Nekreslíme novú zahraničnú politiku. Sme za užitočných idiotov.

https://komentare.sme.sk/c/23406223/isiel-robert-na-vandrovku-pise-samo-marec.html

Títo naši užitoční idioti – akože novinári jednej politickej strany kritizujú neposlušnosť voči USA a Británii ako že neposlúchame svojich rodičov:

Citujem Sama ako opisuje našu suverenitu (čo vieme, že ju nemáme)

„Slovensko! Malá, ale zároveň veľká krajina, dobrý, ale zároveň aj zlý nápad! Povstalo si, hoci na nesprávnu stranu. Konečne svetu ukazuješ, čo znamenáš (veď práve – až tak veľa zase nie). Ale sa trasú! (Netrasú.) Ale pozerajú! (To áno.)

Si ako taký pubertiak, ktorý má na všetko jasný názor, ale keď mu mama povie (mama je britský veľvyslanec), aby sa obliekol, lebo je vonku fakt zima (nebodaj by nebola tretia svetová), tak tresne dverami, lebo má právo obliecť sa svojstojne, samostatne a suverénne. A keď sa potom vráti so zápalom pľúc (bez tretej svetovej) – čo sa aj nevyhnutne vráti, keďže si obliekol pyžamo (odmietal svetovú vojnu) a navyše na hlavu –, tak sa mama postará (Británia sa o nás stará).

Ako taký pubertiak: peniaze máš od rodičov (natŕčame paprče), pomíňaš ich na hlúposti, a keď ti to povedia, tak sa oduješ. Poprosia ťa, aby si trochu pomohol v domácnosti, týždeň sa s nimi nerozprávaš. Požiadajú ťa, aby si si aspoň v detskej izbe urobil poriadok, tak im vysvetlíš, že je to tvoja izba, a vyberieš sa za tým chalanom, o ktorom všetci vedia, že je grázel, ale stále lepšie grázel ako rodičia. A potom sa vrátiš vyspať domov, lebo tam je teplo a jedlo a posteľ, a aj to vreckové si vypýtaš. No stále sa odúvaš. Aby vedeli.

Iste, všetci sme to zažili, ale mnohí sme z toho aj vyrástli.“

https://komentare.sme.sk/c/23406223/isiel-robert-na-vandrovku-pise-samo-marec.html

Naši rodičia sú EÚ, teda Nemecko a Francúzsko a USA, veľkí bratia Británia a Česko a my si ich výchovu malého decka nevážime ako si váži Samo, lebo už vo svojej izbičke malého decka vyrástol na stále malé decko, čo má poslušne poslúchať rodičov.

Aj takto sa dá nazvať s USA na večné časy alebo natŕčanie zadku správnym smerom. 

Nemusíte to nazvať zadkom ako Schutz alebo Denník N, ale tak, že sme v ich výchove ako ich dieťa!

Predtým sme teda boli dieťa vo výchove ZSSR a teraz sme dieťa vo výchove USA, ich lokajskej EÚ a veľkých bratov s pohlavkami, keby sme niečo kritizovali.

Samo asi nechtiac opísal svoju výchovu doma, prečo má teda takéto demagogické predstavy o výchove, že sa vzdúval v detskej izbe a dnes už nevzdúva a poslušne otŕča zadok.

Ale ja som takú výchovu nemala, lebo ja som žila v normálnej rodine kde som mohla čokoľvek kritické hovoriť a moja mama ma vždy porazila silou fakt dobrých argumentov. Keby to bol zažil aj Samo, možno nechápe rodinu ako demagogickú štruktúru o poslušnosti ale ako primárne spoločenstvo, kde ti ukážu silu argumentov a ako konštruktívne kritizovať v diskusii.

Aj tak stále mama vyhrala, zakaždým som jej uznala, že toto sú fakt dobré argumenty. Dokázala to práve liberálnou výchovou a preto je mi vzorom ako to dosiahnuť. 

Keby ma boli vychovávali ako to opisuje Samo o Británii a EÚ, tak určite trieskam aj dverami, lebo takto liberálna výchova nevyzerá!

Inak napísal len také omáčky, ktoré my môžeme otočiť naopak. Požičiam si teda jeho text a dám ho naopak (vymením v ňom Rusko za USA):

„Vystúpime v americkej televízii alebo iného rodiča, kde porozprávame veci, ktoré síce nie sú pravdivé, ale chcú ich počuť. Pôjdeme do USA alebo do postele k inému rodičovi a zrazu nás s nimi spája polstoročné priateľstvo, dokonca rodičovstvo a pri tejto príležitosti vydáme aj známku. Keby len známku, dodáme celý rad „novinárov“ s natrčenými zadkami“. Teraz to bude len bác, bác po riťke za neposlušnosť.

Navštívime, nadviažeme, ukážeme. Tvárime sa, že konečne niečo znamenáme, nie ako v tom ZSSR. Tvárime sa, že táto poslušnosť je prejavom dospelosti. No to určite.

USA je predsa absolútne známe svojou ohľaduplnosťou k menším krajinám aj dodržiavaním dohôd. Sú známe hlbokým, ľudským prístupom. Na celom svete niet spoľahlivejšieho a príjemnejšieho partnera; s USA má každý len najlepšie skúsenosti, veď sa opýtajte Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Dnes im za to hrozia len vojny a farebné revolúcie po voľbách, keby neboli na želanie USA. Opýtajte sa všetkých krajín, ktoré s nimi ani nemusia susediť!

A USA? Samozrejme – veď celé Slovensko je ako jedno stredne veľké americké mesto. Počtom obyvateľov a takmer aj rozlohou. Na mape nás z USA nevidno a niekto by si pri ich geografických reáliách azda aj položil otázku, prečo je vlastne tento okres samostatnou krajinou. Keby sme teda samostatnou boli!

Nie, ani náhodou nenakreslíme nové nevídané vektory „suverénnej“ zahraničnej politiky. Sme pre USA za užitočných idiotov spolu s inými užitočnými idiotmi – len s mnohými veľkými bratmi, čo tiež o ničom nerozhodujú. Ale vyrástli vo svojich detských izbách na nesvojprávnych dospelých. Oni si vreckové vážia!“

https://komentare.sme.sk/c/23406223/isiel-robert-na-vandrovku-pise-samo-marec.html

Chvalabohu, že ma nevychovával niekto demagogický ako Samo Marec, lebo v takej rodine by som tiež trieskala dverami!

No kedy už on z tejto výchovy vyrastie? Veď nemusí demagogicky myslieť do smrti len preto, že tak to videl, že vyrásť znamená len konečne poslúchať?

Možno mu ZSSR nestihlo takú výchovu znechutiť. Iné je to zažiť tých Samov.

.