malinova

o Petrovi Pišťankovi

 .

V tej dobe mi jedna moja priateľka povedala, že preto sa mi nesplnil žiaden muž, lebo si neviem predstaviť, aký by mal byť, lebo vraj život je ako čašník, čo k tebe príde a keď nevieš, čo si chceš objednať, ide ďalej k tým, čo už vedia. Napíš si 100 želaní, aký by ten muž mal byť a uvidíš, že sa ti splnia, mne sa presne takto splnili…

Len ja som nevedela, čo by som si tak mala želať. Napísala som asi 20 želaní a nevedela vymyslieť ďalšie. No po prečítaní jednej knihy som dostala inšpiráciu, čo všetko by som si mohla želať a napísala by som aj 105 želaní. Ako predlohu takého muža som si predstavila jedného, ktorého som osobne nepoznala, ale páčili sa mi jeho názory na život, sex, vzťahy a zmysel pre slobodu žien, ako som ich v tej dobe poznala a bol to práve Peter Pišťanek. V tom čase písal sexuologickú poradňu na inzine a písal články. Potom som na tých sto želaní zabudla a bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď mi z ničoho nič práve ten konkrétny muž napísal, že aj on chce spolu s nami písať blog, ktorý sme v tej dobe písali traja, ale inkognito, aby to o ňom nikto nevedel. https://malinova.blog.sme.sk/c/138215/Kniha-krivolaka-prt-je-ku-stastiu.html

Dovtedy som o ňom nič osobné nevedela a poznala ho len z diskusií a takto som sa o ňom dozvedela, že pred štyrmi mesiacmi sa pokúsil spáchať samovraždu, ale nejaký jeho priateľ ho zachránil a odviezol do nemocnice. Bola som prekvapená, že ten arogantný chlap, ktorý sa s nikým veľmi v diskusiách nepáral, bol vlastne veľmi citlivý muž. Ako zdanie klame.

Odvtedy sme si rok písali každý deň a bola som jeho bútľavou vŕbou o láske, ktorú stratil a bez nej sa mu už nechcelo žiť. Často sme sa aj hádali pri našom úplne odlišnom videní vážnosti vzťahov. Ja, čo som všetko brala príliš vážne a muž, ktorý tvrdil, že všetko na svete vníma cez sex, lebo len v sexe sa úprimnosť ženy ukáže! Ako žena som s ním nikdy nič nemala, lebo jeho prístup k ženám ma poburoval a tak sme to len všetko rozoberali a vedel ma preto nahnevať ako dovtedy nikto na svete (Len dovtedy, ešte zaujímavejší muž vás vždy dokáže nahnevať ešte viac, to je zákonitosť). No po sklamaní v láske a zrazu vážnom až fatálnom vnímaní vzťahu jeho vtedy osudovej lásky, ho asi moje názory na to zaujímali, keď mi písal niekedy až štyri maily denne, ktoré som potom aj dve hodiny čítala a písala mu, čo si o tom myslím ja a potom znova čítala, čo si o tom myslí on a on tomu samozrejme rozumie lepšie, lebo ja nemám toľko sexuálnych skúseností ako on! Asi to bolo to, čo ma tak rozčulovalo, že aby ste mali o citoch a láske pravdu, máte mať x sexuálnych skúseností, inak ju nemáte.

Po pol roku, keď svoju lásku opäť niekde videl a čítal, chcel spáchať samovraždu znova. Ja ako veriaca verím tomu, že človek samovraždou neunikne a už nič nemôže riešiť. On mal názor, že človek má právo spáchať samovraždu a všetko ňou končí a keď raz na tom bude veľmi zle, chce odísť sám. V ten deň, keď mi napísal mail, že on tú samovraždu spácha a ja som bola v práci, pokúšala som sa zburcovať nášho ďalšieho blogera, aby sa šiel k nemu pozrieť alebo niekoho k nemu poslal, či žije. No neuveril tomu, lebo neveril, že by sa o to pokúsil znova. Ako ľahko uveríme, že ten človek ju už nespácha, keď sa to už stalo a prežil alebo prekonal to, že to už nezopakuje.

V tej dobe som bola ešte taká hlúpa, že som mu navrhovala, že keď ho to napadne urobiť, nech to v žiadnom prípade nerobí sám, ale zavolá ma, aby som s ním bola, že budem jeho samovraždu rešpektovať, ale aby nebol sám, keby si to rozmyslel. V podstate som v tej chvíli kašlala na to, že by som vlastne bola spolupáchateľom neohlásenej samovraždy, lebo mala by som šancu zavolať pomoc pri jedinom slove – rozmyslel som si to. Verila som tomu, že prišiel by taký moment v ktorom by si to rozmyslel a ešte by nebolo neskoro. Dnes by som už takéto niečo nikomu neponúkla, aby som ešte aj seba ohrozovala, ale vtedy mi tak na ňom záležalo, že musím urobiť všetko, aby si to ten človek rozmyslel, že ani nemyslíte na seba, len ako ešte by sa dal zachrániť, keď donútiť ho vyhľadať psychoterapeuta zakaždým, nie je vo vašich silách.

Raz mi napísal: „Niekedy si myslím, že sa mi tá samovražda podarila a ja si len myslím, že nie a teraz som v očistci, čo sa podobá na svet a ty si len anjel, taký správca toho očistca, ktorý sa so mnou rozpráva. Však nikto nevie ani že existuješ. Nikto, koho stretnem, napríklad v obchode, ťa nepozná. Možno som si ťa vymyslel.“

A raz mi napísal: „Chcel by som vedieť písať ako ty.“ Myslel tým tak otvorene a veľa o citoch a láske (V tej dobe som sústavne písala len o vzťahoch a láske, ako teraz o politike, láska a vzťahy vždy boli pre mňa témou, ktorá ma najviac zaujímala). Možno práve to arogantným mužom chýba, keď svoje citlivé vnútro pred inými len chránia, až s ním zostanú sami. 

 „Ano. Ja som mal vytesnene emocie, pretoze v detstve som zazil vela

emotivnych zraneni, a tak som si povedal, ze uz nikdy nechcem aby ma to
tak bolelo, tak som sa obrnil proti bolesti. Zial, ked si zakazes citit
negativne emocie, tak automaticky sa to tyka aj pozitivnych, to je
spojene. Vysledok je, ze clovek neciti nic. Ci vlastne vnutri aj citi,
ale nevie to nijako prejavit. Ako komaticky pacient, ktory vsetko okolo
seba vnima, aj by chcel strasne zakricat, ale na povrch sa nic
nedostane. A taky som bol ja. Potom to vo mne jedna baba odkliala a ja
som sa na nu zosypal, lebo som s tymi emociami vobec nevedel pracovat.
Zlakla sa toho, lebo to necakala. Ako ked na Teba padne sopa. Tak
utiekla a nechala ma v priebehu sekundy spadnut z najvyssej blazenosti a
stastia, ake som v zivote zazil, na uplne dno zufalstva, beznadeje,
opustenosti a pocitu zrady a krivdy. Predstav si, ze ides po ulici a
niekto za Tebou odpali delobuch. Zlaknes sa? Isteze. A teraz si
predstav, ze v tom stave, aky Tebe trva par sekund, kym sa Ti upravi tep
a vysumi adrenalin v usiach, som bol ja dva mesiace v kuse. Srdce mi
bilo 200 bpm vo dne v noci. Neviem, ako som to prezil. Uz nikdy nic
horsie v zivote nezazijem. Ani ked sa dozviem, ze mam rakovinu, a ze mi
ostavaju dva mesiace zivota a potom dalsie dva mesiace prisernych
bolesti. To je nic proti tomu, co som zazil. Navonok to tak iste
nevyzera, ale vnutorne som to citil ako uplne peklo. A sposobil som si
ho sam – resp.mi ho v detstve sposobili moji rodicia, pretoze zo
strachu, ze ma nebudu mat radi, som prestal byt sam sebou a prestal som
prejavovat urcite emocie, ktore sa im nepacili. Lenze s tym sa
automaticky zviezli aj tie ostatne. Pamatam sa, ako som nedokazal
prejavit spontannu radost na Stedry den alebo ked som mal narodeniny.
Len som tam tak stal a nasilu som sa usmieval. Nikdy som neplakal, ani
ako dieta, a nikdy, nikdy som sa schuti nerozrehotal. Tam, kde sa ini
valali po zemi, som ja poskladal svaly do usmevu. Ako mohol takyto
milovat? Ako mohol byt takyto milovany? Na tom som bol zaseknuty do 44
rokov svojho veku. Je jasne, ze 30 rokov ma zaujimal len sex. Laska mi
bola smiesna, citil som sa ako mimozemstan. V ziadnej mojej knihe sa
laska nevyskytuje. A napisal som ich desat. Nezaujimala ma. Bolo to
nieco, co sa tykalo inych ludi.

Ty si na tom daleko lepsie, ako som bol ja. Tak si to neprepas.

Mas na to pravo, byt znechutena. Ale nemas dovod zotrvavat v tom stave.
Vstavaj, ides dalej.

 .

Hlasno deklarovane nazory su jedna vec, vnutorne ustrojenie druha.
Niekedy ma clovek v sebe strasne bloky, s ktorymi nevie pohnut, tak sa
aspon navonok prejavuje ako uplne free. Hovori sa tomu „velka reklama,
maly obchod“.

Je vela ludi, ktori su aj sami, aj neslobodni. Ten vyrok je len prazdna
floskula, kaviarensky bonmot ako z Borusovicovej/Matkinovho dielka. Ja
take lacne bonmoty nerad. Samota je zla a ziadna sloboda nestoji za to,
aby bol clovek sam. Navyse, co je to sloboda? V zivote som ju nezazil, a
to mi moze byt ukradnuta vacsina veci, ktore inych zvazuju.

To bola reakcia na Tvoju otazku, ci som si aj ja daval radit. Odpovedal
som, ze v sexe som to nepotreboval – aj ked moj exterier tomu
nenasvedcuje, som utkany zo sexu. Skor som potreboval rady mimosexualne,
tykajuce sa prezivania a prejavovania emocii. To som mal vytesnene. Ked
clovek zazije nejake emotivne zranenia, tak si povie, ze uz viac nebude
trpiet a prestane citit bolest. Lenze zaroven prestane citit aj
pozitivne emocie. A ked tak vyrastie, tak je emotivny mrzak, aj ked ho
panboh obdaril talentom na sex. V posteli som bol vzdy dobry, ale mimo
postele som bol studeny. To som musel skorigovat, preto aj ta
psychoterapia (na ktoru chodim stale a stale budem) a na to som sa aj
potreboval vela o tom rozpravat s kamaratkami, ktore maju tiez velky
podiel na mojom preziti. To bolo jadro mojej odpovede.“

.

A odvtedy si pamätám, ako muž vidí ženy cez sex. To žene nie je vlastné, keď sa na vzťahy nepozerá cez sex. 

No napokon ešte aj tento muž, čo bol dokonca ešte aj odborníkom na sex, povedal, že to boli premárnené roky, stratené len v zážitkoch o sexe, pokým nespoznal svoju osudovú lásku s ktorou mal vzťah len jeden mesiac a neskôr ju zachytil v poviedke Neva. Keby sa mu bol jeho prvý pokus o samovraždu 10.júna 2004 podaril, tú poviedku by už nebol napísal. 

https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/316469-peter-pistanek-neva/ 

 .

Z recenzie k Neve: 

„Náhodný kontakt na bankete nachádza v jeho vnútri presvedčivú rezonanciu, ktorá ho interpretuje ako predurčenie osudu.

Rozprávanie Petra Pišťanka je plynulé ako rieka. A azda je v tom kus autorského zámeru: poukázať na textové napätie medzi spôsobom rozprávania a témou, lebo téma sa voči plynutiu stavia opačne. Najmä keď sa pred mužom zjaví femme fatale, ktorá síce má meno ruskej rieky, no plynutie života dokonale naruší. Neva!“

Postupne sa z toho dostal. Znovu sa vrátil k svojej arogancii, za ktorú sa podľa mňa len schovával. Neskôr sme sa presne kvôli jeho arogancii už nadobro pohnevali a zmizli si zo života. Vnímala som to tak, že sa vrátil k svojmu obrnenému životu, kde všetko vážne je preháňané. Pre mňa zapadol do obrazu mužov, ktorý som opísala v článku, ktorý teraz neviem nájsť. Bol o úžasných a inteligentných slobodomyselných mužoch, ktorí chápu slobodu, aj slobodu ženy, ale ich citlivosť a iné životné skúsenosti v ich odlišnosti už nie. Aj sex chápu tak slobodne, ako to ženy v ich citlivosti a v túžbe po láske už nedokážu, aby sex bol len takou čistou vodou, ktorá sa ponúka celkom bezpodmienečne.

V deň, keď spáchal samovraždu, ktorá sa mu už podarila, bolo mi poobede asi tak o 16,00 veľmi zle a zvracala som až žlč. Nevedela som pochopiť, čo takého som zjedla, lebo chorá som nebola a celkom to vyzeralo, ako keď zjete niečo skazené. Domnievala som sa, že to asi bolo z jednej konzervy z ktorej som k jedlu pridala. Na druhý deň večer som sa dočítala, že sa otrávil. Spomenula som si, ako mne bolo strašne zle deň predtým a asi ako potom muselo byť jemu, ale on sa otrávil až o deň neskôr. No dodatočne zmenili deň jeho úmrtia už o deň skôr, takže presne vtedy, keď sa otrávil a v tom čase aj mne bolo veľmi zle a nevedela som z čoho.

Myslela som potom na to, že keď mu bolo už veľmi zle, možno si to aj rozmyslel a už nemal síl niekoho k sebe zavolať a spomínal si na všetkých, ktorí mu chceli pomôcť alebo mohli by mu pomôcť a od samovraždy ho odhovárali. A preto nám možno aj viacerým, ktorí sme ho mali radi, bolo tiež zle aj na diaľku.

Neverím, že chcel, aby sa mu tá samovražda podarila, pretože to by si bol podrezal žily, ako to považoval za najistejšie pre samovraždu a už sa raz nebál si ich podrezať. A nebol by nikomu napísal, že ju plánuje. On inak nevedel požiadať o pomoc a privolať späť ľudí, ktorých svojou hranou tvrdosťou skúseného chlapa vždy odháňal od svojho citlivého vnútra. Myslím si, že znovu dúfal, že niekto mu pomôže a ten jeho tvrdý pancier niekto prerazí zvonku, keď uvidí, že je zle. Keby som to bola vedela, že je znovu sám a zomrel mu už aj otec, ale on by nepripustil sám od seba, že sa mýlil, že znovu mal pancier…

Podľa mňa k tej fatálnej ženskej vnímavosti bol najbližšie práve po stretnutí so svojou fatálnou osudovou láskou, keď ju stratil. Neviem, čím to je, alebo viem, prečo majú muži najbližšie citovo k ženám, keď im je hrozne. Vtedy zázračne vedia ženy pochopiť, ich hlboké city, ich pochybnosti, sklamania, citlivosť, asi taký desivý oceán aj vlastných citov. Práve v časoch ťažkých sme im najbližšie.

Nesúhlasím s ním ani teraz, že sa ho máme báť alebo že je to koniec. Verím tomu, že vlna každého znova niekde vyplaví a tá fatálna láska, či už k životu alebo k žene, bude pokračovať s o to väčšou silou. Tú jeho lásku mi pripomínajú tieto zamrznuté vlny: http://client.jdnphotography.com/slurpeewaves/

.