorý stojí za jeho rokovaniami s Ruskom a Ukrajinou o presadzovaní prímeria v roku 2014. Pripustila, že dohody z Minska boli „pokusom dať Ukrajine čas“. a že Kyjev to využil „na to, aby sa stal silnejším“.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v reakcii na to povedal, že Merkelovej vyjadrenia boli “úplne neočakávané a sklamanie.” Ako zdôraznili americké médiá New York Post, Putin sa po dohodách z Minska cítil zradený Západom. “Ukázalo sa, že nikto neplánoval implementovať dohody,” zdôraznil ruský líder.“

Takže Minské dohody neboli pre západ nástrojom mieru, ale západu dali čas pripravovať Ukrajinu na vojnu!

A čakať, kedy tú vojnu s Ruskom vyprovokujú, aby prerušili obchodné spojenie Nemecka s Ruskom a sankciami dosiahnu ovládnutie EÚ vnucovaním svojho plynu, svojich obchodov na Ukrajine a svojich obchodov na tejto vojne!

Ale môžete si opakovať svoju vojnovú propagandu a nezaujímať sa o fakty!

====

Podpora Ukrajiny bola len falošná a krátkodobá!

Hoci sľubovali, že jej budú pomáhať až do víťazného konca, posielali jej len staré zbrane zo svojich skladov a nevyrábali žiadnu muníciu, ktorú by bola Ukrajina viac potrebovala a jej výroba by vyšla USA lacnejšie!

No to by sa do ich obchodov už nehodilo!

Pomoc západu sa vytratila a všetky tie zbierky, to už sa nezaujímate ako dopadli? 

Ukrajina nemala dostatok zbraní, ani munície, ani vojakov. A hoci jej západ a USA sľubovali pomoc, bola to pomoc len falošná!

Nedostávali nič, čo tak veľmi potrebovali! Ani muníciu, ani účinnejšie zbrane, aby sa USA neohrozovali!

Tvrdiť, že dnes jej niekto ešte pomáha, je výsmech Ukrajincom!

Ale ako povedala Radičová v rozhovore s Bárdym, tí, čo tu hlásali klamstvá, si nevedia a nechcú priznať, že sa mýlili!

Ona to myslela na voličov dnešnej vládnej koalície, ale to rovnako platí na všetkých, čo verili len vojnovej propagande a ani pri faktoch si nepriznajú omyl!

====

Dnes tvrdiť, že sankcie poškodili Rusko a nie EÚ, to je asi to najzaostalejšie.

Rusko to nepoložilo, ale položí to EÚ!

====

To musí byť naozaj zúfalstvo, utešovať sa tým, že kvôli mobilizácii museli Rusi utekať z Ruska akokeby tu neutiekla polka Ukrajiny!

A pred čím asi?

====

Tým, že sa Rusko vyhrážalo celému svetu, že použije aj jadrové zbrane, neurobilo nič iné, než čo urobili aj USA, keď mali na Kube Rusov pod oknom!

====

Najväčší váš omyl je, že niekto tu ospravedlňuje Rusko! Toto je práve tá vydieračská propaganda, že keď nechceš mňa, tak chceš Fera!

Kto kritizuje USA, západ alebo EÚ z ich chýb, to logicky vôbec neznamená, že tým ospravedlňuje Rusko!

To znamená len toľko, že nevidí svet propagandisticky jednoducho ako stelesnené zlo v Rusku a stelesnené dobro v USA, EÚ alebo v západe. 

To znamená, že vidí aj vinu USA a západu na tejto vojne!

O ktorej už aj Trump hovorí, že bola vyprovokovaná a v tom má pravdu aj keď sa správa pri Gaze ako Hitler!

My nemusíme milovať ani Rusko, ani USA! Takú snahu majú len propagandisti, aby sa im dobre štvalo do tretej svetovej!

Hlavne do tejto vojny štvali USA a ich propaganda! Takže nech si tam teraz nasadia vojakov a ráčia sa ohrozovať a nepredhadzovať len vazalské štáty a len ich občanov ako zajace!

====

Aj ovplyvňovanie volieb v USA sa nedokázalo, tiež to bola len propaganda a šírenie hoaxov!

Je to dementná propaganda, že každý, kto si dovolí myslieť a rozmýšľať, vždy vraj len kvôli Rusku!

Ale najnovšie tu máme správy ako USA malo po svete celú sieť mimovládok a novinárov, aby ovplyvňovali voľby v EÚ!

Či to teraz už len klamú a to tiež vymyslelo len Rusko?

Však aj vyhodenie Nord Stream hádzali na Rusko a najskôr je za tým práve USA a nie Ukrajina!

====

Rusko EÚ vôbec nepotrebuje likvidovať, lebo nám tu v EÚ vládnu takí dementi a byrokrati, že ich stačí nechať robiť a sami zničia celú EÚ!

====

A túto frašku s koncom vojny mali USA v pláne!

Nikdy sa neplánovali zapojiť tak, aby sa ohrozovali!

Pragmaticky ste to teda neohodnotili!

Iba malé deti si môžu myslieť, že politikou hýbe ľudomilnosť USA!

Tak naivne tu nikto nevyznával ani ZSSR! Preto ste ako prví naivní komunisti so slepou vierou v stelesnené dobro v USA!

Rozhodne je menej nebezpečné veriť v ocot, ako v to, že túto konšpiráciu o dobytí celej Európy Ruskom vylieči len tretia svetová!

Lebo octom sa nebudú liečiť všetci!

A vás nikto nenúti liečiť sa octom, ako ste vnucovali všetkým svetovú vojnu!

Ale už akí šialenci musia byť ľudia, čo chcú vlastné konšpirácie liečiť treťou svetovou, lebo až to zabezpečí skutočný mier?

Ako povedala Radičová, ľudia si nechcú priznať omyl!

A čo je na tom také strašné? Ja som si ich priznala už veľakrát. Pochopila som, čím som si spôsobila násilníka, čím som to vnútorne zapríčinila ja. Mna to zaujímalo, kde som urobila chybu ja. Nemala som problém priznať si to.

Priznala som si chybu, že som volila SaS a ešte som sa za to aj ospravedlnila v článkoch.

Priznala som si chybu, že som volila OĽaNO ako protiváhu k progresívcom a ešte aj za to som sa ospravedlnila v článkoch!

Takže, keď oľutujem voľbu Smeru, tiež sa to dozviete, ale zatiaľ neľutujem!

A keď uvidím dôkazy proti mojim argumentom alebo aspoň niečo logické, prečo píšem nepravdy, nebudem mať problém uznať to, veď človek sa môže aj mýliť!

A čo vy?

Môžete sa aj mýliť? Či musíte mať vždy pravdu a nikdy sa nemýliť?

Tak sa teraz vy zamyslite, kde ste vy napísali, že ste sa mýlili v tom a v tom a teraz sa za to ospravedlňujete!

Začnite najprv sebou, kde všade a pri čom všetkom ste to písali a kde všade ste sa za svoje omyly ospravedlňovali!