malinova

Štrajk učiteľov

Už začali štrajkovať a plánujú si aj naďalej, ale učitelia nikdy nebudú mať odvahu ísť do nejakého naozajstného štrajku. Takže toto nikoho nejako znepokojovať nemusí, budú len akože štrajkovať nejakým tričkom.

Napriek tomu budú zo školstva učitelia utekať a to nie kvôli platom, ale stále stúpajúcej byrokracii (ako v zdravotníctve), ktorá ich tak stresuje, že tomuto stresu nedokážu odolávať. Síce sa stále a len hovorilo o odbúravaní byrokracie v školstve, ale to sa naozaj len hovorilo, deje sa presný opak, že stále stúpa (ako v zdravotníctve). To je to, čo učitelia nesú veľmi ťažko lebo ich to veľmi a už nielen psychicky ale aj fyzicky ničí. Už moje omnoho mladšie kolegyne nevládzu a cez víkendy sa po stresoch len dávajú dohromady, aby mali silu neochorieť ani ďalší týždeň. Ničí ich to už nielen psychicky ale aj fyzicky a preto utekajú zo školstva!

Takže nie platy sú to hlavné, ale neskutočná byrokracia, ktorá teraz bude v súvislosti s reformou len stúpať, bude to odstrašujúce v školstve pre možných učiteľov, prečo radšej pôjdu preč. 

Kto by chcel skutočne zachraňovať školstvo, tak nerieši platy ale moloch zbytočnej byrokracie. Ale toto sa podľa mňa riešiť nebude, čiže bude ďalej len stúpať a školstvo bude preto ďalej strácať učiteľov, čo si to prídu len vyskúšať a ako mladí preto radšej pôjdu robiť inde.

Čo sa týka platov, môžete zvýšiť len pracovníkom v školstve ako kuchárkam a začínajúcim učiteľom. Aj keby mali všetci v školstve úplne rovnaké platy, kvôli tomuto sa ženy búriť nebudú. Ich vzbura, že rovno odchádzajú, nastáva len vtedy, keď už ich ten stres postihuje zdravotne.

Školstvo vôbec nepotrebuje inú než „byrokratickú“ reformu, teda aby nefungovalo len takto formálne. To odčerpáva toľko síl učiteľom, že preto kvalita klesá a nemajú právomoci na riešenie narúšania vyučovania. Nikto z vás by to nedokázal, učiť v triede, kde bežne môžu narúšať celé vyučovanie dvaja-traja žiaci. Dokázal len s takými výsledkami, aké teraz máte!

Najkľúčovejší je problém disciplíny na školách, čo progresívci popierajú, lebo presadzujú len práva žiakov a také tvorivé učenie, v ktorom sa pri týchto podmienkach nedá učiť. Keby si to vyskúšali pri takých podmienkach, aké majú učitelia bežne, tak by zo škôl ušli!

Rozumy nám tu dávajú ľudia, čo si to len pár týždňov vyskúšali alebo učili pred mnohými rokmi v celkom iných podmienkach.

Celá reforma je opäť len byrokratická a na papieri, že všetko sa bude inak volať, hovorí sa iná teória, ale zostane len pri teórii, lebo v praxi sa to disciplínou nezmení a tie podmienky stále nebudú iné!

Môžete vymyslieť akúkoľvek reformu, disciplínu to nevyrieši! Dnes vám budú žiaci narúšať akokoľvek tvorivé vyučovanie, lebo časť z nich sa vždy nudí aj pri hrách. Je to o prístupe k deťom, je to zlou výchovou detí.

No ale školstvo sa potrebuje zahrať, že má reformu a mnohí sa na tom zas nabalia.

Pozorne sledujem všetky nové nápady a ešte som nevidela ani jeden, čo by sme aj doteraz dlhé roky nerobili!

A naša škola sa ešte nehrá na reformu, lebo o toľko by stúpla byrokracia k tomu. No zaručene viem, že robíme všetko to isté, čo tieto pilotné školy, lebo sledujem výstupy z týchto škôl, čo tak nového robia a nič nové!

Všetko to robíme už roky!

Je to disciplínou na školách a sústavným narúšaním vyučovania, že sa žiaci nesústredia na vyučovanie ale na vyrušovanie naokolo. Nikomu sa nikdy nič za to nestane, lebo dnes sú učitelia zastrašovaní rodičmi!

Je to výchovou detí, že nič nemusia, školu nepotrebujú, aj tak sa dostanú kde chcú a keď majú akýkoľvek problém, na vine sú len učitelia!

Už dávno sme v opačnom extréme! Ľudia o tom nemajú predstavu, nakoľko.

Nevyriešite to touto reformou a ani zvýšením platov!

Disciplína sa nijako na školách riešiť nebude, ani výchova dnešných detí, lebo máme módny liberálny ošiaľ výchovy v opačnom extréme, že vám dieťa bude vykrikovať, že sa nudí pri akejkoľvek hre, nieto ešte pri učení a akejkoľvek námahe. A stačí v triede takýchto detí len päť a ničia iným ich hru. Pritom nemôžete s každým robiť niečo iné pri vysokých počtoch!

Kde vám zároveň budú odborníci od stola hovoriť, že nemajú žiadnu súťaživosť a zároveň, že ich súťaživosťou demotivujete!

Bohužiaľ, aj v tomto sme prešli do extrému, od práv dieťaťa k naprostému chaosu vo výchove, kde potom matky trpia depresiami, že ani malé deti nezvládajú a nevedia potom ani vlastné deti zniesť, lebo šikanujú aj rodičov!

Toto je len dopad, čo vidíte v školstve!

A kto nás zbaví týchto extrémistov?

Ako v politike nikto!

Nevyriešite to ani platmi, ani reformou!

To len pokračuje hra, že sa to rieši, pre tých, čo za to berú plat a odmeny!

Momentálne mám skvelú triedu a mimoriadne usilovných žiakov oproti priemeru. Cez prestávku im zhasnem, už dosť, prestaňte počítať, máte prestávku a počítajú ďalej, ale ja som na prvom stupni a momentálne mám šťastie na iných rodičov, čo na tých deťoch vidno. No tak to nie je každý rok a v iných triedach. Píšem všeobecne o kľúčových problémoch, že je to výchovou v rodinách na čom sa dá stavať. 

Ale nám sa tu vnucuje v spoločnosti aj do škôl zhubná a chaotická výchova ako tvorivosť!

Čo som tak vypozorovala u detí, viac kamarátov majú deti z konzervatívnych kresťanských rodín (nejde o to, že sú konzervatívne ale poznajú nejaké hranice), lebo iným toľko neubližujú. Mávajú väčšiu empatiu a preto ich deti na kamarátstvo uprednostňujú.

Zlou výchovou rodičov pripravujú svoje deti aj o kamarátov! Keď niečo urobí ich dieťa, riešia cudzie deti alebo učiteľa a to zvlášť na druhom stupni už pri šikane iných!

Moja domnienka, prečo majú v Česku lepšie výsledky:

Od korony používam české online učebné materiály na matematiku a tak som objavila, že majú učivo na matematike vyskladané lepšie a logickejšie na ročníky a ako sa u nás učilo voľakedy, že naopak viac učiva! My toľko učiva nemáme a nelogicky vyskladané. No ja si ho prehadzujem podľa vzoru v Česku. Napríklad som naučila násobilku deti už v druhom ročníku a vtedy som používala materiály z českého tretieho ročníka a naša geometria za českou výrazne zaostáva. Tam deti nepreťažujú a preto majú lepšie výsledky?

Taktiež mám vlastnú metódu na učenie násobilky bez učenia naspamäť, učili sme sa ju len v škole a pre rodičov to malo byť prekvapenie, naše tajomstvo, že už ju vedia. Nikto to doma neprezradil, že sa ju učíme. No tajomstvo som si vymyslela preto, aby mi nikto nevyčítal, že ich preťažujem a porušujem naše nelogické! Preto mi musel stačiť len čas v škole!

Takto učíme napriek školstvu, nie s podporou školstva! Učitelia budú potajomky učiť, keď zoberú ďalšie učivo. Miesto toho, aby sme pridali ako v Česku!

Denník N poradňa vo výchove:

„Môj syn však už plynule rozpráva, v súvislých vetách (hovoriť začal veľmi skoro). Svoje správanie zatiaľ odôvodňuje iba tým, že „sa hneval“, ale občas nám chce vypichnúť oči alebo kopnúť zvieratko iba tak, „zo srandy“.

Denník N, iný článok, iné dieťa:

„Problém je však v tom, že vidím na synovi, že máva návaly hnevu, zrazu sa z ničoho nič rozbehne a narazí do nás. Skočí, vedome ublíži a potom sa smeje. Odmieta akýkoľvek rituál spánku, jedenia alebo prechádzok, aký máme roky. V posteli podskakuje, pichá do očí a vykrikuje. No proste správa sa ako fagan, ktorého nikto nevychoval. Keď ho konfrontujeme s jeho správaním a chceme sa o tom porozprávať, v 50 percentách prípadov sa rozplače, ale nikdy nevysloví, či mu niečo vadí alebo žiarli. Len sa rozplače a potom sa tvári, že nič sa nestalo, rozbehne sa a hrá sa ďalej.

Manžel bol vždy slabší článok vo výchove, nevedel si s Félixom nastaviť hranice, tak si ho doslova vybral za obeť a vybíja si všetko na ňom. V dôsledku toho sa mu manžel vyhýba a Félix plače, keď s ním nemôže byť alebo keď ho neuspáva. V momente, keď príde, zas robí manželovi zle. Ťahá ho za tričko, vlasy, hryzie ho…. Ak ho vyzve na hru, agresívne odhadzuje hračky, skočí naňho a smeje sa, všetko ničí. Mám pocit, že sa to deje, len keď príde manžel. Nerozumieme tomu správaniu, ktoré prichádza plus-mínus raz mesačne a trvá niekoľko dní. Manžel to už nezvláda a začína sa špirála nervozity a agresie. Potrebovali by sme poradiť.“

„Manžel zároveň potrebuje zadávať Félixovi hranice. Je možné, že niektoré z prejavov správania sú práve o tom, že synček testuje, kam až môže zájsť, respektíve si pýta, aby mu tatino hranicu určil. Aj my rastieme s našimi deťmi a učíme sa naše rodičovské zručnosti. Zadávanie hraníc je jedna z nich. Na to, aby sme sa to naučili, potrebujeme mať priestor a čas a takisto nám pomáha povzbudenie partnera.“

z komentárov:

„No neviem. Tie rady sú na milújarmilu.“

.