malinova

Iste veľa blogerov rieši to, či písať, čo písať, ako písať.

Pre mňa nemusíte. Za ten čas, čo som tu bola, viem, čo si myslíte, viem, že sa nezmeníte, viem, že nie ste zbabelci. A mám dojem, že by ste nenapísali nič nové, čo už všetci nevieme.

Chcem sa vám poďakovať, že ste boli, pokiaľ ste mohli byť a že budete stále aj keby ste boli ticho.

Ak nezrušia aj voľby, tak stačí len čakať a uvaliť cenzúru tiež. Keď sme my odstránili televízor, zmizla z nášho života reklama. Dnes nepoznám žiadne súčasné reklamy, nepoznám hlásateľov, komentátorov, nič mi nehovoria ani ich mená, ani mená hercov z nejakých seriálov. Nepoznám nikoho zo smotánky ani z elity.

A to som možno videla za ten čas viac dobrých filmov, ako tí, čo mali televíziu a čakali na vymývací prídel.

Ja som vždy mala cenzúru na čaputovú a cenzúrou na 5 % médiá to už pre mňa skončilo. Už nepotrebujem vedieť ich zámery, lebo sú mi jasné na roky dopredu. Aj keby som ja bola od zajtra len v pivnici miesto televízora, už naozaj nepotrebujem nič vedieť, čo by som ešte nevedela.

Ak zrušia aj voľby, celkom mi stačí vedieť, koľko vás je. Viac, než som kedy dúfala, že bude.

Či už sa budeme schovávať v pivniciach po útoku alebo budeme môcť vyjsť demonštrovať na ulicu, je to jedno, dôležitý je ten počet. To vedomie, koľkí tak chceme túto totalitu.

Uznajte Pravde, že je posledný ostrov z mainstreamu, ktorý zmizne posledný. Tu sa naposledy pozdravíte. Diskusie na Postoji si už neprečítate, tých, čo zaplatili, sa už čítať neoplatí.

Tým nechcem povedať, že sa lúčim, len že už sa nemusíte namáhať. Viem, čo si myslíte. Skoro všetci si myslíme to isté. Už to ani nemáte komu písať. Len tým, čo to už vedia!

Ľudia si pod týmto predstavujú, že nezlomnosť je, keď sa necháte do niečoho vmanipulovať, za čo obetujete seba alebo niekoho blízkeho.

A ja mám zo života také poznanie, že nezlomnosť je, keď svojich blízkych zachránite a nezlomia vás vnútorne, tak aby ste zabudli, čo chcete vy!

Pre mňa postaviť sa na barikády, nie je obraz, že sa tam postavíte osobne a len telom, ale v sebe, že na to nezabudnete, čo chcete vy!

Táto cesta je omnoho ťažšia, lebo netrvá krátko, ale celé roky trpezlivosti, lebo si nemôžete dovoliť v nespravodlivom svete mávať zástavou, lebo odvaha a výdrž nevyzerá filmovo! Pre mňa to znamená, že som x krát musela predstierať pokoru, za socializmu pochodovať, teraz vykrikovať, poslúchať, neelegantne prežiť a poslúchať, vzdávať sa.

Zmierila som sa s tým, že nič nebolo potrestané inak než len náhodami. Že som nikdy nič nevysúdila, ničoho sa nedomohla, nemohla rátať s pomocou. Že som súhlasila, že alimenty budem mať nula, aby sme neprežili ešte väčšie peklo. A kašlem na tých, čo by si to peklo nevedeli predstaviť a nijako reálne mi nepomohli len teoretickými právami. Naučila som sa poslúchať a prežiť, a na tej svojej barikáde som vydržala. Presne takto. Je to obraz, ako ma to vnútorne nedostalo. Je to obraz vnútra, ako vás vo vašom vnútri nezlomia. Nie o tom, že sa máte rýchlo obetovať a rýchlo skončiť. Je to o výdrži a trpezlivosti. 

.