Arogancia našich „odborníkov“ v skratke:

VIDEO s Čekanom a odborníkmi:

https://www.facebook.com/watch/?v=428376295205787

Zas to bude vyzerať, že obhajujem túto vládu, ale predstavte si na jej mieste progresívnu vládu, ktorú som tu ja vôbec nechcela a dnes by tam bol Truban alebo Biháriová alebo Pellegrini. Hoci by som ich nechcela, dnes by som písala, že za toto Pellegrini nemôže, ani progresívna vláda, že EÚ smerom odhora a od inštituúcii v EÚ neobhajuje včasnú liečbu ivermektínom. Veď tento problém nie je len na Slovensku a je aj v Česku a iných krajinách, kde sa len držia liekovej byrokracie, prečo ivermektín alebo iné lacné lieky včasnej pomoci masovo neodporúčajú. Takže toto nie je problém našej vlády. To je problém aj v Česku a všetkých krajín v EÚ, že preferujú len testovanie, trasovanie a rovno len očkovanie a s týmto by mal problém aj Pellegrini, aj Truban, aj ktorákoľvek iná vláda. 

A k tomuto problému sa mali ozývať naši lekári odborníci a vedci a to vo všetkých krajinách, nielen našej. Sú vari európske vlády poskladané z lekárov odborníkov a len vedcov? Veď to sú politici s iným vzdelaním, aby vedeli, že ako sa rieši pandémia!. V celej Európe sú politici a vlády odkázané na prizývanie vedcov a lekárov odborníkov, ktorí si svoju úlohu nesplnili a nepretláčajú lacnú liečbu v žiadnej krajine, len samé očkovanie!

Ja sa dokola pýtam, prečo za toto majú niesť zodpovednosť len európski politici?

Vždy sa hovorilo, ako o najlepších vládach, že by ich mali tvoriť odborníci v daných odboroch, ktorí by lepšie než politici rozumeli svojim oblastiam. Toto sme považovali za vrchol najlepších vlád a všetci politici sú vždy odkázaní na výber svojich odborníkov. V tomto zmysle sú politici zodpovední za svoj výber odborníkov – ktorých našli, ktorých prizvali, ktorým dali túto úlohu a ktorým dali mediálny priestor!

Ale sú naši odborníci, čo sa striedajú v médiách a oni v médiách hovoria, čo je potrebné urobiť, najatí na to našou vládou?

A preto mal s nimi Matovič konflikty, lebo si ich najala naša vláda? A prečo je jeho chybou, že ich neposlúchal, keď ani jeden nehovoril o včasnej pomoci liečbou už v ambulanciách? To mal vedieť on alebo to mali vedieť tí odborníci?

To má v Česku vedieť Babiš alebo ich odborníci?

Táto vláda je zodpovedná za to, že si na pomoc neprizvala lekárov odborníkov ako je Mesík a len tých lekárov ako je Firment alebo Torok. 

Ale povedzte mi, kto určil, že sa v médiách prezentujú Kollár, Čekan a ďalší, čo to nemali určovať, keď o včasnej liečbe nič nepočuli? To chcete povedať, že ich tam všetkých objednala naša vláda? A preto s nimi mal Matovič konflinkty?

Veď to vyzerá tak, že týchto odborníkov vybrali vlastníci SME a Denníka N, lebo ako u nás určujú politiku, čo si majú ľudia myslieť, koho odsúdiť, koho obviniť, koho voliť, koho nevoliť, koho zvrhnúť, takto isto si osobovali právo rozhodnúť, ktorí odborníci o tom budú rozhodovať cez médiá a vytvárať konflikty s vládou, že nerobí to, čo od nej chcú!

To nemá určovať denník SME a denník N a novinári a ich zamestnávatelia, ktorí odborníci o tom budú rozhodovať. A vybrali zlých, keď o žiadnej včasnej liečbe celé mesiace nič nevedeli, pokým sa tu ľudia nevzbúrili, že práve toto je kľúčová oblasť, ktorá sa v pandémii vôbec neriešila, ako sa mohla a mala riešiť!

A ja týmto nechcem obviňovať obyčajných novinárov v týchto denníkoch, ale ich zamestnávateľov, prečo im zadávali také príkazy, že mali presadzovať a prezentovať len týchto, takto neschopných odborníkov.

Ja vám naopak chcem dokázať, že ešte aj títo novinári, konkrétne v Denníku N by boli na ich mieste lepší odborníci aj na liečenie pandémie. 

Neveríte? Ale ja mám dôkaz!

Zrejme si už novinári v Denníku N povedali: – Tak do frasa, prečo ten lockdown u nás nefunguje? –

A stačilo, že sa naštvali a povedali si to a behom pár dní to aj vypátrali, keď sa do toho dali a za pár dní zozbierali všetky tie príčiny, prečo u nás nefunguje a lepšie než tí ich „odborníci“ za celé mesiace!

Náhodou mám predplatený Denník N a tak som mohla čítať, čo všetko a iniciatívne bez našich odborníkov vypátrali. Podarilo sa im vypátrať všetky príčiny, prečo u nás lockdown zlyhával, keď napríklad ako Kollár nečakali a nevyhovárali sa, že nemajú nejaké údaje ale zistili si ich z iných krajín. Zaujímali sa o to, prečo to v iných krajinách fungovalo lepšie. Čo konkrétne a ako tie iné krajiny robili. Taktiež sa ako jediní dopátrali – presne aké pokyny mali naši ambulantní lekári a aké pacienti, čo ich odborníkov vôbec nezaujímalo!

Takže ja vám tvrdím, že keby ste v pandemickej komisii mali hoci len novinárov z Denníka N a mali by voľnú ruku, že nemusia poslúchať svojich mecenášov, že koho ako odborníkov len prezentovať, tak celý štát v pandémii by riadili lepšie než tí odborníci, čo na to neprišli, lebo trepali sústavne len o testovaní a trasovaní a očkovaní ale už také veci, prečo to zlyháva, nevypátrali. 

Tak som si spomenula, ako na infovojne tento týždeň hovorili, že ako ma jeden novinár (z týchto denníkov) už toho plné zuby, ale musí poslúchať a písať to, čo od neho žiadajú, lebo vysvetľoval aké osobné dôvody ho k tomu nútia, že musí byť ticho a písať, čo sa od neho žiada. Ak neveríte, vypočujte si na infovojne v časti s Adriánom.

A tu je len veľmi skratkovito, čoho všetkého sa dopátrali len naši novinári z Denníka N, lebo celé je to veľmi dlhé aj v jednom jedinom článku a majú o tom niekoľko článkov, kde rozoberajú tie príčiny a oveľa lepšie než naši odborníci, ktorým len majú dávať priestor.

Prišli na to novinári, nie odborníci na pandémiu a vlastným pátraním!

Najlepší článok má k tomu

Tomáš Vasilko

Kde robíme v lockdowne chybu? Polovica Írov sa nestýka s nikým, Britom ide v karanténe aj plná mzda

https://dennikn.sk/2284740/polovica-irov-sa-nestyka-s-nikym-britom-ide-v-karantene-aj-plna-mzdy-kde-robime-v-lockdowne-chybu/?fbclid=IwAR3J99SNww3ixYer6TDNTkphF50fsMpzs9_Bk6heRfvbwxPipfvQXGk5Eo0

„Pátrali sme po tom, čo robia úspešné krajiny inak: Polícia v Írsku či Portugalsku nedáva viac pokút za porušenie opatrení, ľudia tam častejšie robia z domu. Na Slovensku môže pracovať z domu menej ako tretina obyvateľov. V práci nosí vždy rúško len 45 percent ľudí. Údaje o mobilite ukazujú, že v Británii, Írsku a Portugalsku chodia do práce aj verejnou dopravou výrazne menej ako u nás. Polovica Čechov stále navštevuje rodinu či priateľov, na Slovensku kontakty úplne obmedzilo len 39 percent ľudí.

O situácii v Českej republike, ktorá nemusí byť diametrálne odlišná od tej slovenskej, napísal nedávno sociológ a zakladateľ výskumnej organizácie PAQ Research Daniel Prokop. Ako píše, Česko má medzi štátmi OECD jednu z najnižších náhrad mzdy v prvých 14 dňoch choroby. Aj bežne zarábajúci rodičia dvoch detí sa tak podľa neho počas súbežnej karantény prepadajú k hranici chudoby. „To môže veľkú časť pracujúcich odrádzať od testovania a karantény,“ napísal Prokop.

Vychádza z výskumu OECD z údajov v júni 2020. Podľa neho aj Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny, pokiaľ ide o náhradu mzdy počas ochorenia či karantény. Mnohé štáty dávajú sto percent, v prípade spomínanej Británie to závisí od zmluvy so zamestnávateľom. Polovica krajín podľa tejto štúdie zvýšila péenku počas covidu – Slovensko nie.“

https://dennikn.sk/2284740/polovica-irov-sa-nestyka-s-nikym-britom-ide-v-karantene-aj-plna-mzdy-kde-robime-v-lockdowne-chybu/?ref=copy

„Takmer polovica zamestnaných na Slovensku v administratíve chodila fyzicky do práce každý deň aj počas najtvrdšieho lockdownu v januári, hoci je povinná práca z domu, ak to ide. V práci nosí vždy rúško 45 percent ľudí.

Údaje Googlu o mobilite ukazujú, že v Británii, Írsku a Portugalsku chodia do práce aj verejnou dopravou výrazne menej ako u nás.

Odporúčanie nepracovať s náhradou mzdy dostalo 1,5 milióna ľudí v 66-miliónovej Británii. Ide o ľudí s ochoreniami pľúc, rakovinou, ľudí na dialýze a s podobnými diagnózami, u ktorých je riziko, že by covid mal u nich vážnejší priebeh.

Nemyslí si, že by bol v Írsku výnimkou. „Ľudia rozumejú, prečo je lockdown, a do veľkej miery ho dodržujú. Samozrejme, sú výnimky, občas zaregistrujem menšie rodinné návštevy a tínedžerov v malých skupinách v meste alebo na ihrisku. V televízii sa objavili správy o zopár vážnejších incidentoch v Dubline či o porušovaní maximálneho počtu osôb na pohreboch,“ hovorí. Skúmanie kontaktov Jeho slová potvrdzujú aj sociologické výskumy. V projekte Social Active Measures sa ľudí anonymne pýtajú na dodržiavanie opatrení. Poslednú štúdiu zverejnili 19. februára. Tak napríklad polovica oslovených Írov za posledné dva dni nemala žiaden sociálny kontakt mimo svojich domácností. To znamená žiadne, ani len náhodné stretnutie vonku, návšteva či dokonca ani kontakt v práci.

Polovica Slovákov

Podobne mapuje správanie Slovákov výskum Ako sa máš, Slovensko Sociologického ústavu SAV. Podľa jeho zistení 39 percent Slovákov na prelome januára a februára úplne obmedzilo spoločenské kontakty. Je to najviac od marca. Znamená to však, že 61 percent ľudí sa stále niekde stretáva. Do tohto sa zrejme nerátali kontakty v práci.

Veľký prehľad o obmedzení kontaktov:

https://www.facebook.com/1522479028043267/photos/a.1531056107185559/2656879267936565/?type=3

Kontakty počas pandémie skúma v Česku spoločnosť PAQ Reseach. Priemerný počet bežných, najmenej päťminútových kontaktov v Česku za týždeň v polovici februára bolo 13.

Bežný Čech (polovica má viac a polovica menej kontaktov) sa stretol so siedmimi ľuďmi. Priemerný počet kontaktov bez rúška dlhší ako 15 minút za týždeň bol 5,5. Všetky tieto údaje sú na dvojnásobnej úrovni, ako boli v marci 2020.

Polovica Čechov stále navštevuje v domácnostiach rodinu či priateľov. Pre porovnanie, v Írsku to je 15 percent ľudí (a sú v tom zarátané aj stretnutia v záhrade).

To, že lockdown ľudia v Británii, Portugalsku či Írsku berú vážnejšie ako na Slovensku, ukazujú aj údaje o mobilite, ktoré poskytuje napríklad spoločnosť Google.

„Väčšina pracujúcich na Slovensku aj v čase januárového lockdownu naďalej chodí do práce,“ píše sa v štúdii. Kým vlani do práce pre dovolenku, PN, OČR či home office nechodila tretina pracujúcich respondentov, teraz je to len 12 percent.

Zaujímavé je, že takmer polovica zamestnaných ľudí v administratíve chodila fyzicky do práce každý deň aj počas najtvrdšieho lockdownu v januári, hoci je povinná práca z domu, ak to ide. V práci nosí vždy rúško 45 percent ľudí.

Dôkazy k tomu podľa prieskumov!

„Kultúra dodržiavania zákonov a noriem je tu určite oveľa vyššia ako u nás doma na Slovensku, aj keď asi nie až taká ako možno v Škandinávii,“ dodal Masica.

Samozrejme, pokút dávajú menej aj preto, že Briti, Íri či Portugalci zrejme menej porušujú lockdown.

Tieto krajiny sa najhoršie prípady snažia medializovať. V Británii sa bežne stáva, že polícia vtrhne na nelegálnu párty s desiatkami ľudí, nahrá si to na kameru a neskôr sa tieto zábery objavia v hlavných správach. V Španielsku zasa polícia v Madride zverejnila, že odhalila 227 nelegálnych večierkov počas jedného víkendu. Videá z takýchto zásahov ukazujú, ako sa ľudia pred políciou schovávajú pod matrac či do skríň.

Takisto na debatu je porovnanie podpory určenej firmám, ktoré pre opatrenia nemôžu fungovať ako normálne. Britská vláda napríklad v lete podporila reštaurácie tým, že uhrádzala 50 percent z ceny jedál.

Ďalšia vec je antigénové testovanie.

Tak masovo, ako testuje Slovensko, sa v týchto krajinách netestuje. Hoci to pomáha odhaľovať pozitívnych, stále nevieme, či to nemá aj opačný efekt, keď napríklad ľudia s falošne negatívnym testom chodia na hromadné návštevy, ako ukázal aj príklad influencerky Zuzany Plačkovej.

Antigénové testy sú pritom menej spoľahlivé ako PCR testy. „Antigénové testy sa nepoužívajú, oficiálne sa uznávajú len PCR testy. Vláda však má skupinu odborníkov, ktorí skúmajú možnosti využitia antigénových testov. Zatiaľ sa vyjadrila, že neexistujú údaje, ktoré by dokazovali výhody takéhoto testovania,“ dodal Masica z Írska.“
(krátené, veľmi dlhý článok)

z komentárov – ich čitatelia na to reagujú:

„Hovorim vam to uz cele mesiace: Ak to nebude vyzerat ako tato moja cesta pocas dopravnej spicky v Birminghame(2.5 mil. ludi), kde som ja, vodic a sprievodca, tak sa z toho nevyhrabete. O Igorovi a jeho doslova Particke si mozem mysliet svoje, rovnako o Robertkovi, ktory si zazracne vsimol 17.november, ALE napokon to bude VZDY O LUDOCH….o tych, co si nadalej robia bytove chlastacky, bary na heslo atd.. P.S.: Som essentiall worker v energetike, nevozim sa z dlhej chvile a aj to len ak mame vyjazd alebo som v office nevyhnutny, inak home office.“

Nasleduje video z prázdnej MHD a prázdneho mesta.

„Ano je to tak, tu v UK ludia naozaj lockdown dodrzuju, s prestavkami uz takmer rok. Nikto nechodi do prace, s nikym sa nestretava, potraviny si kupuju iba online, ziadne chodenie do potravin, na postu, do banky, vsetko len online. Bolo by spolocensky nepripustne vobec rodine ci kamaratom navrhnut stretnutie, spolocensky tlak na dodrziavanie pravidiel je velmi silny. Ale aj tak sa to podarilo zlomit az rychlym nastupom ockovania.“

„Kde ja zijem v anglicku je to presne tak ako to ona napisala. Tak podla mna hoaxujes ty, alebo nedodrziavas nariadenia a myslis si, ze vsetci to tak robia ako ty…“

11 konkrétnych návrhov, ako zlepšiť situáciu v Česku (a na Slovensku) hneď teraz

https://dennikn.sk/2288795/11-konkretnych-navrhov-ako-zlepsit-situaciu-v-cesku-a-na-slovensku-hned-teraz/?fbclid=IwAR0fVFZi_yWRCXd2hPgul5Xq2mjtS2fv4ROGstDX3MwzTbHLBFmPs4dOA_Y

„Protihráčom a spolupracovníkom by mu mal byť skúsený a ústretový televízny redaktor. Televízia, podľa možnosti verejnoprávna, tých desať minút denne v hlavnom vysielacom čase musí poskytnúť a politici všetkých strán to musia prehltnúť bez rečí – to bude časť ich príspevku k vyriešeniu krízy.

5. Načúvať Keby som bol ministrom zdravotníctva, rozhodne by som si vzal do najužšieho tímu troch-štyroch ľudí, ktorých jedinou úlohou by bolo počúvať. Koho? Hlavne zdravotníkov z terénu, ale aj sociálne siete a médiá. Pripadla by im aj povinnosť čítať maily zaslané ministerstvu či priamo ministrovi – po tom, čo by ich nahrubo vytriedil niekto iný. Chcel by som, aby boli aktívni, aby sami obvolávali nemocnice, vyhľadávali relevantných lekárov a sestry, pýtali sa na ich názory a skúsenosti. Predovšetkým na to, čo im prekáža a chýba.

7. Zásadným problémom sú pracoviská

Na pracoviskách je potrebné nastaviť aj negatívnu motiváciu, najmä sankcie za nedodržiavanie karantény. Manažéri a majitelia, ktorí také konanie vedome tolerujú alebo naň dokonca vyzývajú, by mali byť majetkovo a prípadne aj trestne zodpovední. Bolo by to zložitejšie než dávať likvidačné pokuty kaderníčkam pracujúcim doma načierno, ale naozaj by to pomohlo.“

https://dennikn.sk/2288795/11-konkretnych-navrhov-ako-zlepsit-situaciu-v-cesku-a-na-slovensku-hned-teraz/?ref=copy

Český týždeň: Čia je to vina, čia? Ničia, Česko je prekliata zóna

https://dennikn.sk/2288224/cesky-tyzden-cia-je-to-vina-cia-nikoho-cesko-je-prekliata-zona/?ref=suv

Aj Čikovský má k tomu niečo zaujímavé, ale ten sa mýli v tom, že lacné riešenie už neexistuje!

Lacné riešenie už neexistuje

https://e.dennikn.sk/2287048/zavriet-priemysel-je-naozaj-az-posledna-moznost-nerobme-z-toho-vsak-tabu/?ref=tit&_ga=2.18294905.1342988516.1614271929-741776462.1612877402

„Pomôcť si môžeme názorom 15 českých vedcov, ktorí v pondelok publikovali na webe Centra pre modelovanie biologických a spoločenských procesov svoju analýzu toho, aké má ešte možnosti Česká republika. Aj oni vychádzajú z toho, že najviac kontaktov, ktoré vedú k nákaze, sa udeje doma, v práci, pri voľnočasových aktivitách a v školách. Ibaže pracovné kontakty sú obmedzované najmenej a je pri nich preto najjednoduchšie dosiahnuť najväčší pokrok. Tvrdia dokonca, že viac ako polovica ešte predstaviteľného zníženia kontaktov medzi ľuďmi je spojená s prácou. Aj v súčasnej slovenskej situácii, ktorá je v mnohom podobná českej, možno drasticky zredukovať nebezpečné stretávanie ľudí len tým, že ešte viac obmedzíme ľudí v práci.

Ak by si vláda tento problém priznala, dal by sa vyriešiť veľmi rýchlo. Napríklad by stačilo, aby všetky verejné orgány museli do 24 hodín zverejniť, koľko ľudí a v akých pozíciách nechali chodiť do roboty a prečo. To by dalo veci rýchlo do pohybu bez akýchkoľvek nákladov a ďalšieho rizika. Druhá vec, ktorou dokáže vláda okamžite prudko znížiť rizikovú mobilitu na verejných aj súkromných pracoviskách, je okamžité zvýšenie nemocenskej a ošetrovného (OČR).

Prvou možnosťou je nerobiť nič, očkovať a čakať. Vyzerá to síce absurdne, ale možno ide o stratégiu, ktorá by do dvoch-troch mesiacov naozaj znížila počet mŕtvych na menej tragickú úroveň. Kolektívnu imunitu síce dosiahneme až niekde pri 60-percentnej zaočkovanosti na jeseň, nám však dočasne stačí aj menej – zníženie rýchlosti šírenia choroby.

Ak by sme chceli čakať na prirodzené zmiernenie súčasného stavu, museli by sa naraz stať štyri veci: očkovanie by sa nespomalilo, neprišla by ešte nebezpečnejšia mutácia, spoločnosť by si udržala aspoň súčasnú mieru disciplíny a v priebehu najbližších troch mesiacov by celkom isto zomrelo dokopy okolo desaťtisíc ľudí.“

 Zaujímali sa z Česka napríklad o toto, je to zaujímavé:

22.2.

KDE JSME A CO NÁS ČEKÁ. POKUD NIC NEZMĚNÍME, ZHROUTÍ SE DO TŘÍ TÝDNŮ NAŠE ZDRAVOTNICTVÍ A NAŠE DĚTI SE UŽ LETOS NEPODÍVAJÍ DO ŠKOLY

Otázka otázek: Existuje stále naděje na účinné a relativně rychlé řešení?

„Proč počty rostou?

V posledním týdnu začaly počty nakažených poměrně dramaticky růst. Podle ministra Blatného je na vině především individuální porušování platných plošných opatření. “Plošná opatření nefungují, když nejsou dodržována na individuální úrovni.” Náměstek Černý z toho vyvozuje, že “nedodržování základních opatření je tak velké, že rozvolňování nebude mít na nemocnice zásadní vliv.” 

Vakcinace: významná pomoc, nikoliv však samospásné řešení

Novou nadějí v boji s pandemií je vakcinace, přestože ani ta není zázračně rychlým řešením. Dostupné vakcíny se jeví jako účinná ochrana proti úmrtí a těžkému průběhu, nicméně náběh dopadů vakcinace na vývoj epidemie je relativně pomalý. Důvodem jsou zejména dosavadní malé dodávky vakcín, ale i logistické problémy.

Testování a trasování

Svého potenciálu tak nedosahuje ani  testování, protože se lidé s příznaky z různých důvodů nenechají testovat, ani trasování, kdy nakažení hlásí hygieně průměrně jeden rizikový kontakt. Výsledkem je, že, dle odhadů Masarykovy Univerzity a nezávisle výhkumu PAQ, více než polovina nemocných není detekována.

Problém trasování tkví zejména v tom, že nakažení, pokud jsou vůbec otestováni a dostanou se do oficiální evidence, ani zdaleka nepřiznají všechny své rizikové kontakty. Průměrně hlásí jeden, ačkoli dle PAQ se skutečný průměr pohybuje okolo tří až čtyř (v současné době lidé hlásí šest rizikových kontaktů bez roušky týdně, pro trasování jsou důležité dva dny před příznaky).

Lidé se testování a trasování vyhýbají zejména z ekonomických důvodů, protože jak izolace, tak karanténa znamenají pokles příjmů. Další náklady pak vytvářejí pro zaměstnavatele, který dle současné legislativy proplácí první tři dny nemocenské (karenční doba). I samotný proces trasování by měl být reformován. Věci by jistě pomohlo, kdyby se úřední postup změnil na pečovatelský: pracovníci trasování by mohli volat opakovaně, dotazovat se na stav nemocných, jejich potřeby či nejasnosti. Doporučené postupy rozhovorů by měly projít oponenturou ze strany psychologů tak, aby účinně směřovaly k co největší efektivitě trasování.

Není třeba připomínat, že čím efektivněji by testování a trasování fungovalo, tím více by se mohla uvolňovat nepopulární plošná opatření.“

Eva Blechová

Luděk Berec (PřF JU a Biologické centrum AV ČR)

Jakub Drbohlav

Rozálie Horká

Pavel Hroboň (Advance Healthcare Management Institute)

Eva Hromádková (ČNB a CERGE-EI)

René Levínský (CERGE-EI)

Roman Neruda (ÚI AV ČR)

Lenka Přibylová (PřF MU)

Jan Trnka (3. lékařská fakulta UK)

Vít Tuček  (PMF University of Zagreb, MFF UK)

Josef Šlerka (FF UK)

Martin Šmíd (ÚTIA AV ČR)

Petra Vidnerová (ÚI AV ČR)

Jakub Weiner (Siesta Labs)

Priniesli tieto informácie, kde sú pokyny pre lekárov a pacientov:

„Ministerstvo zdravotníctva sa bráni, že štandardné postupy sú už popísané a pripravili aj popis, ako postupovať, ak mal niekto pozitívny test.“

https://dennikn.sk/2288901/opatrenia-po-stretnuti-odbornikov-s-premierom-ak-do-21-marca-nepomozu-ma-prist-uzavretie-krajiny-aj-zastavenie-vyroby/?ref=copy

https://www.health.gov.sk/?covid-19-standardne-postrupy

https://www.standardnepostupy.sk/covid-19/

https://www.standardnepostupy.sk/postupy-pre-ambulancie/

ako ma postupovat lekar:  od 21.1. 

https://standardnepostupy.sk/_files/200000773-30c4530c48/Standard_VLD%2021.1.2021%20final.pdf

4.17. Domáci monitoring pacienta s potvrdeným COVID -19 je v prílohe č.6. 

pre pacienta:

Upovedomte zdravotnícke zariadenie: Lekár hlási telefonicky výskyt choroby územne príslušnému regionálnemu hygienikovi regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Osoby, ktoré sú aktívne monitorované alebo sa sledujú individuálne, by sa mali riadiť pokynmi poskytnutými miestnym zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckymi pracovníkmi. 1. 2. 3. 4

https://standardnepostupy.sk/_files/200000671-b8e57b8e59/Čo%20robiť,%20ak%20ste%20chorý_COVID-19.pdf

Týmto potvrdili, že Matovič mal pravdu, keď obviňoval občanov, že nedodržiavajú bezpečnostné nariadenia. A týmto potvrdili, že Matovič mal pravdu, keď obviňoval „odborníkov“. Ale to tak logicky vyplynie len tomu, kto rozmýšľa logicky a nesleduje len politický cieľ ako vymeniť vládu a odborníkov už nie, lebo týchto odborníkov bude niekto za novinami, za všetkými médiami vnucovať aj iným vládam a aj následujúcej vláde!

Ale hovorím vám, od nich lepší na vypátranie príčin by boli aj novinári z N-ka, keby tak mali voľnú ruku a mohli o niečom rozhodovať a nielen poslúchať, koho majú ako odborníkov ľuďom vnucovať!

A teraz arogancia našich „odborníkov“ v skratke:

VIDEO s Čekanom a odborníkmi:

https://www.facebook.com/watch/?v=428376295205787

A videli ste, kam sme dospeli len testovaním a testovaním a testovaním. Ešte len uvidíte, kam dospejete len očkovaním, očkovaním a očkovaním, z ktorého vypadla včasná liečba pacientov, o ktorej nikto z nich nič nehovoril, lebo na tom takí ako Čekan už nezarobia. A o problémoch s trasovaním, kedy nie je účinné, vám hore vysvetlili novinári z Denníka N. Ak to vôbec sami pochopili, prečo by len lepšie trasovanie nepomohlo!

A prečo len lockdown nepomáha!

V tomto má Uhrík pravdu, nech už si o ňom myslíte, čo chcete:

„„Budeme ich dávať dole a ja sa z toho budem tešiť“

„Presne takto postupne ich budeme dávať dole z bežného života, jednoducho budú chodiť zarúškovaní, náhubky budú mať, nebudú môcť cestovať, a ja sa budem z toho tešiť… Všetkých, čo sa nechcú dať zaočkovať (proti Covidu) pošleme do rozvojových krajín“. Takto sa vyjadril vedec Čekan v „diskusii odborníkov o koronavíruse“ o ľuďoch s iným názorom, resp. o ľuďoch s prirodzenými obavami pred neoverenou vakcínou. A ostatní „odborníci“ sa smejú, ako pekne rozpráva…

Toto video sem dávam nie kvôli diskusii o koronavíruse (o tom nech diskutujú odborníci), ale kvôli tomu, aby ste videli, aký je ľudský, resp. morálny profil tých takzvaných autorít, ktoré sa tvária ako tí lepšoľudia.

Áno, ja patrím k zástancom dobrovoľnosti očkovania proti Covidu (pri iba podmienčnom schválení vakcíny Európskou liekovou agentúrou očkovanie iné ako dobrovoľné ani nemôže byť). Chápem tých, čo majú z vakcíny obavy, ale neodsudzujem tých, ktorí ju dobrovoľne chcú vyskúšať. Je to každého osobná voľba, a všetkým prajem veľa zdravia.

Ale nikdy by som sa o ľuďoch s iným názorom nevyjadroval slovníkom v štýle, že ich budeme „dávať dole“ alebo že ich niekam vyvezieme. Pán Čekan je možno dobrý vedec, ale správa sa ako ľudské monštrum. Takto sa vyjadrovať nemá! Obzvlášť, keď si ho prezidentka vybrala na sprievod k pápežovi. Čakal som od neho viac…po tomto už nečakám nič.“

Celé video je tu: https://www.youtube.com/watch?v=du-TLt1SS70 Uvedené výstupy sú v časoch 1:57:50 a 2:04:40.

výsek:

https://www.facebook.com/watch/?v=428376295205787

Záver videa – „Nemajú čo robiť v masmédiách! 

Nech nerozprávajú do humánnej medicíny, títo samozvaní odborníci!“

MUDr. Ján Lakota, CSc. z virologického ústavu SAV, bývalý primár z národného onkologického ústavu BA

.