„Vláda oznámi výsledky rokovaní o nových opatreniach až v pondelok, informoval úrad vlády.“

https://dennikn.sk/minuta/2290143/?ref=ampm&fbclid=IwAR3E4zxY1yKTJ0jb-a2RmGyLGXhtemn8_8LyCNVQRQIga8UeX7S73iZ0QVU

Do tejto situácie sú otvorené školy, hoci vraj máme obmedziť mobilitu a miesto toho ju ideme zvyšovať!

Minister zdravotníctva vyzval občanov aby necestovali MHD a ja strávim cestovaním 1,5 hodinu dohromady, lebo mám ďaleko do práce. A rovnako tak aj rodičia a deti, čo cestujú do školy. Celé mesiace dodržiavam všetky bezpečnostné opatrenia, aby ma teraz posielali do práce, keď pre ľudí v mojom veku už nie sú ventilátory, lebo na to už sme starí.

Lekárky z covidovej nemocnice: Pre pacientov po 50-ke je problém nájsť miesto na ventilácii, lebo sú starí

„Lekárky z nemocnice v Novom Meste nad Váhom museli tento týždeň hľadať pre 55-ročného pacienta miesto na umelej pľúcnej ventilácii 28 hodín. Lôžka s ventiláciami však nemocnice rezervujú pre mladších.

Danišková: Zatiaľ pacient len chvíľu čakal na vyšetrovni na lôžko. Bol na kyslíku a čakal, kým sme niekoho narýchlo pustili, alebo čakal, kým sa uprace posteľ po tom, čo niekto zomrel.

Akých pacientov máte na JIS?

Danková: Mladých – od 30 do 50, najviac do 60 rokov. Posledný týždeň máme tridsiatnikov, štyridsiatnikov a päťdesiatnikov. Pacientov nad 50 rokov je už problém umiestniť na umelú pľúcnu ventiláciu, ak majú nejaké ochorenie. Stačí pritom, aby mali len vysoký tlak, a už to je veľký problém. Na oddeleniach ARO si nechávajú lôžka pre najmladších pacientov. Tento týždeň sme prekladali na umelú pľúcnu ventiláciu pacientov vo veku 31, 35 a 38 rokov, ktorí mali ťažký zápal pľúc.

Kto sa dnes už nedostane ani na JIS?

Danková: Pacient nad 80 rokov na JIS už ani nejde. Nad 70 rokov to veľmi zvažujeme. Musí to byť veľmi dobre stavaný pacient, ktorý bol chodiaci, varoval vnúčatá alebo ešte pracoval. Vtedy o sedemdesiatnikovi uvažujeme. Ale nad 70 rokov už nik pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu nevezme. Môže dostávať len neinvazívnu podporu. Pod 70 rokov idú na JIS, a ak sa horšia, môžu ísť na ARO na umelú pľúcnu ventiláciu, ale s pacientmi medzi 50 až 70 je problém – nechcú ich prijať, lebo sú „starí“.

Je problém umiestniť 55-ročného človeka na umelú pľúcnu ventiláciu, lebo je starý?

Danková: Áno. V pondelok sme mali takého pacienta a čakali sme na prijatie na ventiláciu 28 hodín. Riešili sme to aj cez linku, ktorá je zriadená na ministerstve zdravotníctva, a nevedeli nájsť miesto pre 55-ročného pacienta.

Aké mal ochorenia?

Danková: Obezitu, cukrovku a vysoký krvný tlak. Ale nebol morbídne obézny, nelimitovalo ho to. Bol to bežný päťdesiatnik, ktorý pracoval, bol plne mobilný, zapojený do života. Mal svoju rodinu. Teraz sa to už deje bežne, že nad 50 rokov je problém dostať sa na ARO.

Prístrojov máme dosť, ale sú uložené v skladoch, lebo nie sú postele, kde by sa mohli dať, a absolútne chýba personál. Už teraz ľudia na oddeleniach ARO obsluhujú oveľa viac prístrojov, ako sú zvyknutí. Kým bežne mal lekár na ARO štyroch pacientov, dnes ich má desať.

Čo robíte potom?

Danková: Potom sa volá ministerská transportná linka. Tam človek obvoláva nemocnice na Slovensku a hľadá miesto. Veľakrát sú pacienti transportovaní hodiny. Musia sa uspať, zaviesť sa im kanyla do dýchacích ciest, nastavia sa na prístroj a potom sú tri či štyri hodiny prevážaní v sanitkách. Prevážali sme takto do Ružomberka, do Popradu, do Veľkého Krtíša, teraz jeden išiel do Banskej Bystrice, do Zvolena. Aj transport je veľmi náročný. A keď už je všetko dohodnuté, tak často sa na posádku na prevoz čaká aj šesť hodín, lebo ich je málo.

Ako vyzeral prevoz pacienta, ktorý mal 55 rokov?

Danišková: V utorok ráno mal pacient také parametre, že mal ísť na ARO. Najskôr som volala do Trenčína, kde to je najbližšie; povedali, že sú beznádejne plní. O pol deviatej som volala prvýkrát na ministerskú linku, nik sa neozýval. O dve hodiny som volala znova. Dali mi kontakt na lekára, ktorý má na starosti Univerzitnú nemocnicu Bratislava. Boli nedostupní, tak som volala s asistentom. Ten mi povedal, že v Bratislave mali v ten deň najviac príjmov na ARO a nevie mi pomôcť. Opäť som volala na ministerskú linku, kde povedali, že budú hľadať ďalej. Pacient nebol v dobrom stave. Nezhorší sa v priebehu desiatok minút, zhoršuje sa v priebehu hodín. Zhoršoval sa, tak som skúšala Zlín a Uherské Hradiště, kde mi pred dvomi týždňami boli ochotní vziať jedného pacienta.

Teraz sa to nepodarilo?

Danišková: Povedali mi, že sú na tom ako my a už mi ho nemôžu zobrať. Zas som volala do Trenčína, kde mi povedali, že sa im jedno miesto uvoľnilo, ale vzhľadom na vek a ochorenia pacienta ho vziať nemôžu, lebo majú na JIS tridsiatnikov a štyridsiatnikov a majú plné infekčné oddelenie ľudí, ktorí sú na hrane a možno o chvíľu budú potrebovať ventiláciu a sú mladší ako náš pacient. Volala som o 14. opäť na ministerskú linku, že stále čakáme na lôžko, nech sa nám ozvú, keď niečo budú mať. Takto som to kolegyni odovzdala do služby. Do rána sa nik neozval. Potom volal kolega znova a až okolo obeda sa im podarilo preložiť pacienta do Banskej Bystrice.

Zhoršil sa mu stav za tých 28 hodín, čo čakal?

Danišková: Zhoršil. Ak by bol skôr na umelej pľúcnej ventilácii, mal by vyššiu šancu, že prežije, ale nedá sa to povedať v percentách. Nie je to tak, že keď pacienta nedáte na umelú pľúcnu ventiláciu, tak mu úplne beriete šancu na prežitie. Ventiláciou mu môžete zvýšiť šancu o 10 až 15 percent. Lebo z oddelenia ARO sa vracia len málo pacientov. Úmrtnosť je tam veľmi vysoká. Ak je niekto v stave, že potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu, jeho riziko je obrovské. Keď ju nedostane, tak mu beriete poslednú šancu

Viete, ako sa má?

Danišková: Neviem. Nemáme šancu to zistiť, prekladáme pacientov denne na ARO a každý je inde. Vidíme len tých, čo sa nám vrátia z umelej pľúcnej ventilácie späť. A tých je máličko.

Tento týždeň sme prekladali samých mladých, tam sme ani neuvažovali a našli sa im lôžka, lebo mali do 40 rokov. Do 45 rokov sa nájdu lôžka vždy.

Tento týždeň sa situácia zhoršila?

Danišková: Áno, prvýkrát sme sa stretli s tým, že 55-ročný človek je príliš starý a príliš chorý. Pritom mal len vysoký krvný tlak, miernu obezitu a cukrovku. Nemal žiadne vážne ochorenia.

U nás to hlási kolega lekár a sedí to, ale v Považskej Bystrici im hlásia, že majú 50 percent voľných, ale vôbec toľko voľných nemajú. Ani na Myjave to nesedí. Primár z Myjavy mi hovoril, že nevie, kto to hlási. Ale lekári nemajú čas to riešiť. Tieto údaje vôbec nesedia.

Nebola som zvyknutá, že by umieralo toľko ľudí, asi sa na to ani nedá zvyknúť.

Ako vzniká rozhodnutie, komu budete hľadať miesto?

Danišková: Vždy máme pacientov viac. Sadneme si a rozoberieme, aké majú ochorenia, a porovnávame to s aktuálnymi pacientmi. Vieme, že viac miest nezoženieme, a máme napríklad posledný prístroj. Vyberieme toho, ktorý je najperspektívnejší v danom dni. Možno by jeden deň išiel, ale na druhý deň je omnoho viac mladších, tak sa tam nedostane. Závisí to od aktuálnej skladby pacientov. Ak by niekto nespĺňal nejaké kritériá, ale máme voľné miesto, dáme ho tam.

Ako vyzerá komunikácia s rodinou, ktorej to musíte oznámiť?

Danková: Je to najhoršia časť našej práce. Všetci pacienti sú u nás pri vedomí a dusia sa zaživa. Vy im dáte posledný telefonát s rodinou. Ak stihnú, zavoláte rodinu, aby sa prišli rozlúčiť. Potom ho uspíte, pripojíte na ventilátor a neviete, či sa prebudí a či svoju rodinu ešte uvidí. Toto je extrémne psychicky náročné.

Dokedy sa to dá takto zvládať?

Danišková: Myslím, že už sa to nezvláda. Už to padlo, je to na konci a starostlivosť u niektorých pacientov nie je taká, ako by mala byť. Len sa o tom nehovorí.

Čo očakávate na budúci týždeň?

Danková: Myslím, že to najhoršie nás ešte len čaká, lebo vidím, koľko nakazených pribúda. Nevidím žiadny svetlý bod, že by sa to malo zlepšiť.

Od utorka rokujú odborníci s premiérom o tom, čo robiť. Stále neprišli s opatreniami. Ako to vnímate?

Danišková: Vnímam to veľmi zle. A ani to už nesledujem, lebo som unavená. Každý ďalší deň, ktorý sa to naťahuje, prináša ďalších infikovaných a aj ťažké stavy a posúva sa to k mladším pacientom. Každý človek, ktorý to má za sebou, môže byť rád, že to prekonal, že mu bola poskytnutá starostlivosť, lebo tí, ktorí prídu, to budú mať ešte horšie, lekári aj pacienti. Jediné, čo v tejto situácii pomôže, je buď masívne očkovanie, ktoré je vzhľadom na nedostatok vakcín nereálne, alebo tvrdý lockdown s policajtmi v uliciach, ktorí to budú kontrolovať a pokutovať a udržia ľudí doma. Nie tri mesiace – stačí tri týždne. Ale dôsledne.

Mnohí ľudia nedodržiavajú opatrenia aj napriek kritickej situácii. Ako to vnímate?

Danišková: Ulice sú plné ľudí, ako keby sa nič nedialo. V obchodoch je tlačenica. Ako keby žiadna pandémia nebola a žiadny lockdown sa nekonal. Len sú zatvorené reštaurácie a kaviarne, ale aj to vedia ľudia obísť pri výdajnom okienku. Vezmú si to a sedia v okolí vo veľkých skupinách. Piešťanský park je plný detí a ľudí. Ako keby sa nič nedialo. Verejnosti sú neustále predkladané represívne opatrenia, ktoré ľudí už unavili, nefunguje to, lebo sa to nedodržiava, a povedali si, že to už nebudú dodržiavať.

Ale sú aj pacienti, ktorí si kúpia kyslík domov, stojí to 700 až 900 eur a zapojí sa to do elektriny. Aj tento týždeň tak išiel domov pacient, ktorý potreboval kyslík, tri až štyri litre za hodinu, ale príbuzní mu zohnali tento prístroj a mohol byť prepustený. V spolupráci s pľúcnym lekárom sa doma postupne odpája od kyslíka. Bude ho potrebovať zrejme ešte dva až tri týždne. Snažíme sa, aby išiel domov, len ak nepotrebuje kyslík, inak by sa mohol doma začať dusiť.

Ale sú nemocnice, ktoré neberú pacientov starších ako 80 rokov. Mali sme skúsenosť, že 83-ročného príbuzného našej kolegyne v Komárne neprijali, odmietli ho aj v Ružinove. Príbuzní mu zohnali kyslík a myslím, že už zomrel. Nemocnice chcú nechať miesta pre mladších.
(krátené)

https://dennikn.sk/2288993/lekarky-z-covid-nemocnice-pre-pacientov-po-50-tke-je-problem-najst-miesto-na-ventilacii-lebo-su-stari/?ref=copy

Do tejto situácie sú otvorené školy, hoci vraj máme obmedziť mobilitu a miesto toho ju ideme zvyšovať!

Minister zdravotníctva vyzval občanov aby necestovali MHD a ja strávim cestovaním 1,5 hodinu dohromady, lebo mám ďaleko do práce. A rovnako tak aj rodičia a deti, čo cestujú do školy. Celé mesiace dodržiavam všetky bezpečnostné opatrenia, aby ma teraz posielali do práce, keď pre ľudí v mojom veku už nie sú ventilátory, lebo na to už sme starí. Ale na to, aby sme pracovali, ešte starí nie sme. V socializme by som už bola na dôchodku a nemusela čakať na ventilátor ako na banány, na ktoré som v živote ani v tom socializme nestála.

Teraz si povedzte, na čo musíte čakať, možno 28 hodín a na čo je vám čakať aj zbytočné!

Opovážte sa ešte spomínať tie banány!

.