Progresívni novinári popierali a popierajú znásilnenia žien ako hoaxy!

Pochybujem, že tu niekoho naozaj zaujímajú znásilnenia. Toto som už dávno vzdala, že by niekoho naozaj zaujímalo ako predchádzať tomu, že ženy znásilnenia neohlasujú.

Takže napíšem príklady, prečo ženy znásilnenia neohlásili.

Maminu kolegyňu psychologičku znásilnil Róm večer za ich domom a vyhrážal sa jej železnou tyčou, ktorú našťastie nepoužil, spadla na ňu a bol vtedy sneh. Bola to hneď ohlásiť a potom nám rozprávala, čo všetko ponižujúce kvôli tomu prežila aj na polícii, ako to vyšetrovali.

To keby si vypočuli normálni ľudia, nikto by nikomu z rodiny neradil ohlásiť to. Nikto by svojej blízkej osobe neprial toto zažiť za ohlásenie znásilnenia, ešte väčšie traumy z ohlásenia ako len zo znásilnenia, čím sa len znásobujú.

A ženy o tom vedia, majú približný odhad, čo všetko by ich za to čakalo a preto to nejdú ohlásiť. Vyhráva zdravý rozum, že v takomto štáte nie! To by sme tu museli mať inú spoločnosť a iný prístup k znásilneniam a k vyšetrovaniu znásilnení.

Úplne chápem všetky ženy, čo to nejdú nahlásiť. Ušetria si traumy z vyšetrovania a dokazovania. Možno aj celé roky súdov, kde nebude rešpektované ich právo na súkromie. To nemajú zaručené.

Ja sama som v 18tich zažila niečo veľmi hrozné v nočnom vlaku so sprievodcom. Dlhé roky som to za znásilnenie nepovažovala, lebo ten sprievodca ma nedonútil k súloži, to sa asi bál. Ale veľmi dlho ma prenasledoval a nútil do súlože, asi aby ma donútil vydieraním nejako dobrovoľne, nie násilím. A keďže sa v tom nočnom vlaku objavili dve sprievodkyne, okamžite som sa na ne nalepila a všade chodila za nimi, že sa bojím tohto sprievodcu, lebo ma obťažuje. Na to mi povedali, že on toto robí bežne a že nech teda ostanem s nimi. A ja som sa tak veľmi bála, že keď vystupovali na nejakej stanici na perón, vystupovala som s nimi, držala som sa ich ako kliešť. Tým som im po čase liezla na nervy a začali ma presviedčať, že už sa nemusím báť, už mi dá pokoj a ukázali mi kupé v ktorom môžem zostať. Vlak bol poloprázdny, všetci, kto tam bol, spali a neodvážila som sa niekoho budiť, že bojím sa sprievodcu.

A chvíľu som spala a potom ma ten sprievodca znova našiel a ja som pred ním utekala na chodbu. No to už bol medzičasom opitý a začal sa mi vyhrážať, že keď sa s ním nevyspím, tak ma vyhodí z vlaku rovno do poľa a otvoril dvere na idúcom vlaku a vystrčil ma ležiacu na zemi von z vlaku, že mi z idúceho vlaku trčala hlava. Takže k niečomu ma donútil v strachu o život, že ma vážne vyhodí z vlaku, lebo je opitý. To mu bolo potom asi jedno, či ma zavraždí, keď je opitý. K čomu ma donútil, to nebudem opisovať. Dlhé roky som to za znásilnenie nepovažovala, keďže to nebola súlož. Teraz si myslím, že sa to dá klasifikovať ako znásilnenie a sexuálny násilný čin.

Nikdy som to nenahlásila a vôbec to neľutujem, že som si ušetrila ďalšie traumy s vyšetrovaním.

Asi najviac som bola nahnevaná na tie dve ženy, čo mi vôbec nepomohli, keď sa ma len zbavili, že už mi nič nehrozí. A navyše, že ho kryli, keď to o ňom vedeli, že je to uňho bežné, že obťažuje cestujúce. Asi toto zohralo najväčšiu rolu, že rovnako takto ľahostajne a zradne budú mať k tomu postoj iní. Asi tak mi iní pomôžu ako tie dve, ktoré som prosila o pomoc.

Myslím si, že celkom dobre som sa s tým vysporiadala. Jednoducho som časom na to zabudla a nikdy na to nemyslela.

Jediná trauma, čo mi z toho zostala, bola že odvtedy som prestala jazdiť nočnými vlakmi a to na asi 20 rokov. A nepáčilo sa mi, že ľudia pre to nemali pochopenie. Nebudete im predsa vykladať, prečo nechcete ísť nočným vlakom, tak som zakaždým povedala len, že sa bojím. A neznášala som to presviedčanie, že čo si taký strachopud a nemáš sa čoho báť. Nerešpektovali môj strach z vlaku. Nemali pre to pochopenie. A to by mohli rešpektovať aj keď im nepoviete dôvod.

Toto som raz popísala anonymne a uverejnila iná blogerka na SME, aby ľudia nevedeli, že je to môj príbeh. A vtedy aj novinárka na SME Holinová kritizovala v článku ako ľudia na to reagovali. Začali to celé spochybňovať, že to musí byť vymyslený príbeh, lebo vraj dvere na vlaku sa nedajú za jazdy otvoriť. No vtedy, keď sa to stalo, sa dali! Ja som si to nevymyslela a nič z toho som si nevymyslela.

Ale na tých reakciách bolo vidno prístup v spoločnosti. Práve to Holinová kritizovala.

Druhýkrát ma znásilnil môj exmanžel päť mesiacov po rozvode a tým, že mi držal sklenenú fľašu nad hlavou, že mi ju roztreskne o hlavu. Nechcela som byť zohavená, nechcela som to riskovať, lebo viem, že bol toho schopný po predchádzajúcich fyzických napadnutiach. To som tu už raz opisovala a vôbec nemám chuť to znovu opisovať. Dôležité je to, čo je dôležité k tejto téme dokazovania.

Toto som okamžite nahlásila, lebo ma k lekárovi zobrali z krízového centra v ktorom som už bola pred rozvodom. Ľutovali, že takto podcenili situáciu, že už sa mi nič nestane, ale im som to nemala za zlé. Potom ma zas zobrali k právničke, kde som mala možnosť vypovedať miesto na polícii, že ony to polícii postúpia.

Moj exmanžel to znásilnenie priznal pred našim susedom s ktorým do mňa hučali, aby som to nenahlásila, potom to priznal dvom ženám v dedine, kde sme vtedy žili. Mohla by som mať troch svedkov, ale všetci traja odmietli svedčiť, že toto sa otcovi svojich detí nerobí! Mne dávali otázky, či ho chcem zničiť! Takže za takýchto okolností som ho teda nezničila, keby som za to mala byť ešte odsudzovaná!

Pred dverami právničky mi povedal, že ma znásilnil preto, aby ma ponížil. Pomyslela som si, že on už nemá žiadnu moc ma ponížiť a že je absurdné, že si myslel, že ju ešte mal. Keď niekoho už nemilujete, tak ju nemá. Nemá na vás vnútorne, tak darmo by vás znásilňoval, to je len telo.

Ale keď som vošla dovnútra, hneď som právničke povedala, že on vám to aj do očí tu povie, že ma znásilnil, rovno vám to tu prizná.

A na to som zostala šokovaná, že mi ženy vo vnútri povedali, že to nemá žiadnu váhu svedectva, lebo ako právnička nemôže byť mojim svedkom a ani tá ďalšia pracovníčka. Takže ani toto sa nedá použiť, keď jej to povie rovno do očí.

Povedzte mi, kto už tu znásilnenie dokáže?

Tie hlupane, čo si myslia, že po 15 tich rokoch dokážu obchytkávanie a bez svedkov?

Vidím ich ako veľmi, veľmi naivné, keď si myslia, že sa to dá dokázať hoci aj hneď a nieto ešte po 15 tich rokoch, keď tu sa ťažko dokazuje aj pichnutie nožom alebo zlomeniny, ako vznikli tržné rany, či sa to mohlo udiať takto…

O to väčšie politické divadlo to pre mňa je! 

Na SME včera vyšiel dlhokánsky článok s výpoveďami 19 znásilnených, čo boli často len obchytkávanie a nedá sa dokazovať ani súlož.

A presne ako som písala, tie ženy vypovedajú, že ich nepodporili v ohláseniach ženy! Toto by bola kritika do radov žien! Že ich nepodporili ani ich najbližšie ženy. A potom kritika polície, čo som písala tiež, že to by bola kritika vyšetrovaní! Len potvrdili to, čo som už písala.

Ale to by ľudí nevyhnalo do ulíc na reklamu Korčoka. To je problém spoločnosti a hlavne žien a potom polície a vyšetrovania.

19 svedectiev o sexuálnom násilí: Namiesto pomoci nám poslanci napľuli do tváre

https://domov.sme.sk/c/23282971/znasilnenie-premlcacia-doba-pribehy.html?ref=tembox

Požadované reakcie od ich progresívnych vodcov:

„V týchto chvíľach si opakujem, ako je veľmi dôležité mať takýchto vynikajúcich novinárov. Vystavujete garniture pseudopolitikov, konspiracnych fanatikov a anonymnych haterov svoje tváre za nas všetkých. Drahí naši novinári, stojíme pri vás. Nebojte/me sa! Vydržať!“

Dobre to tento komentár vystihol, že to nie je podpora znásilnených, ale podpora progresívnych novinárov v ich politickom boji za Korčoka, stratu veta a teda ešte viac znásilňovaní po zavedení povinných kvót!

Podstatou je, že aj tému znásilňovanie žien zneužili na len politický boj, hoci nepremlčacie lehoty tu nepomohli žiadnej žene!

A že práve títo novinári pracujú pre stranu, ktorá tu chce dovliecť ešte viac znásilňovaní, keď bojujú za právo veta a kvóty na migrantov!

A že práve títo novinári umlčiavali všetky ženy, ktoré tu nechcú viac znásilňovania, že to sú len hoaxy, že sa také znásilňovanie deje!

Zakaždým, keď som o tom písala, že nechcem, aby tu bolo viac znásilňovaní, tak ma ešte prenasledovali v ich médiách, že som preto fašista alebo dezolát. To je umlčiavanie žien, ktoré tu viac znásilňovaní nechcú!!!

A to sa už nehanbia, že sú tam aj ženy novinárky, čo takto umlčiavajú ženy, ktoré varujú pred znásilňovaním?

Nie, ony ešte popierali znásilňovanie žien ako hoaxy!

To je práve to ich absurdné zlo. Že ešte majú drzosť hrať sa na nejaké ochrankyne žien!

To som už feministkám x krát vytkla, že pre politickú korektnosť hanebne mlčia, čím zabezpečujú ešte viac znásilnení!

A ešte som za to bola fašistka alebo dezolát! A tieto len politicky uvedomelé, ktoré pre politickú uvedomelosť znásilnenia rozmnožia!

Súvisiaci článok:

„Slovensko zatiaľ žiaden takýto prípad nepozná. „

Toto upozornenie na znásilňovanie by tiež len napadli ako hoax Republiky. Toto by ich zaujímalo, nie znásilňovanie, čo bude sprievodným javom!

A to potom nebudú ženy riešiť len obchytávanie, ale znásilnenia s vraždami!

„Burcujúce svedectvo od mladej Francúzsky, ktorá na Slovensku hľadá pokojný život, pretože v jej vlasti už taký nemôže mať. Pred voľbami by si to mal pozrieť každý, kto zvažuje voľbu niektorej z probruselských strán.“

 A argumentovať tým, že teraz na Slovensku znásilňujú Slovenky len Slováci je také hlúpe ako keby voľakedy umlčiavali Švédov s tým, že sa nemusia báť, lebo zatiaľ Švédky znásilňujú len Švédi!

Tu už vám slovo prevencia a myslenie na budúcnosť nič nehovorí a len pri šikane?

Iste, politicky korektným a servilným ženám nič. Hanba takým ženám!

.