To sa nestalo prvýkrát, že muži takto bojujú a nielen v tejto vojne!

Kiež by muži mali v boji civilizovanosť primitívnych Vikingov!

Pozrite si primitívov, ktorí boli civilizovanejší lebo sa neschovávali za ženy a deti.

AI: Ukrajinská armáda ohrozuje civilistov umiestňovaním zbraní do obytných oblastí

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/636000-ai-ukrajinska-armada-ohrozuje-civilistov-umiestnovanim-zbrani-do-obytnych-oblasti/

Zo správy AI:

„Prax ukrajinskej armády umiestňovať vojenské ciele v obývaných oblastiach žiadnym spôsobom neospravedlňuje nerozlišujúce ruské útoky. Všetky strany konfliktu musia vždy rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a prijať všetky možné preventívne opatrenia, vrátane výberu zbraní, aby minimalizovali civilné škody. Nerozlišujúce útoky, ktoré zabíjajú alebo zraňujú civilistov alebo poškodzujú civilné objekty, sú vojnovými zločinmi.“

„Vojenské základne v nemocniciach

Výskumníci Amnesty International boli svedkami toho, ako ukrajinské sily používali nemocnice ako de facto vojenské základne na piatich miestach. V dvoch mestách desiatky vojakov odpočívali, motali sa a jedli v nemocniciach. V inom meste vojaci strieľali z blízkosti nemocnice.

Využívanie nemocníc na vojenské účely je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva.“

„Vojenské základne v školách

V 22 z 29 navštívených škôl výskumníci Amnesty International buď našli vojakov využívajúcich priestory, alebo našli dôkazy o súčasnej alebo predchádzajúcej vojenskej činnosti – vrátane prítomnosti vojenských kombinéz, vyradenej munície, balíčkov s armádnymi dávkami a vojenských vozidiel.

Ruské sily zasiahli mnohé školy používané ukrajinskými silami. V najmenej troch mestách sa po ruskom bombardovaní škôl ukrajinskí vojaci presunuli do iných škôl v okolí, čím vystavili okolité štvrte riziku podobných útokov.“

30.3.2022:

Americký mainstream priznáva ukrajinské civilné štíty

„Noviny Washington post uverejnili článok s vyjadreniami ľudskoprávnych organizácií, zástupcu ukrajinskej i ruskej armády. Priznáva sa, že ukrajinská strana vedome umiestňuje ťažké obranné uzly do zástavby. Tiež sa priznáva, že prezident Zelensky od začiatku prijal taktiku práva totálneho boja, ktorý neberie ohľad na dôsledky v civilnej infraštruktúre.“

Civili sú dnes hradbami aj najdôležitejšou vojenskou technikou

https://malinova.blog.pravda.sk/2022/03/30/civili-su-dnes-hradbami-aj-najdolezitejsou-vojenskou-technikou/

„Ukrajinskí vojaci a dobrovoľníci varujú novinárov, aby nefotili ani nenatáčali vojenské kontrolné stanovištia, vybavenie, opevnenia alebo improvizované základne vo vnútri mesta, aby tak neupozornili Rusov na ich umiestnenie.“

„Obchodné centrum bolo neskôr zničené 20. marca pri ruskom štrajku, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Neexistuje žiadny dôkaz, že príspevok TikTok viedol k štrajku.“

To znamená, že novinári aj civilisti sú povinní mlčať o tom, že vojaci majú svoje zbrane medzi civilistami alebo sa schovávajú medzi civilistami, pod hrozbou, že budú obvinení z kolaborácie s Ruskom za čo je trest odňatia slovody 12 rokov.

A potom sa oháňajú tým, že žiadnym civilistom nevadí, že majú medzi obytnými domami tanky alebo vedľa seba vojakov, ktorí sa schovávajú medzi civilistami, aby na nich neútočili.

Veď to aj ja by som o tom mlčala, keby som bola takto vydieraná, že inak budem obvinená z kolaborácie s Ruskom, keby mi to vadilo. A nielen ja, takto by sa dali vydierať všetci civilisti a boli by o tom ticho a nikde by nechceli o tom svedčiť, že sa za civilov schovávajú zbrane aj vojaci!

Keď si vyfotíte, ako vás používajú ako ľudský štít, tak ste ešte obvinený z kolaborácie!

A keď je to zakázané aj novinárom, tak ako o týchto vojnových zločinoch budú existovať dôkazy?

Ale za to využijú novinárov na to, aby fotili, že útoky boli len proti civilistom a práve preto, že sú tam civilisti!

Je toto objektívne spravodajstvo, kde novinári nesmú zdokumentovať, že civilisti boli využívaní ako ľudské štíty na ochranu zbraní a vojakov?

A civilisti vydieraní, že ak sa im to nepáči, môžu byť obvinení z kolaborácie a súdne trestaní!

Kiež by muži mali v boji civilizovanosť primitívnych Vikingov!

11.4. video – dôkaz: 

https://rumble.com/vzwuu3-ukrajina-masov-hroby-bua.html

„Pochovávanie do masových hrobov prikázal riaditeľ miestnej nemocnice spoločne s primárom chirurgie“

18.4. video – dôkaz:

„Obyvatelia Mariupolu v bunkri rozprávajú americkému reportérovi, ako ukrajinskí vojaci bránili evakuácii civilistov, dokonca bránili raneným dostať sa k zdravotnej starostlivosti a ostreľovali civilné objekty. Obsadili nemocnicu a nikoho tam nepustili, na nádvorie dali tank. Reportér sa ich pre istotu viackrát pýtal, kto strieľal a prečo.“

Obyvatelia Mariupolu v bunkri rozprávajú americkému reportérovi

Vypočujte si svedectvá o tom, že ohrození nemohli ujsť.

prekladač správy AI:

https://www-amnestyusa-org.translate.goog/press-releases/ukrainian-fighting-tactics-endanger-civilians/?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc

„Takáto taktika porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov, pretože mení civilné objekty na vojenské ciele. Následné ruské údery v obývaných oblastiach zabili civilistov a zničili civilnú infraštruktúru.

„Zdokumentovali sme model ukrajinských síl, ktoré vystavujú civilistov riziku a porušujú zákony vojny, keď operujú v obývaných oblastiach,“ povedala Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.

„Byť v obrannej pozícii nezbavuje ukrajinskú armádu povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo.“

Nie každý ruský útok zdokumentovaný Amnesty International však nasledoval tento vzor. Na niektorých iných miestach, kde Amnesty International dospela k záveru, že Rusko spáchalo vojnové zločiny, vrátane niektorých oblastí mesta Charkov, nenašla organizácia dôkazy o tom, že by sa ukrajinské sily nachádzali v civilných oblastiach, na ktoré sa protizákonne zameriavala ruská armáda.

Od apríla do júla výskumníci Amnesty International strávili niekoľko týždňov vyšetrovaním ruských štrajkov v regiónoch Charkov, Donbas a Mykolajiv. Organizácia skontrolovala miesta štrajku; vypočúvali tých, ktorí prežili, svedkov a príbuzných obetí útokov; a vykonali diaľkový prieskum a analýzu zbraní.

Počas týchto vyšetrovaní výskumníci našli dôkazy o tom, že ukrajinské sily začali útočiť z obývaných obytných oblastí, ako aj sídlili v civilných budovách v 19 mestách a dedinách v regiónoch. Laboratórium Crisis Evidence Lab organizácie analyzovalo satelitné snímky, aby ďalej potvrdilo niektoré z týchto incidentov.

Väčšina obytných oblastí, kde sa vojaci nachádzali, boli kilometre vzdialené od frontových línií. K dispozícii boli životaschopné alternatívy, ktoré by neohrozili civilistov – napríklad vojenské základne alebo husto zalesnené oblasti v blízkosti alebo iné stavby ďalej od obytných oblastí. V prípadoch, ktoré zdokumentovala, si Amnesty International nie je vedomá toho, že by ukrajinská armáda, ktorá sa nachádzala v civilných štruktúrach v obytných štvrtiach, žiadala alebo pomáhala civilistom pri evakuácii okolitých budov – čo je neschopnosť prijať všetky možné opatrenia na ochranu civilistov.

Začatie útokov z obývaných civilných oblastí

Preživší a svedkovia ruských útokov v regiónoch Donbas, Charkov a Mykolajiv povedali výskumníkom Amnesty International, že ukrajinská armáda v čase útokov operovala v blízkosti ich domovov a vystavila oblasti odvetnej paľbe ruských síl. Výskumníci Amnesty International boli svedkami takéhoto konania na mnohých miestach.

Medzinárodné humanitárne právo vyžaduje od všetkých strán konfliktu, aby sa v maximálnej možnej miere vyhli umiestneniu vojenských cieľov v husto obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti. Medzi ďalšie povinnosti na ochranu civilistov pred účinkami útokov patrí odstránenie civilistov z blízkosti vojenských objektov a účinné varovanie pred útokmi, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo.

Matka 50-ročného muža zabitého pri raketovom útoku 10. júna v dedine južne od Mykolajiva povedala Amnesty International: „Armáda bývala v dome vedľa nášho domu a môj syn často nosil vojakom jedlo. Niekoľkokrát som ho prosila, aby sa odtiaľto vzdialil, pretože som sa bál o jeho bezpečnosť. V to popoludnie, keď došlo k štrajku, bol môj syn na dvore nášho domu a ja som bol v dome. Bol na mieste zabitý. Jeho telo bolo roztrhané na kusy. Náš dom bol čiastočne zničený.“ Vedci Amnesty International našli vo vedľajšom dome vojenské vybavenie a uniformy.

Mykola, ktorý žije vo výškovej budove v štvrti Lysyčansk (Donbas), ktorá bola opakovane zasiahnutá ruskými útokmi, pri ktorých zahynul najmenej jeden starší muž, povedal Amnesty International: „Nechápem, prečo naša armáda strieľa z miest a nie z poľa.“ Ďalší obyvateľ, 50-ročný muž, povedal: „V susedstve je určite vojenská činnosť. Keď vychádza oheň, potom počujeme prichádzajúci oheň.“ Výskumníci Amnesty International boli svedkami, ako vojaci používali obytnú budovu asi 20 metrov od vchodu do podzemného krytu používaného obyvateľmi, kde bol starší muž zabitý.

V jednom meste v Donbase 6. mája ruské sily použili široko zakázanú a vo svojej podstate nerozlišujúcu kazetovú muníciu v susedstve väčšinou jednoposchodových alebo dvojposchodových domov, kde ukrajinské sily operovali delostrelectvo. Črepiny poškodili steny domu, kde žije 70-ročná Anna so synom a 95-ročnou matkou.

Anna povedala: „Dverami preletel šrapnel. Bol som vo vnútri. Ukrajinské delostrelectvo bolo blízko môjho poľa… Vojaci boli za poľom, za domom… Videl som ich prichádzať a vychádzať… od začiatku vojny… Moja matka je… paralyzovaná, takže som nemohol utiecť.“

Začiatkom júla došlo k zraneniu farmára, keď ruské sily zaútočili na poľnohospodársky sklad v oblasti Mykolajiv. Niekoľko hodín po štrajku boli výskumníci Amnesty International svedkami prítomnosti ukrajinského vojenského personálu a vozidiel v oblasti skladu obilia a svedkovia potvrdili, že armáda používala sklad, ktorý sa nachádza oproti farme, kde žijú a pracujú civilisti.

Zatiaľ čo výskumníci Amnesty International skúmali škody na obytných a priľahlých verejných budovách v Charkove a v dedinách v Donbase a východne od Mykolajiva, z neďalekých ukrajinských vojenských pozícií počuli ozývajúcu sa paľbu.

V Bachmute niekoľko obyvateľov povedalo Amnesty International, že ukrajinská armáda používala budovu vzdialenú sotva 20 metrov cez ulicu od obytnej výškovej budovy. 18. mája ruská raketa zasiahla prednú časť budovy, čiastočne zničila päť bytov a poškodila okolité budovy. Kateryna, obyvateľka, ktorá štrajk prežila, povedala: „Nechápala som, čo sa stalo. V mojom dome boli rozbité okná a veľa prachu… Zostal som tu, pretože moja matka nechcela odísť. Má zdravotné problémy.“

Traja obyvatelia povedali Amnesty International, že pred útokom ukrajinské sily používali budovu oproti zbombardovanej budove a že pred ďalším domom, ktorý bol poškodený pri zásahu rakety, boli zaparkované dva vojenské nákladné autá. Výskumníci Amnesty International našli známky vojenskej prítomnosti v budove aj mimo nej, vrátane vriec s pieskom a čiernych plastových fólií pokrývajúcich okná, ako aj nového vybavenia prvej pomoci pre úrazy vyrobené v USA.

„Nemôžeme hovoriť o tom, čo robí armáda, ale platíme za to cenu,“ povedal Amnesty International obyvateľ, ktorého dom bol pri štrajku tiež poškodený.

Vojenské základne v nemocniciach

Výskumníci Amnesty International boli svedkami toho, ako ukrajinské sily používali nemocnice ako de facto vojenské základne na piatich miestach. V dvoch mestách desiatky vojakov odpočívali, motali sa a jedli v nemocniciach. V inom meste vojaci strieľali z blízkosti nemocnice.

Ruský letecký útok z 28. apríla zranil dvoch zamestnancov lekárskeho laboratória na predmestí Charkova po tom, čo si ukrajinské sily v areáli zriadili základňu.

Využívanie nemocníc na vojenské účely je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva.

Vojenské základne v školách

Ukrajinská armáda bežne zriaďuje základne v školách v mestách a dedinách na Donbase a v oblasti Mykolajiv. Od začiatku konfliktu boli školy pre študentov dočasne zatvorené, ale vo väčšine prípadov sa budovy nachádzali v blízkosti obývaných civilných štvrtí.

V 22 z 29 navštívených škôl výskumníci Amnesty International buď našli vojakov využívajúcich priestory, alebo našli dôkazy o súčasnej alebo predchádzajúcej vojenskej činnosti – vrátane prítomnosti vojenských kombinéz, vyradenej munície, balíčkov s armádnymi dávkami a vojenských vozidiel.

Ruské sily zasiahli mnohé školy používané ukrajinskými silami. V najmenej troch mestách sa po ruskom bombardovaní škôl ukrajinskí vojaci presunuli do iných škôl v okolí, čím vystavili okolité štvrte riziku podobných útokov.

V meste východne od Odesy bola Amnesty International svedkom širokého vzoru ukrajinských vojakov, ktorí využívali civilné oblasti na ubytovanie a ako miesta na oddych, vrátane zakladania obrnených vozidiel pod stromami v čisto obytných štvrtiach a používania dvoch škôl v husto obývaných obytných oblastiach. Ruské útoky v blízkosti škôl zabili a zranili niekoľko civilistov od apríla do konca júna – vrátane dieťaťa a staršej ženy zabitých pri raketovom útoku na ich dom 28. júna.

V Bachmute ukrajinské sily používali univerzitnú budovu ako základňu, keď 21. mája zasiahol ruský úder, pri ktorom údajne zahynulo sedem vojakov. Univerzita susedí s výškovou obytnou budovou, ktorá bola poškodená pri štrajku, spolu s ďalšími civilnými domami vo vzdialenosti približne 50 metrov. Vedci Amnesty International našli na nádvorí zbombardovanej budovy univerzity pozostatky vojenského vozidla.

Medzinárodné humanitárne právo osobitne nezakazuje stranám konfliktu usadiť sa v školách, ktoré nezasadajú. Vojaci sú však povinní vyhýbať sa používaniu škôl, ktoré sú v blízkosti domov alebo bytových domov plných civilistov, čím ohrozujú tieto životy, pokiaľ to nie je naliehavá vojenská potreba. Ak tak urobia, mali by varovať civilistov a v prípade potreby im pomôcť s evakuáciou. Nezdalo sa, že by sa to stalo v prípadoch, ktoré skúmala Amnesty International.

Ozbrojené konflikty vážne obmedzujú právo detí na vzdelanie a vojenské využitie škôl môže viesť k deštrukcii, ktorá po skončení vojny deti ešte viac pripraví o toto právo. Ukrajina je jednou zo 114 krajín, ktoré schválili Deklaráciu bezpečných škôl , dohodu o ochrane vzdelávania v čase ozbrojeného konfliktu, ktorá stranám umožňuje využívať opustené alebo evakuované školy len tam, kde neexistuje žiadna realizovateľná alternatíva.

Nerozlišujúce útoky ruských síl

Mnohé z ruských útokov, ktoré Amnesty International zdokumentovala v posledných mesiacoch, boli vykonané s použitím prirodzene nerozlišujúcich zbraní, vrátane medzinárodne zakázanej kazetovej munície , alebo iných výbušných zbraní s rozsiahlymi účinkami. Iní používali navádzané zbrane s rôznou úrovňou presnosti; v niektorých prípadoch boli zbrane dostatočne presné na to, aby zamerali konkrétne objekty.

Prax ukrajinskej armády umiestňovať vojenské ciele v obývaných oblastiach žiadnym spôsobom neospravedlňuje nerozlišujúce ruské útoky. Všetky strany konfliktu musia vždy rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a prijať všetky možné preventívne opatrenia, vrátane výberu zbraní, aby minimalizovali civilné škody. Nerozlišujúce útoky, ktoré zabíjajú alebo zraňujú civilistov alebo poškodzujú civilné objekty, sú vojnovými zločinmi.

„Ukrajinská vláda by mala okamžite zabezpečiť, aby svoje sily umiestnila mimo obývaných oblastí, alebo by mala evakuovať civilistov z oblastí, kde pôsobí armáda. Vojaci by nikdy nemali používať nemocnice na vedenie vojny a školy alebo civilné domy by mali používať len ako poslednú možnosť, keď neexistujú žiadne životaschopné alternatívy,“ povedala Agnès Callamard.

Amnesty International kontaktovala ukrajinské ministerstvo obrany so zisteniami výskumu 29. júla 2022. V čase zverejnenia ešte nereagovali.“

.