„Rok 2034: Telá kritikov, nepohodlných aktivistov i novinárov sa hompáľajú na pouličných lampách. . . „

Viac o knihe

„2034: Vojna zúri naplno. Milióny utečencov sú v pohybe. Nie však z východu na západ, ale zo západu na východ. Milióny Nemcov, Francúzov, Švédov či Rakúšanov sa predierajú do relatívne bezpečného Poľska, Česka, Maďarska i Slovenska. Na Bratislavu dopadajú prvé rakety typu Kassám. Slovenská armáda prekračuje hranice Rakúska, aby vytlačila spojenecké moslimské milície a paravojenské skupiny ľavicových extrémistov z pohraničia. Vojna zároveň dáva nacionalistickej vláde v Bratislave zámienku tvrdo zakročiť proti akýmkoľvek odporcom režimu. Ozbrojenci šikanujú obyvateľstvo, telá kritikov, nepohodlných aktivistov i novinárov sa hompáľajú na pouličných lampách… Rok 2084. Svet sa prebúdza do každodennej pochmúrnosti. Na oboch stranách Európy, rozdelenej novou Železnou oponou, sa začína rozplietať príbeh dvoch ľudí, ktorí môžu zmeniť osud zvyšného sveta.“
https://www.martinus.sk/771169-2084/kniha
 

Martin Jurík o budúcnosti Európy: Sám som bol zhrozený z toho, čo v knihe predpovedám

Nakoľko je tá kniha dystopickou fikciou a nakoľko ide o váš prorocký politický komentár? 

„Nejde o žiadne proroctvo, skôr som sa zahrával s určitou mierou pravdepodobnosti. Na základe dlhodobého sledovania vývoja na Západe a mne známych skutočností som si nakreslil „worst case scenario“. Bola za tým aj ambícia vytvoriť antiutopický postapokalyptický román, čiže je tam aj autorská hyperbola, aby bol dej i príbeh pre čitateľa atraktívny. Miestami som sa sám zhrozil z toho, čo píšem. Išlo o scenáre, ktoré nikdy nechcem zažiť a nechcem, aby ich zažili moji potomkovia.“

https://standard.sk/702675/martin-jurik-o-buducnosti-europy-sam-som-bol-zhrozeny-z-toho-co-v-knihe-predpovedam
 
 
Neviem, či viete, že politickí aktivisti Progresívneho Slovenska vymysleli, že ich voliči majú hádzať voličom vládnej koalície do schránok fikciu, že nás napadne Rusko, aby sme si to predstavovali a necítili pri tom strach!
 
No my si ich predstavivosť predstaviť vieme a nemusia nás ubezpečovať, že pri nej nemáme cítiť strach!
Možno cítia z vlastnej predstavivosti strach oni, ale nám je ich predstavivosť na smiech! Takže my z tejto predstavy strach nemáme! Ja osobne som sa dokonca vsadila s Jirkom Ščobákom (bloger na SME aj tu) o 1000 eur, že nás Rusko, ak nebude vojna, po výhre Ruska nad Ukrajinou neobsadí. Keď skončí vojna na Ukrajine a do roka nás Rusko neobsadí, vyhrala som ja 1000 eur. A keď nás obsadí, tak on vyhral 1000 eur.
Táto stávka vznikla na jeho výzvu, že „ak niečomu naozaj veríme, máme sa s ním vsadiť o nejakú sumu“. A tuto sumu si potom určil on. 
 
Myslím si, že voliči vládnej koalície by mali začať hádzať do schránok voličom extrémistických progresívcov úryvky z tejto knihy – ako ich a len fiktívne zomelie vlastný extrémizmus.
Nebolo by to šírenie strachu, ale preto, aby sme pomohli ich predstavivosti naivných ľudí, ktorí čakajú hrozbu z Ruska a hrozbu terorizmu zo západu nie. Ani hrozbu z totality šírenej zo západu, keďže najprv to fiktívne vznikne po terorizme na západe!
 
„Budeme ho dávať ľuďom do schránok.
Nie preto, aby sme šírili paniku a strach, ako to tvrdí Úrad vlády.
Ale preto, aby sme pomohli predstavivosti bežných ľudí, pre ktorých sú hrozba vojny a ničenie právneho štátu len akýsi vzdialený problém, ktorý sa ich netýka.
V Podzemnom kuriérovi zistia, že sa ich týka a ako.“
 
Ak vám niekto ponúkne ich fikciu, tak sa s ním aj vsaďte, ktorá z tých fikcií sa skôr stane realitou, či hrozba z Ruska alebo terorizmus a zákonitá totalita zo západu následkom ich extrémizmu!
 
 
Posúďte, ako by im to prospelo, prečítať si fikciu o tom ako dopadnú, podľa reakcií tých, ktorí ju už čítali:
 
 
„Nuž… Dado Nagy povedal (alebo napísal?), že je to najlepšia slovenská kniha za posledných 10 rokov. Možno na tom aj niečo bude. Určite je však najdepresívnejšia. Po jej prečítaní má človek obavy z budúcnosti, že môže nastať až také peklo. Orwell to síce stále nie je; 2084 mu aspoň neleží pri nohách ako nejaký plagiát, ale nesie sa mu na pleciach ako inšpirácia.“
===
„Interpólovaním súčasného politicko-spoločenského rozloženia v Európe vznikla kniha, ktorej dej má veľkú pravdepodobnosť sa stať. A čo je najhoršie – je to vcelku nepríjemné čitaníe. A realistické. 2084 možno istým spôsobom považovať za Juríkov manifest na dianie v týchto dobách a možno práve napísaním tejto knihy získal štít pred útokmi tých, vďaka ktorým sa Európa v roku 2084 dostala do opisovanej situácie. Čítanie je to tvrdé, drsné, viacero hlavných postáv to nedá do poslednej strany. Oceňujem najmä autorov prehľad o isláme a Koráne.Klobúk dolu. Vznikla kniha o problematike, ktoru je potrebné začať riešiť už teraz pokiaľ nám situácia neprerastá cez hlavu. A obávam sa, že autor bude na čiernej listine veľmi veľa „vítačov“….“
===
„Veľmi znepokojivé čítanie

Počas čítania som viac krát musela “rozdýchavať” to čo som prečítala. Je to síce fikcia, ale vychádza zo súčasného stavu sveta, a keď máte čo i len trochu informácií o tom čo sa deje okolo nás, bude to znepokojivé čítanie aj pre Vás. Pretože to, čo sa tam píše nemusí byť o pár rokov len fikcia, ale krutá realita. Už teraz vidíme čo robí politika otvorených hraníc s krajinami západnej Európy. Výborná kniha, odporúčam.“

===
„Je potrebné uznať, že Martin Jurík sa naozaj na túto knihu svedomito pripravil. Poctivé štúdium histórie a kultúry islamu sa nedá poprieť.“
===
„Naopak, sú posadené do príbehu a je zjavné, že autor má bohatú fantáziu, keď dokázal tak dôveryhodne opísať úplne novú víziu sveta. Dej sa nedá nijakým spôsobom predvídať a núti človeka čítať so zatajeným dychom. Fakt skvelá kniha. Som ohromená. Masterpiece.“
===
„Perfektná autorova príprava, analýza a dej…s otvorenými ústami. Pohľad na súčasný svet s odstupom desiatok rokov, na idealistickú absenciu pudu sebazáchovy v politike, ktorá môže mať fatálne dôsledky v dlhodobom meradle, kam môže zájsť bagatelizovanie akýchkoľvek snáh (zvonku a zvnútra) o deštrukciu demokracie, na neznalosť potencionálneho nepriateľa, jeho cieľov, ako aj jeho odhodlanie“
===
„Nuž, predčila moje očakávanie. Najprv čo sa týka deja – bolo zaujímavé sledovať dej a retrospektívne odhalovať všetky príčiny „rozkladu“ západnej európy a čo sa týka faktov – s nimi autor tiež dobre pracoval, aj keď dôsledky ostali vždy len v rovine teoretickej. Myslím si, že scenár, aký autor podáva, sa v tejto spoločnosti neudeje – spoločnosť je v takom stave a na takej urovni – aj vyspelosti aj intelektu, že až takéto pohltenie a doslova „zdevastovanie“ západnej civilizácie, dúfam, nenastane.

Odporúčam to pre všetkých nadšencov utópie, ale aj pre tých „inteligentných“, ktorí radi premýšľajú o spoločnosti, význame demokracie, slobody…“
===
 
„veľmi zaujímavá kniha, vychádzajúca z myšlienky o ovládnutí sveta Islamským štátom“
 
===
.

Recenzia: Dystopický román Martina Juríka 2084

Hlavnou témou knihy je hrozná budúcnosť nielen pre našu krajinu, ale aj pre celú Európu. 
 
 

„Zabudnite na našu dobrú Európu, kde si každý môže robiť a myslieť, čo sa mu zachce. Kde nie sú prísne pravidlá a sloboda sa kladie nadovšetko ad absurdum. Nefunkčný systém prílišnej tolerancie sa zrútil. Premýšľam, či sa všetky vyspelé civilizácie musia zakaždým zrútiť pre svoju prejemnelosť, uvoľnenosť mravov a morálky. Nikomu sa nechce nič brániť so zbraňou v ruke. Každý si myslí, že pohoda, lahoda a veget bude naveky.

Autor nám predkladá temnú budúcnosť. Európske štáty pohltí islamský kalifát, zachránia sa len krajiny V4, ktorých odmietavé postoje voči prisťahovalcom poznáme. Hektická doba ich však naženie do náručia fašizmu. Vojenské zriadenia fungujú-nefungujú, prenasledujú vlastných občanov. Z knihy nie je úplne zrejmé, či za diktátorským režimom a biedou stála nevhodná ideológia, alebo príčinou hospodárskeho úpadku bola masívna slnečná erupcia v roku 2033, ktorá vyradila elektroniku a navždy pochovala internet. Je totiž celkom jasné, že taká udalosť by skutočne zničila nejeden vládny systém. Je potom otázne, či by iné spoločenské zriadenie bolo úspešnejšie a ústretovejšie k občanom, než aké nám nastoľuje autor v snahe poukázať na nevhodnosť danej ideológie.

Na fašistickom Slovensku žije aj jeden z dvoch hlavných predstaviteľov knihy, Chris – nemecký Slovák. Mňa ale oveľa viac zaujal Ali, žijúci v Rakke. Ali je konvertita, intelektuál, zubný laborant. Pokúša sa prežiť v krajine zmietanej islamskou svojvôľou. Je mladý a túži zažiť aj niečo iné než strach a násilie. Hľadá lásku. V pomýlenom svete, kde ženy sú len materiál na uspokojenie sexuálnych chúťok a reprodukčných povinností, sa pravoverný muž najľahšie dostane k otrokyni. Neustále som si ju nazývala hetéra, lebo jej meno mi neutkvelo v pamäti. Chudák Ali si myslel, že keď si denne so ženou užíva sex, už je to láska. Ona si však plnila iba svoju povinnosť. Lebo keby si ju neplnila… To, čo by sa s ňou stalo, je čítanie len pre silnejšie povahy. V knihe nechýba mučenie, popravy, ktoré môžete vidieť trebárs cestou z práce a vôbec, kdekoľvek a kedykoľvek na námestiach. Lebo je dobré udržiavať si moc nad verejnosťou strachom. A je hrozné ostať kresťanom, nosiť znak, ako kedysi nosievali židia.
 

Vráťme sa však k príbehu. Ali sa neskôr skutočne zaľúbi do ženských očí. Pretože jedine tie zahliadne v háboch, ktoré majú chrániť jemné citlivé mysle pravoverných chlapov pred ženami a znemožniť tým hrozným nehanebným stvoreniam, aby dráždili zraky mužov svojou zmyselnosťou. Tie oči Aliho nadchnú pre myšlienku, že existuje aj iný, lepší Korán. Že Korán len neznalci zle chápu. Verí, že islam môže byť láskavý. Za túto vieru, hoci jemu nejde ani tak o vieru, ako o lásku k žene, Ali podniká strastiplnú cestu za hlavou cirkvi. Snívaj svoj sen, Ali! Verím, že tam, kam si sa dostal, sa môžu splniť všetky tvoje sny. Temné časy láske nežičia, ale nemôžu ju úplne zahubiť. Politika je vecou mužov. Len málo žien baží po moci, lebo tie nemajú v povahe niekoho alebo niečoho sa zmocňovať. Bolo by strašné, keby sa zmocňovanie a násilie stalo realitou našich dní.

Kniha 2084 je výborná, skoro dokonalá. Charaktery postáv sú vykreslené tak živo, že ich chápete, cítite s nimi, vidíte ich pred očami. Konajú logicky aj vo svojej nelogickosti, lebo všetci sme ľudia a ľudia sú omylní. Jediná postava, ktorej konanie a pozadie jej skutkov nedávalo zmysel, bol ruský agent. Možno je dnes moderné brojiť proti Rusom, za starého režimu sme mali ich glorifikovania dosť. Ibaže o čo tomuto agentovi skutočne išlo? Naozaj bol ochotný takto skončiť? A prečo vlastne? Rusi sú rovnakí ľudia ako my. Ich konanie a chúťky by mali mať rovnaké východiskové body ako naše – teda bohatstvo, moc, lásku, rodinu… Čokoľvek robíme, robíme s nejakým cieľom: pre niečo alebo pre niekoho. No pohnútky ruského agenta sa nevyjasnia, jediné, čo od začiatku viete, že táto postava nič dobrého neprinesie.

Bojím sa akéhokoľvek extrémizmu. Zatemňuje ľuďom mozog a pripravuje ich o šťastie, pokoj a lásku. Dúfam, že sa Martin Jurík mýli. Že ani v roku 2033, a ani skôr, nenastane taká strašná slnečná erupcia s takýmito následkami.“

https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-dystopicky-roman-martina-jurika-2084-z-pohladu-zastupkyne-brutalnej-romantiky
.
.
.
.
.

dystopický román 2084

 

 

„opisuje migračné vlny bielych Nemcov a Francúzov zo západnej Európy, a tú medzičasom ovládol Islamský štát.

 

V rozhovore pre Štandard opisuje, ako Nemecko trpelo nedostatkom triezvej diskusie ohľadom nelegálnych migračných vĺn. „Všetky médiá v Nemecku sa počas migačnej krízy postavili za vládu, čo sa v Nemecku naposledy udialo počas Tretej ríše. Bol to bizarný surreálny stav, ktorý by sa v demokratickej spoločnosti nemal udiať,“ opisuje dôvody, keď klesla dôvera spoločnosti v médiá hlavného prúdu a následný stav spôsobil vznik takzvanej alternatívnej scény. „Ani jedna strana nepoľavuje, keďže obe sa cítia v pozícii obete, čo je hlavný príznak konšpiratívnej spoločnosti. To je veľmi nebezpečné, robili to nacisti, komunisti a dnes to robia islamisti.“

 

Ak sa zabráni akejkoľvek triezvej diskusii alebo rozvoju kritického myslenia, tak spoločnosť smeruje do totalitárnych vôd. „Veľká väčšina voličov AfD nie sú žiadni extrémisti, ale sklamaní voliči CDU a SPD, tvrdí v rozhovore. „Angela Merkelová bola, podobne ako Robert Fico, svojho času politický oportunista. Nevynechala žiaden prostriedok, aby si udržala moc.“ Jej politika v Nemecku zanechala podľa neho katastrofálne dedičstvo.

 

V roku 2019 ste aj na základe svojich skúseností zo života v Nemecku napísali román 2084 o tom, ako bude vyzerať Európa o niekoľko desaťročí, keď budú k nám do strednej Európy prúdiť migranti zo západnej Európy, ktorú, naopak, ovládnu islamizačné vlny. Keď človek žije v Nemecku, vznikajú v ňom takéto obavy?

 

Myšlienka tohto románu je u mňa omnoho staršia. Vznikla už začiatkom tisícročia, začal som nad ňou uvažovať po útoku na Dvojičky a neskôr po vražde holandského režiséra Thea van Gogha, ktorý si dovolil kritizovať extrémistický islam a podradnú rolu žien v tomto náboženstve. Bol zavraždený náboženským fanatikom za bieleho dňa na otvorenej ulici.

Táto vražda otriasla demokratickou Európou i mnou a nastolila otázku, do akej miery je možná tolerancia netolerantných. Námet vo mne kvasil dlhodobo. Zbieral som si k tomu literatúru, odkladal som si rôzne články, čítal plno kníh. Keď som sa z Nemecka vrátil na Slovensko, hybným momentom bola pre mňa migračná kríza, ktorú Nemecko jednoznačne nezvládlo. Nemci nechali otvorené hranice a Angela Merkelová sa tomu bezradne prizerala.

Ako vravíte, už pri vražde van Gogha Európa vedela, že je tu vážny problém, no napriek tomu migračnú krízu neriešila seriózne. Prečo to tak bolo podľa vás, ako v tom čase nemeckého občana?

Neriešil sa radikálny islam. V tom období sme tu ešte nemali problém nekontrolovanej nelegálnej migrácie, ako ju tu vidíme posledných desať rokov. Európa bola v tomto smere relatívne stabilná. Ak odhliadneme od okrajových elementov, ako boli rodinné libanonské klany v Berlíne, v Nemecku boli moslimovia celkom dobre integrovaní. Charakteristická pre nich bola turecká menšina, ktorá väčšinou skvelo zapadla.

 

V roku 2015 však do krajiny dorazili státisíce mladých mužov. Nešlo o ženy s deťmi, ktoré by potrebovali pomoc a ochranu, ako je to v prípade ukrajinských utečencov. Nezriedkavo išlo aj o vyvrheľov vo vlastnej krajine. Mnohí patrili ku kriminálnikom utekajúcim doma pred justíciou, k náboženským extrémistom, prípadne k povaľačom, ktorým šlo o sociálne výhody. Ak sa veľké množstvo takýchto ľudí dostane do demokratickej spoločnosti, tá zrazu netuší, ako má správne reagovať.

Ako je možné, že mediálne sa migranti predstavovali ako rodiny s deťmi, bezbranní utečenci, ktorí utekajú pred vojnovým nebezpečenstvom a prenasledovaním, keď bežní Nemci videli, že to tak nie je? Nemecký Spiegel pred pár rokmi písal o vytriezvení mladej nemeckej policajtky, ktorá išla s nadšením pomáhať migrantom na hranice so Srbskom, lebo podľa správ médii očakávala, že tak bude pomáhať biednym utečeneckým rodinám. Bola však šokovaná, keď videla, že ide o hordy mladých mužov.

Nemecké médiá z tohto vytriezveli počas neslávne známej silvestrovskej noci v Kolíne v roku 2015, keď došlo k masovým sexuálnym útokom na ženy. Vtedy túto tému začali médiá aspoň čiastočne vnímať kritickejšie. Rôzne inštitúcie venujúce sa analýze médií vtedy kritizovali ich postoj.

Všetky významné médiá, najmä verejnoprávne, sa v priebehu migačnej krízy postavili na stranu vlády, čosi podobné sa v Nemecku naposledy dialo počas Tretej ríše. V demokratickej spoločnosti by k niečomu podobnému nemalo dochádzať. Médiá sú od toho, aby vládu kontrolovali, dozerali a kritizovali, odhaľovali jej zlyhania, kauzy a nútili ju k lepším riešeniam. A nie, aby sa jej jednostranne zastávali.

Prečo sa s vládou stotožnil aj kultúrny establišment a „občianska spoločnosť“?

Myslím, že sa presadil úprimný názor, že sa ide pomáhať niekomu, kto pomoc potrebuje. V Sýrii a Iraku zúrila vojna, Islamský štát masakroval civilistov, Rusi bombardovali sýrske mestá. Kdesi v človeku – aspoň u nás na Západe – je niečo, čo prirodzene chce pomáhať. To je, samozrejme, správne. Ale tí, ktorí pomoc reálne potrebovali a naozaj utekali pred vojnou, končili najmä v Turecku či v blízkych bezpečných krajinách. Keď si zachraňujete holý život a beriete so sebou aj rodinu, neutekáte krížom cez polovicu sveta, ale do najbližšieho možného bezpečného „prístavu“. Najmä ženy s deťmi takéto cesty zvládajú dosť ťažko.

Od vydania vašej knihy v roku 2018 situácia ešte viac akcelerovala. Ako sa odvtedy zmenil pohľad Nemcov?

V Nemecku sa spoločnosť polarizovala. Asi ako všade na Západe. Médiá svojho času zlyhali pri objektívnom adresovaní tém, ututlávali situáciu, zľahčovali jej vážnosť. Adekvátne tomu výrazne klesla dôvera v etablované médiá. Začala sa utvárať alternatívna scéna, ktorej ambíciou bola sprvu istá objektivizačná korekcia a snaha písať o tom, o čom mainstream nepíše, no mnohé takéto médiá napokon skĺzli do konšpiračnej scény, ktorej podhubie existovalo síce už predtým, no týmto nabralo na legitimite.

Naznačujete, že jeden extrém stvoril druhý extrém, a pravda sa prepadla niekde v priepasti medzi nimi?

Extrémy sa vždy vytvárajú navzájom. Neviem však, či bolo vajce skôr ako sliepka. Problém nie je v tom, ktorý extrém tu bol skôr. Ale to, že keď vznikne jeden extrém, spoločnosť sa následne radikalizuje na oboch stranách. Ani jedna strana nepoľavuje, keďže obe sa štylizujú do roly obete, čo je hlavný príznak konšpiratívnej spoločnosti. To je veľmi nebezpečné, robili to nacisti, komunisti a dnes to robia napríklad islamisti. Tvária sa ako obeť. Máme tu samé obete, ktoré sú v skutočnosti páchateľmi. Výsledkom je, že objektivita sa, ako vravíte, kamsi prepadáva a tým trpí občianska spoločnosť.

Nakoľko je tá kniha dystopickou fikciou a nakoľko ide o váš prorocký politický komentár? 

Nejde o žiadne proroctvo, skôr som sa zahrával s určitou mierou pravdepodobnosti. Na základe dlhodobého sledovania vývoja na Západe a mne známych skutočností som si nakreslil „worst case scenario“. Bola za tým aj ambícia vytvoriť antiutopický postapokalyptický román, čiže je tam aj autorská hyperbola, aby bol dej i príbeh pre čitateľa atraktívny. Miestami som sa sám zhrozil z toho, čo píšem. Išlo o scenáre, ktoré nikdy nechcem zažiť a nechcem, aby ich zažili moji potomkovia.

V knihe naznačujete, že ak západnú Európu ovládne islam, my v strednej Európe sa im síce ubránime, ale vládnuť nám budú rôzni autoritatívni politici. Koho zo súčasnej politickej zbierky by ste odhadli, že to môže byť?

Radikálne totalitárne režimy často vznikali akoby z ničoho, prichádzali plazivo, pod rúškom dobrých úmyslov. Nacistická NSDAP bola dlhodobo strana politických frašiek a stroskotancov, kým neprišiel rok 1932 a raketovo vystrelila nahor.

Ale až akceptácia zo strany etablovaných demokratických subjektov jej otvorila cestu k totálnej moci. Extrémistom vždy najlepšie poslúži kríza, lebo sa tvária, že jediní majú liek na jej riešenie a vsugerujú spásu.

Téza vašej knihy je tiež vlastne silno politická a polarizujúca. Nestáva sa vám, že na vaše stretnutia s čitateľmi chodia skôr priaznivci Harabina a podobne?

Práve naopak. Paradoxne, najväčšiu kritiku som schytal z konšpiračnej strany, ktorá ma považuje za progresívneho slniečkara. Ľudia, ktorí si knihu prečítali, majú podobné nastavenie ako ja. Sú stredoví, nechcú byť politicky vťahovaní na jednu alebo druhú stranu a uvedomujú si stav a polarizáciu spoločnosti a podobne ako mne im to lezie hore krkom.

To boli pôvodní gastarbeiteri, ale po nich prišla riziková „tretia generácia“…

Áno, po nich prišla druhá a tretia generácia, ktorá sa už narodila na Západe, začala hľadať svoju identitu a cítila sa nevítaná, vykorenená. Identitu často hľadala v radikálnom islame. K tomu sa pridal neustály nový prúd migrantov, medzi ktorým už boli ľudia, s ktorými sa nedalo tak ľahko pracovať. Aj medzi nimi a moslimami, ktorí sa už narodili v Európe, dochádza k bojom a konkurencii. Ani o tom sa veľmi nehovorí, ako sa tvoria gangy, ktoré medzi sebou súperia a vybavujú si účty. Až kým sa niekde nestrieľa a nehoria autá.

Bývalý šéf nemeckej tajnej služby Hans-Georg Massen tvrdí, že ak by Nemecko chcelo zabrániť masovej migrácii, dokázalo by to urobiť ľahko. Podobne ako Dáni, ktorí prijali opatrenia, po ktorých migranti do tejto krajiny chodiť nechcú. Prečo Nemci stále nedokážu urobiť reálne kroky na zastavenie migrácie?

V tom má Massen pravdu. To, že na Slovensku ekonomickí migranti nezostávajú, nie je zapríčinené akýmsi naším šovinizmom, o ktorom oni, mimochodom, nič nevedia, ale tým, že nie sme atraktívni. Slovensko nie je bohatou krajinou, ktorá ponúka štedré sociálne benefity, aké, mimochodom, Dánsko zrušilo.

Respektíve dali im poukážky na nákup potravín, liekov a drogérie, nie však peniaze…

Tento krok Dáni aj spropagovali, a tak sa z Dánska stala neatraktívna krajina. Sociálne siete arabských i afrických krajín majú silné konšpiratívne podhubie, v ktorom sa šíria správy o rozprávkovom Západe. Takto sa kedysi šírili správy o Nemecku, kde údajne každý dostane od Angely Merkelovej byt, auto a bohatú rentu. Ľudia masovo odchádzali zo svojich domovov a zaradili sa do prúdu migrantov. Aj preto treba v týchto krajinách informovať o tom, čo ich na Západe reálne čaká.

Medzitým z Nemecka prichádzajú šokujúce správy, ktoré sú ako z čierneho dystopického filmu. Vo väčších nemeckých mestách, kde majú na školách deti moslimských radikálne uvažujúcich ľudí často prevahu, deti s kresťanských rodín konvertujú na islam, pretože čelia šikanovaniu a necítia sa súčasťou kolektívu…

Nemci z takýchto štvrtí potom v drvivej väčšine odchádzajú preč, alebo deti vyberú zo školy. Odchádzajú do miest, kde nie je vysoká koncentrácia migrantov. Myslím, že by som konal rovnako. V takejto škole by som deti určite nenechal. Týmto spôsobom sa však iba utvrdzujú paralelné spoločnosti, ktoré sú odrazom zlyhanej integrácie. Tieto spoločnosti sú potom dokonalou živnou pôdou pre extrémizmus a koncentráciu ideológie, tajné zhromažďovanie zbraní a kujú sa tu rôzne plány na teroristické akcie.

Koncom minulého roka podobné plány nemecké tajné služby aj odhalili.

Vašu knihu krstil Martin Poliačik, v tom čase poslanec za SaS. Mnohým napadne – prečo nie Richard Sulík?

Išlo skôr o osobný vzťah s Martinom Poliačikom, považujem ho za triezveho človeka, ktorý svojho času viedol aj Akadémiu kritického myslenia.

Nechýba vám však starý Sulík, alebo aspoň stará SaS?

Chýba mi SaS spred desiatich rokov, predtým, ako sa rozpadla. Vtedy predstavovala pluralitu viacerých názorov. Terajšia SaS mi pripadá oklieštená a aj po odchode Richarda Sulíka z postu predsedu podľa mňa prestáva byť stranou, ktorá by na Slovensku mohla mať nejaký výrazný vplyv.

Ako sa žije vám, ktorý sa pohybujete skôr v tom liberálnejšom prostredí, s takýmito názormi na migráciu?

 

Boli to však liberálne médiá, ktoré začali používať nálepku islamofób na každého, kto uvažoval nad nelegálnou migráciou rozumne…

V každej krajine sa sa migračná kríza 2015 vnímala inak, v Európe som si všimol širokú pluralitu názorov. Ak odhliadneme od vtedajšej jednohlasnosti nemeckých médií, u nás na Slovensku mi ten pohľad prišiel triezvejší.

Ale na Slovensku sa väčšinovo ujal v médiách postoj, že migrant je spoločenský poklad, za ktorý by sme mali byť vďační.

Je to možné, ale šlo skôr o pohľad politického komentariátu, nie skreslenie spravodajstva. O kríze ako takej sa u nás informovalo. Politickí komentátori sú bežne subjektívni a prezentujú vlastné politické postoje.

===

Jeden zo spôsobov, akým progresívna ľavica reaguje na nárast „populizmu“, kam sa donedávna radili aj kritické názory na migráciu, je legislatívne posilňovanie trestania takzvaného hatespeechu, nenávistného prejavu. Nebojíte sa, že za svoje názory môžete byť niekde raz aj trestnoprávne stíhaný?

Nemyslím si, že by som mal voči niekomu nenávistný prejav, či už voči nejakej menšine alebo skupine ľudí. Dokonca vo svojej knihe obhajujem islam ako náboženstvo, ktoré je reformovateľné, pervertované akurát zo strany radikálov, a ktoré dokáže byť tolerantné – ako napríklad ukazuje Abbásidský kalifát.

===

Ten navrhovaný zákon nie je o nenávisti, on je definovaný veľmi vágne a môže byť rizikom pre každého, kto má politicky „nesprávny“ alebo kritický názor v migrácii, homomanželstvách alebo transgenderizme.

S homonanželstvami som nikdy problém nemal, žiaden nemám a nepovažujem ich za kontroverznú tému. Homofóbia je pre mňa rovnako zvrátená ako antisemitizmus. Na druhej strane sú pre mňa fabulácie o viac ako dvoch pohlaviach na inteligenčnej úrovni konšpirácií o plochej Zemi. To však neznamená, že by sa o kontroverzných témach nemohlo civilizovane hovoriť. Ak sa dá ľudí prehovoriť, tak vecnými argumentmi, nie však urážkami a z pozície nadradenosti.

Ak sa zabráni akejkoľvek triezvej diskusii alebo rozvoju kritického myslenia, tak spoločnosť smeruje do totalitárnych vôd. V spoločnosti sa musí umožniť slušná diskusia pri každej téme, akokoľvek je nepohodlná. Tu ide totiž skôr o nepohodlie, ktoré isté témy môžu vyvolať, ide o individuálny zápas s kognitívnou disonanciou. Až umlčanie kritickej diskusie obvykle prináša ozajstný hatespeech. Vtedy sa dostávajú k slovu extrémisti, ktorí sa umlčiavania neboja. Nepatria medzi tých, ktorí sa po útoku stiahnu. Práve naopak. Oni túžia po konflikte, ťažia z polarizácie a radikalizácie.

V Nemecku to občas pôsobí tak, akoby sa nemecké tajné služby a Spolok na ochranu ústavy viac starali o ostrakizovanie politikov AfD, ako by riešili hrozby islamskej radikalizácie. AfD pritom čoraz viac rastie. Objavili sa tiež úvahy, že by mohla byť strana zrušená. Ako bude reagovať štvrtina Nemcov, ktorá sa utieka k strane, ktorá reflektuje ich politickú objednávku, ak by bola strana zrušená? Nevytvára to ešte väčšiu nedôveru voči štátu?

Povedzme si otvorene, väčšina voličov AfD nie sú žiadni extrémisti, ale sklamaní voliči CDU a SPD. Nemôžeme všetkých sympatizantov či voličov tejto strany hádzať do akéhosi extrémistického spektra, ktoré sa v Nemecku akoby náhle materializovalo. Je to dôsledok politického vplyvu Angely Merkelovej, ktorá posunula CDU výrazne doľava a doslova kanibalizovala SPD. Krátkodobo sa jej táto politika darila.“

(krátené)

Martin Jurík (1973)

je beletrickým autorom medzičasom desiatich kníh. Koncom minulého leta mu vyšlo tretie pokračovanie satirickej fantasy Škoricovník, v ktorej naplno paroduje neduhy spoločnosti či politiky. V súčasnosti pracuje na poslednom diele Škoricovníka i na novom komiksovom hrdinskom príbehu z čias doby bronzovej.

Tiež dúfam, že sa tak nestane, lebo ja by som chcela pre progresívnych novinárov riadny súd a aby mali obhajcov ako mali ešte aj nacisti! 
 
No roztáčanie extrémizmu vždy roztáča aj opačný a keď sa nezastavia, budú ich opační extrémisti, ktorých takto stvoria, vešať po uliciach. 
 
Presne takúto budúcnosť si neprajem a preto im stále odporúčam, aby s roztáčaním extrémizmu prestali! A možno starý Šimečka, so svedomím nacistu, má lepšiu predstavivosť, že ich budú opekať. Ale to je fikcia z knihy, ktorú krstil Martin Poliačik v ktorej sa píše aj o mučení!
.
.
.
 
Môžete mi veriť, že keby som šla po ulici, kde by chceli obesiť progresívneho novinára, tak ja s tým hlboko nesúhlasím a chcem pre vás obhajcu! 
 
Ako liberál by som nikdy nesúhlasila s tým, aby vás obesili bez súdu alebo odsúdili v totalitnom štáte!
 
Ale kvôli progresívnym novinárom sa zatknúť nenechám a pomyslím si, že ja som robila všetko preto, aby ste tu extrémizmus neroztáčali!
 
Je to ako v tých rozprávkach, kde hlavný hrdina, ako každý človek, je oslovený mravčekmi alebo včelami, studničkou, jablonkou alebo pieckou, aby im pomohol, lebo mu budú na dobrej pomoci. 
Nevie si predstaviť ako by mu mohli mravčekovia alebo včely pomôcť, zdajú sa mu to malé bytosti (ako Hobbiti, chápu to len vo filme).
 
No zachránia ho práve mravčekovia alebo včely. Dobrého hrdinu!
 
Tak aby ste potom mali mravčekov, čo vás zachránia!
 
Tak konajte!
 
Zatiaľ tak, že mravčekovia vás obídu (ako obišli aj Matoviča)! Zatiaľ práve vás Hobbiti (váš ľudský odpad, malí ľudkovia) vidia ako Sarumana a vašich fanúšikov takto:
.
.
.
.
.
Oni vás, darmo ich tak vidíte vy a otáčate realitu!
.
.
.
.
https://www.youtube.com/watch?v=Y5NTgZA-xWE
.
.
.
.
Hlavne, aby ste mali predstavivosť! Hoci len , čo prinesie strata veta!
.
.
.
.
.
.
.
.

My nie sme NATO ani EÚ

19.11.2024

My sme len ako maličký a nesvojprávny štátik, vazalský štát USA, len kolónia západu, ako sme predtým boli len kolónia východu. Akékoľvek rozhodnutia tu nerobia Slováci, len vydieraní vazali USA. Slováci chceli len slobodu a miesto toho nás nahnali do EÚ a NATO. Referendum o EÚ ledva prešlo aj to len pre silnú propagandu v médiách. Na NATO sa nás nikto [...]

SME Fedor Gál: „Tá moc vedela, že končí. Oni tam mali tie svoje veľké inštitúcie a ústredné výbory a informácie agentov v zahraničí a využili príležitosť. „

19.11.2024

V aréne hoaxy a podvody šíria dezinformácie, že nežná revolúcia nebola nikým organizovaná, len čisto spontánna. To vieme už dávno, že tomuto mnohí ľudia naivne veria, lebo takto im to a hlavne mladým bolo podávané. Určite nie je v záujme propagandy o nežnej revolúcii hovoriť, že ju komunisti umožnili a že pri nej spolupracovali! Pre propagandu to [...]

Denník N: „Vojna sa skončí, keď Rusko pochopí, že nedokáže vyhrať. Buď preto, lebo je cena privysoká, alebo preto, lebo prehráva. „

18.11.2024

Čerstvé správy z totalitného hnoja na Denníku N a SME. Dnes budú zábavné ich hlúposťami. Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný vykopal spisovateľku, ktorá sa mu hodí, že toto hovorí ona („expert“) a nie on: „Vojna sa skončí, keď Rusko pochopí, že nedokáže vyhrať. Buď preto, lebo je cena privysoká, alebo preto, lebo [...]

Vít Rakušan

Pre nízke platy či byrokraciu protestovali v Prahe stovky policajtov i hasičov

21.11.2024 14:33, aktualizované: 14:44

Prekáža im najmä dlhodobé podfinancovanie bezpečnostných zborov a nedostatočné finančné ohodnotenie ich príslušníkov.

polícia, košice, akcia exces, policajt

Inšpekcia v prípade zabitia muža v Košiciach obvinila aj druhého policajta

21.11.2024 14:26, aktualizované: 14:39

Policajná brutalita v Košiciach

Andrej Kiska

Polnocou sa končí osobná a dopravná ochrana exprezidenta Kisku

21.11.2024 14:11, aktualizované: 14:39

Informoval o tom rezort vnútra s odvolaním sa na právoplatné rozhodnutie súdu.

Medzinárodný trestný súd / CPI / ICC /

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykače na Netanjahua, Galanta i veliteľa Hamasu

21.11.2024 13:26, aktualizované: 13:37

Súd zatýkacie rozkazy vydal pre podozrenia z vojnových zločinov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,658
Celková čítanosť: 5780167x
Priemerná čítanosť článkov: 3486x

Autor blogu

Kategórie