malinova

Ako som nemohla byť sama sebou.

Pri mojej mame som mohla byť sama sebou, aj pri mojom mužovi 14 rokov. Ale keď som sa s ním chcela rozviesť, už nie.

Taktiež som mohla byť sama sebou odkedy som začala blogovať a to od roku 2003. Mohla som byť sama sebou 19 rokov písania blogu.

Nikdy som nezažila, že by mal môj syn nejaké výhrady voči tomu, čo píšem. Za posledné roky, pred napadnutím Ukrajiny Ruskom, tu mám od neho asi 500 mailov, čo sme si písali, keďže býva ďaleko. Samotná moja nevesta mi povedala, že sa až čudovala, aký máme vzťah, koľko sa rozprávame. Takže mali sme nadštandardný vzťah.

Takisto som sa vždy čudovala, že nejaké matky môžu mať konflikty s dcérami, keď ja mám s dcérou taký krásny vzťah a už končí aj VŠ.

Moje písanie tohto blogu začalo synovi vadiť až po napadnutí Ukrajiny Ruskom a presne od článku, kde som citovala Murína, čo písal o žlťáckej tlači a Ukrajine.

To si vy nepredstavujte, že my sme sa hádali naživo. Môjmu synovi vadilo, že čo si ja myslím v 800 kilometrovej diaľke!

A teba čo do toho, čo si ja myslím doma?

Ja som teba nikdy nechodila otravovať, čo si si ty progresívne písal. Lebo ja som tolerantná a aj keby si bol jehovista, tak to rešpektujem a píš si čo chceš.

Ale aby mi syn rozkazoval, čo si ja doma budem myslieť, to je drzosť na n-tú.

A drzosť bola aj to, keď mi tvoja žena povedala, že pre pokoj v rodine sa nemám zaoberať politikou.

To je dobrá drzosť, že ja sa doma a navyše v inom štáte nemám zaoberať politikou, lebo vás v inom štáte ide z toho poraziť!

Keby mi toto povedal partner, že čo si mám myslieť a čo nemyslieť, tak by letel z okna!

Ale vlastnými deťmi som sa nechala terorizovať, že som vždy bola ticho, aby sme mali dobré vzťahy a kvôli vnučkám. Aby som tam mohla chodiť. Ako tolerovaný nacista!

Môj syn tam odmietal chodiť, lebo on nebude tolerovaný nacista a nie sú to jeho vnučky.

Bola som vydieraná vlastne vnučkami. Keď chceš pokoj, nechaj sa urážať mlčaním. Nerozprávali sme sa už vôbec, len čo budem jesť alebo aký film si pozrieme. Od toho napadnutia Ukrajiny som sa tam necítila dobre.

A za to, že som písala svoje politické názory! Veď osobné veci píšem až od Vianoc, keď som s nimi skončila po tom, čo už na mňa aj kričal.

Kedy som si ja mohla dovoliť kričať na mamu? Ja som taká drzá nikdy nebola. 

Načo ma čítaš, čo si ja doma myslím? Čo teba do toho, čo si ja myslím ako dospelá?

Toto by si voči mne nemohol dovoliť žiadny muž! Aby mi diktoval, čo si mám myslieť, o čom sa mám nechať presvedčiť. Čo ja mám alebo nemám písať.

A keď ste moje deti, tak čo? Ste si ma adoptovali na výchovu?

Ani moja mama nebola tak mizerný rodič, aby mi diktovala, čo si mám myslieť!

Jedno šťastie, že som sa nenarodila ja vám!

Máte svoje svokry, tie vám mamu aj babku nahradia.

A naopak, ja si neželám, aby ste po mne snorili, čo ja robím alebo nerobím.

Čítajte si svojich progresívnych novinárov, ktorí vám vymyli palice.

.