malinova

„Mňa tento typ ľudí nikdy neprekvapoval. Nazývam ich „diplomatickí kariéristi“, nie kariérni diplomati. Dlhodobo vyčítam slovenskej zahraničnej politike, že ju formujú takíto technokrati bez chrbtovej kosti, ktorí slúžia len svojim osobným záujmom, nie politici s víziou v službách Slovenskej republiky.“

Ten pojem „pekná papuľa“ vymyslel Arpád Soltész na Pellegriniho, prečo ho budú jednoduchší voliči voliť, že je „pekná papuľa“.

A je to tak, lebo nie jednoduchší voliči, ale voliči, čo sa nejako veľmi nezaujímajú o politiku, si vyberajú politikov podľa celkom povrchnej len sympatie. Sympatický je im politik, čo pôsobí, len pôsobí seriózne a má zjednodušene povedané „peknú papuľu“.

To sme videli nielen v zahraničí, kde je taká pekná papuľa, čo pôsobí seriózne, súčasný český prezident Pavel. Na Slovensku tak len pôsobil Pellegrini, Čaputová a teraz Šimečka. Veď presne preto progresívci vymenili Biháriovú za Šimečku, drobná Rómka by už pre nich taká pekná „papuľa“ nebola, hoci je inteligentnejšia ako mladší Šimečka. Práve progresívne sily nám tu vsádzajú na len „pekné papule“.

A bohužiaľ, toto na voličov zaberá! Videli sme to v Česku aj na Slovensku, čo dokáže prehadzovanie blond prameňa vlasov, aké je to seriózne aj keď taká prezidentka klame a vyhrá prezidentské voľby podvodom za ktorý si nechá aj zatlieskať, že nikdy nebude súhlasiť s cudzími vojenskými základňami na Slovensku. Papuľa a len imidž zachránia všetko.

Korčok nie je tučný, ani plešatý, čo u mužov je ako róba, keď má na hlave vlasy a nie je to parochňa. Nezajakáva sa, nekričí, nebude iným skákať do reči, to je nôž do chrbta všetkým povrchným, že tento bude seriózny politik a vhodný ako ozdoba na prezidentskú tortu! Nebudeme sa musieť hanbiť v tejto krajine politických len snobov. Preto som ho voľakedy prirovnala k blýskavému šperku a aliexpresu. Vyzerá to ako diamant, zaberie a voliči nakupujú v česku a na Slovensku na aukre ako špeciálne drahé šperky s eleganciou. Aj to reklamne napumpujú nadháňači na aukcii, ktorí sú na to najatí.

Ale my, čo sa o politiku zaujímame, pripomeňme si, ako a po kom sa šplhal do dnešného politického aukra:

zo staršieho článku z HS:

„Na uvedený príspevok ministra Korčoka zareagoval aj politický analytik Eduard Chmelár. Ten tvrdí, že slovná prestrelka medzi bývalým premiérom Ficom a súčasným šéfom slovenskej diplomacie Korčokom si zaslúži vyjasňujúci dovetok.

„Po tejto patetickej scéne môže nasledovať potlesk, spadnutá opona a zhasnuté svetlá. Problém je… že Ivan Korčok politickým žoldnierom naozaj je. Sám som na to už viackrát upozorňoval. Pri pôsobení na poste hovorcu ministerstva zahraničných vecí za éry Vladimíra Mečiara sa ešte môže brániť tým, že tohto premiéra iba „zažil“, pretože táto funkcia je ešte úradníckou pozíciou . No už ako štátny tajomník rezortu diplomacie vo vláde Mikuláša Dzurindu neslúžil iba Slovenskej republike, pretože táto funkcia je politická.“

Chmelár doplnil, že ešte predtým sa Korčok vyšplhal na diplomatickom rebríčku po chrbte Pavla Hamžíka, ktorému najprv robil hovorcu a ten mu ako podpredseda vlády zabezpečil miesto vedúceho našej diplomatickej misie v Švajčiarsku, neskôr zástupcu slovenskej misie pri NATO. „Tento rýchly postup okomentoval v kuloároch slovami: „Vsadil som na dobrého koňa.“ Lenže tohto „koňa“ opustil ihneď ako Pavol Hamžík stratil moc a po získaní kresla štátneho tajomníka sa na svojho bývalého chlebodarcu doslova vykašľal, čo mu Pavol Hamžík nevedel dlho zabudnúť.“

Pripomenul, že po páde Dzurindovej vlády sa Korčok rýchlo zorientoval v novej mocenskej situácii a získal si priazeň špičiek Smeru-SD. Najprv sa stal stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii a neskôr štátnym tajomníkom rezortu diplomacie vo vláde Roberta Fica i Petra Pellegriniho. „Po vymenovaní za ministra v Matovičovej vláde sa síce Korčok rýchlo bránil, že do straníckej politiky Smeru sa nikdy nezapájal, to však nie je celkom pravda. Predovšetkým, bez dôvery Roberta Fica by sa štátnym tajomníkom nikdy nestal.“

„O blízkosti týchto dvoch vedeli všetci zainteresovaní – politici, diplomati i novinári – nazývali sa navzájom priateľmi. A potom, počas pôsobenia Miroslava Lajčáka vo funkcii predsedu Valného zhromaždenia OSN Ivan Korčok celý rok riadil ministerstvo zahraničných vecí. Takže nie, pán minister, vy ste neslúžili len štátu, vy ste slúžili aj protichodným politickým cieľom SDKÚ-DS, Smeru-SD a OĽaNO – to HZDS vám pripíšeme k mladíckej nerozvážnosti.“

„Mňa tento typ ľudí nikdy neprekvapoval. Nazývam ich „diplomatickí kariéristi“, nie kariérni diplomati. Dlhodobo vyčítam slovenskej zahraničnej politike, že ju formujú takíto technokrati bez chrbtovej kosti, ktorí slúžia len svojim osobným záujmom, nie politici s víziou v službách Slovenskej republiky.“

Označenie politický žoldnier, ktoré použil začiatkom týždňa Fico, preto podľa Chmelára sedí. „To, čo ma prekvapuje, je skôr fakt, že si Robert Fico dlhodobo najímal práve takéto kádre. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Rastislav Káčer – taktiež štátny tajomník za Dzurindu (na obrane), z ktorého Fico urobil veľvyslanca v Maďarsku. Martinovi Glváčovi ako ministrovi obrany robil poradcu Ivo Samson. Všetko kádre mentálne späté s proamerickými jastrabmi v našej zahraničnej politike. Pritom v rezorte pôsobí celý rad vysoko kvalifikovaných ľavicovo orientovaných diplomatov od Petra Juzu až po Jaroslava Chleba. Dôvodom takejto personálnej politiky Smeru-SD bola premiérova zbabelosť.“

„ Robert Fico jednoducho chcel, aby mu niekto v Bruseli a Washingtone kryl chrbát. A tak uzavrel dohodu s ľuďmi, o ktorých vedel, že mu nie sú politicky blízki, ale boli mu mocensky lojálni a za najväčších nepriateľov považoval paradoxne ľavicových kritikov. Ak sa dnes pajedí, že mu Korčok vrazil nôž do chrbta, je to len a len výsledok jeho práce. On ho totiž ako žoldniera stvoril tým, že ho kúpil na svoju stranu – pretože Korčok mal mentálne i politicky vždy bližšie k Dzurindovi, Radičovej a Sulíkovi ako k nemu.“

Ja si myslím, že je to tak, Korčok mu ako dlhodobo pestovaný progresívny káder kryl chrbát za servilnosť Smeru!

Keď bude Smer vazalsky poslúchať, budeme vám kryť chrbát a nezaujímajú nás žiadne miestne mafie a domáce zlodejstvá!

Ak budete poslúchať a podpisovať a navrhovať zmluvy, aké chceme a kupovať to, čo chceme, aby ste kupovali a zaväzovať sa k tomu, k čomu chceme, aby ste sa zaväzovali, nás nezaujíma, čo budete robiť v domácej politike. Môžete byť aj zlodeji, ale poslušní zlodeji predpísanej zahraničnej línii pre zlodejov väčšieho kalibru než len domáceho. Tu budete poslúchať a doma si robte, čo chcete!

Dnes táto ponuka platí pre progresívnu koalíciu – Ak budete poslúchať a podpisovať a navrhovať a kupovať a schvaľovať atď, doma si robte, čo chcete, keď zvládnete a ovládnete obyvateľstvo pre naše pokyny!

Takže Korčok bude teraz miesto Čaputovej kryť chrbát novým miestnym len drábom. Vrchný dráb tiež bude „pekná papuľa“, takže voliči, len kačiče si ho sami zvolia! 

Chmelár v statuse vymenúva dôvody, prečo Korčoka nepodporí:

“Bol to Ivan Korčok, ktorý ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí v roku 2003 verejne podporil vojenskú agresiu proti Iraku a slovenskú účasť na nej, pričom arogantne vyhlásil, že nebude čakať na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, čím sa dopustil schvaľovania porušovania medzinárodného práva. Bol to Ivan Korčok, ktorý tento postoj nedávno zopakoval aj po 20 rokoch a vyhlásil, že Dzurindov postoj obhajujúci vojnu v Iraku mu je nabližší. Bol to Ivan Korčok, ktorý ako šéf diplomacie zmenil dlhoročnú stratégiu slovenskej zahraničnej politiky z proeurópskej na proamerickú. Nezabúdajme, že to bol prvý minister zahraničných vecí, ktorý presadzoval a podporil prítomnosť cudzích vojakov na našom území. Keď sa takýto proamerický lokaj dušuje pred voličmi, že Slovensko je suverénnou krajinou, je to ako uveriť vlkovi, že ochráni ovce. Bezškrupulózne slúžil Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Pellegrinimu, Matovičovi i Hegerovi.”

Hoci sa Korčok teraz tvári, že slúžil Slovensku, on slúžil vždy predovšetkým vlastnej kariére.

“Nie, Ivan Korčok Slovensko nezjednotí. Je to len pokračovanie čaputovskej politiky inými prostriedkami. A to je všetko, čo potrebujete vedieť o jeho kandidatúre,” konštatuje v závere Eduard Chmelár.

Vráťme sa k videniu bežných voličov, ktorých bude zaujímať len „pekná papuľa“.

Korčok nie je tučný, ani plešatý, čo u mužov je ako róba, keď má na hlave vlasy a nie je to parochňa. Nezajakáva sa, nekričí, nebude iným skákať do reči, to je nôž do chrbta všetkým povrchným, že tento bude seriózny politik a vhodný ako ozdoba na prezidentskú tortu! Nebudeme sa musieť hanbiť v tejto krajine politických len snobov. Preto som ho voľakedy prirovnala k blýskavému šperku a aliexpresu. Vyzerá to ako diamant, zaberie a voliči nakupujú v česku a na Slovensku na aukre ako špeciálne drahé šperky s eleganciou. Aj to reklamne napumpujú nadháňači na aukcii, ktorí sú na to najatí.

Takže, bude prezidentom, súhlasím s Arpádom Šoltézsom, že „pekná papuľa“ zaberie. Nepotrebuje ani rezeň, ani blond prameň, má súmerné črty! A čo je najdôležitejšie – nekričí! Bude na ovce pôsobiť veľmi seriózne!

zdravozit.sk

.