Mojim cieľom nebolo kritizovať Smer, mojim cieľom bolo kritizovať liberálov, aj to len pre kultúrno-etické témy, keď prestávali prijímať iné názory v súvislosti s migračnou krízou. Napokon som zistila, že s prijímaním iných názorov majú ešte väčší problém nie liberáli, ale naopak konzervatívci a zvlášť voliči Smeru. Ale to som musela zažiť, aby som sa nielen domnievala. Ja som nezažila takú nenávisť na SME voči voličom Smeru (tam ich mali len za naivných), akú môžete dnes vidieť od voličov Smeru voči voličom tejto vlády. To si nevie predstaviť nikto, kto je len schovaný na svojom facebooku a tam si maže, čo chce, ako Chmelár alebo Blaha.

Nepáči sa mi, že Smer teraz vyslovene štve dôchodcov proti tejto vláde a voličom tejto vlády v dôsledku, čím vytvára občiansku nevraživosť medzi občanmi.

Keby im bol chcel dať vyššie dôchodky, za tie roky to mohol už dávno urobiť. Starí ľudia by mali byť príkladom múdrosti a skúseností a miesto toho ich denne vidím na Pravde ako príklady zatrpknutej zlosti.

Keď som v tomto štáte potrebovala pomoc sociálky, tak nefungovali. Jedna na druhú sa vyhovárali, že nepatríme ani tam, ani tam, nikde! Nepatrili sme v tomto štáte nikde! Pre mňa, matku troch detí tu neexistovala sociálka. To si len myslíte, že existovali a fungovali, lebo ste ich nepotrebovali. Keby áno, prišli by ste na to, že nefungujú a nerobia to, za čo brali peniaze a že so sociálkou nemôžete počítať.

Keď sme potrebovali políciu, nepomohla nám. Ukážkovo robili všetko to, za čo by dnes mali veľké problémy, že presne to nesmú robiť. Či to boli výsluchy alebo odmietnutie zásahu, ochrany až po poznámky od vyšetrovateľa pred násilníkom – Aj ja by som niekedy rád zbil svoju ženu. Polícia ochraňovať bežných občanov nevedela a vtedy som veľmi ľutovala, že nežijem v džungli, kde by som sa mohla ja sama lepšie brániť pred prenasledovaním a ohrozovaním na živote. Takže aj políciu sme tu mali len naoko.

Keď som bola vo veľkej núdzi na úteku, vytipoval si jeden zlodej, že ma okradne o cenu domu, lebo určite nebudem mať silu ešte sa súdiť. A keď mi nevyplatil celú sumu, aká bola v zmluve, povedal mi, že môžem byť rada, že mi vôbec niečo vyplatil, lebo aj keby mi nedal celkom nič, na Slovensku sa ničoho nedosúdim.

Ale ja som tú silu nabrala a začala sa súdiť. Celé roky som sa súdila, čo neverím, že by v inom štáte trvalo vyše desať rokov a vysúdila by som to len na papieri, ako na Slovensku. To mi kamaráti hovorili, že súdy sú tu len pre bohatých, pre malé sumy je nezmysel súdiť sa. Nejaký dom, to je málo. Takže, nefungovalo ani súdnictvo. Nikomu neodporúčam súdiť sa a veriť tomu, že sa tie roky oplatia. Ak sa nechcete súdiť o milióny, nepočítajte s tým, že súdnictvo je tu pre vás. Nie je pre vás.

Ešte šťastie, že sme nepotrebovali zdravotníctvo, to by som nechcela zaplatiť úmrtím v rodine, že nefunguje a možno sme tá náhodná strata.

Vy počítate s inštitúciami, ktoré ste nikdy nepotrebovali a preto neviete, že pre vás neexistujú.

A toto všetko bolo za vlády Smeru! Takže mi láskavo nehovorte, že mám spolu s vami oplakávať nejaký civilizovaný svet, miesto ktorého by nám bolo lepšie v džungli.

V džungli totiž nerátate s nejakou pomocou. Nekomplikujú vám život sociálky, ktoré nepomôžu, nekomplikuje vám život polícia, ktorá vás neochráni, neničia vám život súdy a poplatky za súdy, keď aj tak nič nevysúdite, len civilizovaný papier.

Aj nedávno na Pravde odznelo, že najhoršie sú na tom matky s deťmi a rodiny s deťmi v núdzi. To sú poslední občania v našom štáte a nie dôchodcovia, ktorých Smer potrebuje len ako VOLIČOV a len na vyvolávanie občianskej nevraživosti. 

Pozrite sa na seba – generácia mojich rodičov a starších súrodencov, presne vy, čo toľko ospevujete socializmus. Čo ste vy boli za generáciu. V socializme ste hanebne mlčali a teraz na staré kolená ste celkom rovnaké ovce, ako v tom socializme. Ste generácia najviac nabitá zlosťou, že vám zobrali socializmus a že vám zobrali Smer. Viete, ako teraz vidím starých ľudí? Že vekom rastie v ľuďoch len hnev a nevraživosť voči iným ľuďom, žiadna múdrosť, len zlo a hnev. Ale byť starým človekom na Slovensku, to už dávno mladí nevidia ako múdrosť ale ako hanbu ich názorov. Aj k tomuto som dospela, že majú pravdu. Je to hanba – obraz dnešných starých ľudí, ktorí boli sebeckí aj v tom socializme a sebci sú aj na staré kolená. Nikomu nebude za touto socialistickou generáciou smutno.

To, čo sa dialo v socializme, za to ste zodpovední, nejaké obete socializmu vám boli ukradnuté, hlavne, že vy ste sa mali dobre. A dnes sú vám ukradnuté mladé rodiny v núdzi, lebo vaše dôchodky a nedal vám ich celé roky Matovič! S koho podporou sa dialo toto všetko?

„Dôchodcovia dostanú podstatne viac – ako bolo na 13-té dôchodky naplánované v

štátnom rozpočte na rok 2020 od bývalej vlády.

Ta na ne naplánovala NULA Eur.“

„Predstav si, že minulá vláda vôbec nemala v rozpočte peniaze na trinásty plat. Pročo to schvalovali tesne pred voľbami. Mali na to čas 12 rokov a nič.Ale tie „americké šroty“ objednávala a schválila minulá vláda. Tak o čom tu točíš???????“

Chmelár 2016:

„To, čo vláde Smeru nikdy neodpustím, je okrem arogancie moci, bezbrehého rozkrádania a nehanebného zneužívania ľudských emócií predovšetkým totálna diskreditácia ľavicových hodnôt. Osem rokov vo vláde – to je luxusný priestor na rozsiahle politické, sociálne a občianske reformy, ktoré by zmenili charakter štátu. Namiesto toho Smer nezmenil nič podstatné. Napriek tomu, že ročne dostával od štátu desiatky miliónov eur za volebný výsledok, nedokázal sa zbaviť závislosti na bohatých sponzoroch a oligarchoch. Napriek tomu, že vládol štyri roky sám, s niektorými zásadnými reformami, charakteristickými pre sociálnodemokratické vlády, ani nepohol. Napriek tomu, že jeho poslanci sa zaklínali Marxom a jeho ministri štítom Strany európskych socialistov, neznižoval nerovnosť a sociálnu nespravodlivosť, neposilňoval ľudské práva, nezlepšoval verejné služby, nechránil Slovensko (ak pod týmto pojmom okrem xenofóbnych pudov myslíme predovšetkým ochranu prírody a krajiny, týraných žien, dôchodcov, marginalizovaných skupín obyvateľstva a podobne). Všetko, na čo sa zmohol, bolo korumpovanie voličov nesystémovými opatreniami. Neznamená to, že Smer neurobil v jednotlivých krokoch aj veľa dobrého (tak ako každá vláda, ktorá sa v tom naučí za také dlhé obdobie chodiť), znamená to, že nedokázal zmeniť nič podstatné, vďaka čomu bude možné jeho opatrenia zmiesť zo stola šmahom ruky, takže po nich prakticky nič nezostane.

Výsledok? Keď dnes pravicové strany na tlačových konferenciách navrhujú šialené znižovanie poplatkov štátu (SaS až na úroveň 15-percentnej rovnej dane), nikto nepostrehne, že rozdiel medzi vládou a opozíciou je iba v tom, že opozícia navrhuje okrádať ľudí legálne. Smer totiž nedokázal rehabilitovať úlohu štátu skvalitnením verejných služieb, vďaka čomu by ľudia nadobudli dôveru v daňový systém tak ako je to napríklad v škandinávskych krajinách, kde proti vysokým daniam neprotestuje zásadným spôsobom ani pravica, lebo všetci vedia, na čo tie peniaze sú a že z nich budú mať úžitok všetci. A tak kým Smer pumpoval daňové prostriedky obyvateľov pre oligarchov zmanipulovanými tendrami, predraženými štátnymi zákazkami a korupčnými podvodmi najrôznejšieho druhu, opozícia chce naplniť vrecká boháčov extrémne nízkymi daňami, pri ktorých sa štát stane nefunkčným byrokratickým aparátom, ktorý bude zvládať iba úlohu nočného vrátnika a represívneho strážcu úzkej vládnucej vrstvy obyvateľstva. V oboch prípadoch z toho bežní ľudia nebudú mať takmer nič. Robert Fico totiž nevybudoval zo Slovenska sociálne spravodlivý štát, ale osvojil si niečo, čo ho naučil ešte bývalý nemecký kancelár a jeho kamarát Gerhard Schröder: dokázal predať svoje obchodné záujmy sociálne citlivým až demagogickým jazykom. Vďaka tomu túto politiku nazývajú ľavicovou jeho prívrženci i jeho odporcovia, hoci je to blud a politicky gramotný človek by mal vedieť rozoznať sociálny konzervativizmus od sociálnej demokracie a etatizmus od socializmu.

Samozrejme, toto nie je žiadny socializmus. Toto je len zneužívanie tých najtemnejších stránok kapitalizmu. Robert Fico sa dnes cíti zatlačený do kúta protestami sestričiek a učiteliek a po včerajšom prieskume verejnej mienky jeho hlas spokornel. Možno sú v centrále Smeru vystrašení a niet sa čomu čudovať. Veď šikovní spin doktori ich už nazvali „dáždnikovou revolúciou“ a ak poznáme stratégiu tzv. farebných revolúcií vo svete, hrozba mocenského zneužitia tejto témy je čoraz reálnejšia, najmä ak vidíme, kto všetko sa medzi protestujúcich primiešal… Rovnako reálna je však aj nespokojnosť pracovníkov školstva a zdravotníctva. Roberta Fica, ktorý ich už toľkokrát oklamal, niet prečo ľutovať. Ak mu tieto nepokoje zlomia väzy, bude to trest za aroganciu moci, za stratu akýchkoľvek zábran pri jej posilňovaní, za zneužívanie spravodajských služieb pri jej udržaní a za bezohľadnosť, s akou si Smer namýšľal (povedané slovami Pavla Pašku), že kto vyhrá voľby, môže všetko.

Toto je môj pohľad a je samozrejme ovplyvnený mojou sumou poznatkov a skúseností. Rešpektujem prirodzene aj iné pohľady na vec, ale ignorujem primitívne zovšeobecňujúce ideologické skratky a prehnanú až iracionálnu citlivosť fanúšikov Roberta Fica na kritiku svojho idolu. Vďaka takýmto zákopovým vojnám sa na Slovensku už nevieme ani porozprávať. „

Smer fungoval ako eseročka. Kým Fico prinášal výsledky a zisky oligarchom, bol neohrozený, hodnotí Chmelár

„Samotné základy tejto strany boli vždy choré, fungovala ako eseročka, Robert Fico ju neovládal celú, tri štvrtiny vlastnili oligarchovia a tí ovládali aj väčšinu „jeho“ ministrov. Kým predseda Fico prinášal výsledky a ekonomické zisky svojim obchodným partnerom, bol neohrozený.

Nechcem opakovať svoje notoricky známe slová, že Smer-SD nikdy nebol a ani nebude ľavicou, aj keby Robert Fico urobil dvojkou v strane Ľuboša Blahu. Strana sa nestáva ľavicovou zatínaním pästičiek, mávaním červenou zástavou a nosením Che Guevaru na tričku. Sú to síce symboly, na ktoré časť ľudí počúva, ale v skutočnosti je to len predstieranie ľavicovej politiky práve tak, ako sa z nosenia krížiku na krku z vás nestane kresťan. A znovu musím pripomenúť, že to neboli „teoretici a slniečkari“, ktorí bránili Ficovi posunúť sa doľava. Boli to oligarchovia, s ktorými podpísal zmluvu s diablom. A bol to on sám, ktorý sa latentnou obhajobou fašizoidných tendencií už dávno vysunul z ľavicového priestoru a loví v ultrakonzervatívnych vodách. Na druhej strane, je tisíc dôvodov, prečo opustiť politiku Roberta Fica.

Ale, žiaľ, musím konštatovať, že ani jeden z tých dôvodov, ktorý núti tím Petra Pellegriniho uvažovať o odchode zo strany, nie je ľavicový. Ani Raši, ani Saková, ani Kmec a už vôbec nie Žiga nie sú tým, čím by Peter Pellegrini mohol osloviť ľavicového voliča. Toto je zatiaľ komparatívna výhoda Ficovho tábora. Ak sa navyše Peter Pellegrini spojí s Tomášom Druckerom, ktorého ovláda Brhelova skupina, nebude z toho nič viac ako ďalší oligarchický projekt.“

https://dennikslovensko.sk/43129/smer-fungoval-ako-eserocka-kym-fico-prinasal-vysledky-a-zisky-oligarchom-bol-neohrozeny-hodnoti-chmelar/

„Tento neúplný výpočet akcií polície ukazuje, ako nehorázne bola NAKA a polícia zneužívaná. Nielen v prospech politikov, ale aj v prospech kriminálnych skupín. Biznis Kočnera, Bašternáka, Počiatka či Kaliňáka sa nikdy riadne nevyšetroval. Až do vraždy Jána Kuciaka. Naopak, intenzívne sa stíhali tí, ktorí sa opovážili upozorniť na korupciu: opoziční politici, úradníci, novinári, podnikatelia…

Obete policajnej šikany sú dnes vo vláde. Jeden je premiér, druhý minister vnútra, tretí je poslancom v bezpečnostnom výbore, ďalší mieri na špeciálnu prokuratúru.

Chápeme, že multimilionári zo Smeru sú vydesení. Nepochopiteľné je len to, prečo pri téme „zneužívanie polície“ neklopia zrak. A nedržia zobák.“

https://www.aktuality.sk/clanok/803478/komentar-daga-danisa-fico-aj-pellegrini-ukazali-strach/

Asi treba pánovi Ficovi trochu osviežiť pamäť, tak prikladám stručný zoznam rozkrádačiek a plytvaní jeho druhej vlády. Okrem cétečka a tety Anky je v ňom aj zopár ďalších káuz, všetky linknuté na články v médiách. Druhá Ficova vláda vládne od 4. apríla 2012, to je do dnes 197 týždňov. (2015 za 3 roky) Ak odrátame štyri týždne v lete a dva týždne na Vianoce (veď aj zlodeji si musia oddýchnuť), ostáva 173 týždňov a teda takmer „čo týždeň, to kauza“.

.