Prvá vnucovaná propaganda od progresívcov začala v dobe migračnej krízy 2015 vnucovaním migrantov a vyhlasovaním občanov, ktorí k tomu mali len otázky, za fašistov, čo ich chcú topiť!

To bolo prvé stretnutie s ich extrémizmom, keď začali všetkých, čo k tejto téme mali hoci len otázky, prenasledovať ako fašistov! 

Dennodenne títo progresívni novinári, ktorí nám dnes vládnu cez mediokraciu, nadávali občanom do fašistov a dennodenne ich obviňovali, že chcú migrantov topiť! Už použitie slova „migrant“ bolo podľa nich fašistické, lebo povinne ich máte volať len utečenci!

Raz som tie články len na Denníku N počítala a bolo ich vyše 300 len k migrantom! Presné číslo by som musela hľadať v staršom článku, čo sa mi len nechce.

Taký mediálny teror dovtedy občania Slovenska nezažili (od 89), aby okamžite povinne týchto progresívnych novinárov poslúchali, inak nimi budú dennodenne vyhlasovaní za fašistov!

Začalo to nové vedenie SME v tom roku, zrejme dosadené na postupné zavádzanie takejto mediálnej totality na umlčiavanie občanov aj k ďalším témam, ktoré mali ešte len nasledovať!

Zhrození boli aj mnohí liberáli, ktorí začali SME hromadne po cenzúre opúšťať. 

Máte k tomu hoci len otázku a nepostupujete uvedomelo mlčky? Okamžite odstavovali aj liberálov, aj tých vyhlasovali za fašistov, ak okamžite nebudú opakovane vyhlasovať predpísanú propagandu! 

Už nie si liberál, keď máš k tomu nevyhovujúcu otázku! Už po takej otázke sa stávaš fašista a bez možnosti diskutovať!

Preto začala fungovať alternatívna scéna, lebo zavádzala sa tu mediokracia jediného správneho a povinne požadovaného názoru týmito progresívnymi médiami, inak ťa v nich zničia, ak si umelec, novinár, ktokoľvek z intelektuálnej elity, už k nej ako neposlušný patriť nebudeš! Preto ich intelektuálna elita, ktorá sa trasie o pracovné miesta, tak bojí! Neposlušných vedia mediálne zničiť!

Progresívne médiá začali fungovať ako popraviská pre neposlušných a to špeciálne na intelektuálnu elitu, ktorá je v akejkoľvek totalite najľahšie vydierateľná pre pracovné možnosti a uplatnenie!

Dnes si dovolia zastrašovať aj sudcov!

Sudkyňa Pružinec Eren pre HS

https://www.hlavnespravy.sk/sudkyna-pruzinec-eren-pre-hs-ako-vnima-kauzu-sudkyne-pamely-zaleskej/3243574

Intelektuálna elita sa začala báť o svoje miesta, svoju kariéru, svoje prežitie v takýchto ideologických bublinách.

Presne ako v socializme, ide o prežitie umelcov, novinárov, sudcov, vysokoškolských učiteľov, lekárov a každého, kto by v médiách nechcel byť mediálne popravený ako fašista, dezolát, nepriateľ štátu!

Vrátilo sa ovzdušie zo socializmu, aby si nebol vyhlásený za fašistu, neskôr dezoláta, neskôr sviňu, neskôr nepriateľa štátu…

Títo mladí horlivci, čo nevyrástli v socializme a v totalite, dodnes nevedia, aké sú verné kópie socialistických zväzákov a straníkov – uvedomelé komunistické kádre!

Myslia si, že uvedomelosť objavili až oni!

Ale že fungovala celkom rovnako už v socializme, to len nevedia, ako úboho preto pôsobia na tých, čo to už presne takto zažili, že presne takto fungovala!

Keby to vedeli, nikdy by takou karikatúrou na uvedomelosť nechceli byť!

No nové ovce sa v dorastajúcej mládeži vždy dajú nájsť! 

Staršia generácia s tým má skúsenosť a preto je voči niečomu takému kritická!

Ako som už písala, vždy im viac bude vadiť totalita ako zlodeji, ktorým to nikto nedokázal. Držia sa totiž toho, čo vidia!

Vidia, že polícia s rozviazanými rukami na nich nič nevie nájsť a počas toho sa tu zavádza len totalita!

Ukážka len jednej ich extrémistickej témy (Časom ľudia mohli vidieť aj ďalšie, za čo všetko budú týmito totalitnými novinármi zastrašovaní a umlčiavaní ako fašisti.):

Denník N – blog:

Progresívne Slovensko: kto je proti migrantom, je extrémista

„Vráťme sa však k  „progresívnym“ nápadom chalanov z Progresívneho Slovenska, lebo to ešte ani zďaleka nie je všetko. Ideme teda ďalej. Šesť strán neskôr sa vracia PS k migrantom, kde požaduje spoločný a dlhodobý mechanizmus, ktorý by  reguloval migračné toky. Po slovensky: „spoločný mechanizmus“ nie je nič iné ako kvóty na migrantov nadiktované Bruselom a „dlhodobý mechanizmus“ je na furt. Zrejme takto treba chápať „nový rámec naše kultúrnej identity“, o ktorom sa píše na strane 37, keďže migranti sú nielen tvoriví, ale aj talentovaní (posledná veta).

Komu sa zase chce, tu je presná citácia, pasáž Migrácia, s. 48, ods. 1 a 2:

Kombinácia demografického rastu mimo Európy, klimatických zmien a vojenských konfliktov na hraniciach EÚ, si vyžiada komplexný, spoločný a dlhodobo udržateľný mechanizmus regulácie migračných tokov. Ten bude zahŕňať nielen posilnenie a zdieľanie ochrany vonkajších Schengenských hraníc, ale aj nový režim azylu, integrácie,  vzdelávania a pracovného práva. Prístup k migrácii v Európe sa bude posúvať od protekcionistických politík smerom ku strategickému využívaniu talentu a ekonomického potenciálu, ktorý legálna a regulovaná imigrácia predstavuje.

Ďalšie štyri strany neskôr má čitateľ príležitosť sa dozvedieť, že je uväznený v zjednodušených dogmách, keďže okrem zopár zblúdilcov je prakticky celé Slovensko proti migrantom. Preto ho chcú progresívci prevychovať a čudujú sa, že napriek rastúcemu tlaku (zrejme z Bruselu) nebadať žiadnu zásadnú zmenu. Opäť nariekajú, že nemáme žiadne mechanizmy, ako si sem nasáčkovať hordu migrantov.

Presná textácia: kapitola Postoje k migrácii, s. 52, ods. 3:

Postoj Slovenska k migrácii zostáva uväznený v zjednodušených dogmách. Napriek rastúcemu tlaku nebadať žiadnu zásadnú zmenu v prístupe k migrantom. Nevytvárajú sa žiadne mechanizmy a schémy, ktoré by sa komplexne zaoberali situáciou migrácie a integrácie cudzincov. Azylová a cudzinecká politika je komplikovaná a nekoordinovaná, a to aj v súvislosti s ekonomickými záujmami štátu.

Potom je chvíľu pokoj a až na strane 90 túžia progresívci opäť po migrantoch, tento krát po „inteligentnej migračnej politike zameranej na pritiahnutie kvalifikovanej pracovnej sily“. Na prvý pohľad to vyzerá ľúbivo. Lenže! Uvádzam to tu preto, lebo patologická túžba po migrantoch chlapcami z Progresívneho Slovenska sa tiahne komplet celým dokumentom. Nájdeme ju skoro všade, všade je niečo zašité, niečo zakomponované, z čoho pri pozornom čítaní vylezie neustála a neutíchajúca  túžba importovať na Slovensko migrantov a cudzincov.

Presný text, ak sa vám chce, kapitola Reforma organizácie trhu práce, str. 90:

Našou víziou je pružný trh práce podporovaný aktívnou politikou zamestnanosti v kombinácii so solidárnym sociálnym systémom pre nezamestnaných – teda systém, ktorý chráni ľudí, nie pracovné miesta. Ten musí zároveň reflektovať demografickú krivku a nedostatok domácich pracovných síl vyvažovať inteligentnou migračnou a azylovou politikou zameranou na pritiahnutie kvalifikovanej pracovnej sily s vysokou pridanou hodnotou.

Aby ani náhodou neexistovala nejaká prekážka prílevu migrantov, požaduje Progresívne Slovensko „Jednoduché pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov“. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou musí byť ochrana ich práv. Zaujímavé, že o právach občanov Slovenska v celom dokumente ani ťuk.

Takto je to presne uvedené, kapitola Slovensko – krajina, ktorá pomáha, s. 125:

Zodpovedná imigračná politika. Jednoduché a flexibilné pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov (vychádzajúce z EÚ harmonizácie), ktoré prinášajú prospech všetkým. Súčasťou je ochrana ich práv (t. j. nie vykorisťovanie a obchodovanie) a integrácia postavená na mestách a občianskej spoločnosti.

Nasleduje posledná zmienka o migrantoch, návrh na vznik ďalšieho úradu a to „Imigračného a naturalizačného úradu“. Tam sa asi nahrnú všetci slovenskí slniečkari a budú naturalizovať pastierov z Ghany. A samozrejme náznak toho, čo je spoločné všetkým socanom, úrad, úrad, úrad. A háfo úradníkov. Samozrejme, daňový poplatník to zatiahne.

Presná textácia: kapitola Slovensko – krajina, ktorá pomáha, s. 125)

Zmena inštitucionálneho chápania témy a presun kontaktu s migrantmi do civilného prostredia. Podobne ako napríklad v Českej republike alebo v Rakúsku, o udelení povolenia na pobyt nebude rozhodovať polícia, ale moderný imigračný a naturalizačný úrad, ktorý bude zastrešovať imigračnú aj azylovú agendu a spolu-gestorom integrácie a zároveň tieto oblasti koordinovať.

Nadutosť, nadradenosť a kádrovanie sa tiahnu celým dokumentom. To, čo napísali, je čitateľovi predkladané ako fakt, bez akejkoľvek diskusie a kto si myslí iné, je extrémista. Podobne, ako to onehdy predviedol majster kontextuálneho myslenia. A mne to pripadá, ako keby boli chlapíci z Progresívneho Slovenska priam touto témou posadnutí. Jeden by čakal, že dobre, ako takí správni socani o migrácii niekde niečo šprtnú, aby sa nepovedalo, zašijú to nenápadne voľakde, aby si to nikto nevšimol, ale bum bác, tak to vôbec nie je, s touto témou šibriknkujú naprieč celým textom, od začiatku, až po koniec.

(krátené)

https://dennikn.sk/blog/1030304/progresivne-slovensko-kto-je-proti-migrantom-je-extremista/?fbclid=IwAR3ktiVIkjTUZsKx5yEaelJlsJ4q6HtI_tfvrHqHtwaIu2pi30PpMqdrb4M

Ono to vyzerá tak, že tu máme stranu Progresívne Slovensko, ktoré doteraz vo vláde nebolo. No to je len zdanie, najväčšia progresívna moc je v rukách progresívnych novinárov, ktorých nikto nevolil a boli len dosadení! 

Dnes má moc ten, kto ovláda médiá a o všetkom rozhoduje informačná vojna!

Takto nám vládnu cez progresívne médiá, ovplyvňujú zastrašovaním (najmä intelektuálnej elity) občanov Slovenska a siahajú cez nasadených ľudí aj do polície a justície. Taktiež s pomocou svojej straníckej prezidentky.

Sudkyňa Pružinec Eren pre HS

„Hlavné správy: Aký je podľa vás momentálny stav právneho štátu na Slovensku? A kde sú hlavné príčiny tohto stavu?

Ayşe Pružinec Eren: Stav právneho štátu na Slovensku by som prirovnala k bdelej kóme: môže sa prebrať a môže aj zomrieť.

Na otázku, kde sú príčiny, odpoviem názorom členky Súdnej rady Lucie Berdisovej, bývalej poradkyne tiež bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej, ktorá sa v jednom rozhovore v roku 2020 (viď tu) k zlyhávaniu právneho štátu vyjadrila nasledovne: „Keď eroduje demokracia a právny štát, lebo tie sú previazané, o našich životoch prestávajú rozhodovať férové pravidlá a začínajú o nich skôr rozhodovať konkrétni ľudia pri moci. V takej krajine sa žije veľmi ťažko, a to najmä ľuďom, ktorí by mohli vyrušovať držiteľov moci. Postupne prestáva žiť aj nádej na zmenu pomerov, lebo tí, ktorí držia moc, zmanipulujú pravidlá alebo ich aplikáciu tak, aby pri nej ostali“.

Lucia Berdisová tento názor vyslovila síce v súvislosti so situáciou v Bielorusku, avšak podľa mňa vystihuje príčiny stavu právneho štátu, ktorého sme svedkami aj na Slovensku.

Hlavné správy: Vy a niekoľkí ďalší odvážni sudcovia burcujete verejnosť a upozorňujete na to, že v štáte sa dejú veci, ktoré nie sú v súlade s právom. Nebojíte sa, že sa vás za to pokúsia nejakým spôsobom odstaviť alebo kompromitovať? Alebo sa tak už stalo?

Ayşe Pružinec Eren: Sudca by mal mať strach iba vtedy, ak si neplní svoje pracovné povinnosti. Iný druh strachu by ho mal z výkonu funkcie sudcu diskvalifikovať. Pre mňa a mojich kolegov to nie je otázka odvahy, ale otázka čistého svedomia, s ktorým sa môžeme pozerať do zrkadla bez toho, aby sme sami pred sebou museli klopiť zrak.

Obava z kompromitácie alebo snahy „zbaviť“ sa nás, najmä v dobe konjunktúry výroby kajúcnikov, resp. spolupracujúcich obvinených, je tu stále. O moju diskreditáciu sa postaral právny expert strany SaS poslanec Baránik. Predseda Súdnej rady považoval za disciplinárne previnenie v právnických kruhoch uznávaného sudcu Petra Šamka to, že na tri dni zverejnil celú Threemu, a uložil mu napomenutie. Rovnako obišiel aj sudca Števík za napísanie otvoreného listu prezidentke republiky.

Odkedy som spolu s Danou Jelinkovou a Marcelou Kosovou v Súdnej rade, pravidelne čelíme rôznym osočeniam zo strany niektorých politických nominantov, avšak nemôžeme byť ticho, pretože nás do Súdnej rady „posadili“ sudcovia, ktorí nás zvolili a nie sme tam na to, aby sme mlčky presedeli celé zasadnutie a iba stláčali hlasovacie gombíky.

Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. Avšak atmosféra strachu, ktorú sa snažia navodiť, a v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. A mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je zároveň právom občana.

https://www.hlavnespravy.sk/sudkyna-pruzinec-eren-pre-hs-ako-vnima-kauzu-sudkyne-pamely-zaleskej/3243574

Strana Progresívne Slovensko je len divadlo, že je to akože strana a nemáme tu progresívnu mediokraciu. 

Celú špinavú totalitnú prácu za nich robia ich médiá. Šimečka nemusí ani otvoriť ústa, na to majú predsa progresívne noviny, progresívnych novinárov a prezidentku. 

Poslúchajú ich aj novinári z iných denníkov, evidentne sa ich boja, zrejme len kasta podradnejších novinárov, ktorí nemajú takú veľkolepú ideologickú úlohu ako kasta progresívnych novinárov.

Videli ste už nejakého novinára, ktorý by sa im opovážil oponovať? Maximálne po podaní výpovede, niekde z alternatívy!

Ale vysvetľovať to budú, že to sú všetci len tak celkom rovnako uvedomelí!

Morálka má totiž v totalite veľmi presnú podobu!

Najväčší vtip je, že nás, „dezolátov“ – občanov, sa pýtajú, či nám nechýba silný vodca!

Správna odpoveď je – Váš silný vodca v súbore vazalov, čo sa podobajú ako vajce vajcu, nám nechýba! 

Platia za to vás, nie nás!

A kto neposlúcha, je fašista! – celkom jednoduché! 

Ešte jeden príklad ich extrémizmu, o ktorom sa píše len na alternatíve. V mainstreame sa o tom novinári boja písať, aby neprišli o prácu:

Sú adolescenti spôsobilí užívať hormóny na zmenu pohlavia? Projekt podporený rezortom školstva hovorí áno

„Slovenskí lekári nemôžu maloletým predpisovať hormóny opačného pohlavia ani im odporúčať chirurgické zákroky na „zmenu pohlavia“. Či by nebolo to dobré zmeniť, sa pýta výskumný projekt podporený ministerstvom školstva.“

https://standard.sk/425559/su-adolescenti-sposobili-uzivat-hormony-na-zmenu-pohlavia-projekt-podporeny-rezortom-skolstva-hovori-ano

A ešte dôležitejšie je to, že keď sa progresívnej vedúcej strany boja aj psychiatri, tak budu schvaľovať zmenu pohlavia u detí a hormonálne zásahy na zmenu pohlavia u detí.

Už sa ich obete sťažujú, že psychiater sa nezaujímal o iné príčiny depresií a rovno schvaľoval zmenu pohlavia. Takto budu jednať psychiatri, aby neprišli o pracu, že sú „homofobni“! To robí s ľuďmi totalitný teror, že sa potom boja o kariéru a o prácu a urobia čokoľvek a len zo strachu o miesto alebo svoju profesijnú prestíž.

.